Heslo roka 2023

Boh, ktorý ma vidí  

To prvé, čo ma napadlo, keď som sa ešte v roku minulom zoznámil s heslom 2023, bolo Božie oko v tej najvrchnejšej časti našich oltárov v našich chrámoch. Božie oko, v trojuholníku, ktoré znázorňuje Trojicu máme aj v chráme v Novej Lesnej. Božie oko, ktoré všetko vidí..  Nič mu neunikne. Boh všetko vidí. Niet nič pred Ním tajného a skrytého. V žalme 94,9 verši to podobne  vyznáva žalmista: „Či nepočuje Ten, ktorý vám vsadil ucho? Či nevidí Ten, ktorý oko utvoril?“ Žalmista to konštatuje v kontexte toho, že ľud repce, že Boh ich nevidí. Dokonca ich označil za hlupákov a pýta sa, kedy zmúdrejú? A následne píše 9. verš. Povedali by sme, že žalmista aj týmito slovami „evanjelizuje“ starozmluvný Boží ľud. Obracia sa na neho a kladie otázku, že by Boh niečo na tomto svete stvoril, čo by nemalo zmysel? A ak o tom pochybuješ, tak si to vyskúšaj. Zlož ruky k modlitbe. Nemusíš ani veľa hovoriť, nepotrebuješ žiadne vyberané slová. Na hodinách slovenského jazyka sme sa učili vybrané slová, tie nám niekedy dali zabrať. Možno si ešte na niektoré pamätáme. Pri modlitbe nepotrebujeme poznať, či memorovať žiadne  vybrané a špeciálne slová.  Hovor od srdca, Boh ťa počuje.  On ťa vidí.. On Ti rozumie.  Lepšie, ako si myslíš. Vie, čo prežívaš, ale formuluj to svojimi vlastnými slovami. Tak, ako sa vzkriesený Pán Ježiš  pýtal Emauských učeníkov, čo ich trápi:

„Čo je to, o čom sa idúcky zhovárate medzi sebou?“

Lk 24,17

On o tom vedel, ale primäl ich k tomu, aby to nanovo prešlo cez ich srdcia. Boh o nás vie, ale pri modlitbe mu to podávame svojimi úprimnými slovami, ako to prechádza naším vlastným srdcom.  A On to tak veľmi rád počúva. Nie naučené formulky, nie litánie. On vie, čo nesieš na svojich pleciach. A nedovolí nadmieru ťa zaťažiť, aj keď si niekedy myslíme, že to bremeno je neznesiteľné.  Ten, ktorý nám umožnil vidieť a počuť, ten nás veľmi dobre počuje a vidí nás. Potrebuješ k tomu „iba“ vieru dieťaťa. 

    Viera – krásne slovo, s ktorým často prichádzame do kontaktu v každom novom dni života. Je to zároveň  aj nádherné ženské meno – Viera. Viera pochádza z aramejského slova, či koreňa,  ktoré sa  dá sa preložiť, ako niečo únosné, ako niečo, čo je schopné uniesť. Viera nám teda veľmi pomáha život „uniesť“, pomáha  nám ho robiť únosným a znesiteľným. Zniesť to všetko, čo niesť musíme.. A často nevládzeme. Podľa toho koreňa slova z aramejčiny  by to znamenalo, akoby niekto povedal, že viera je barlička, o ktorú sa možno oprieť. Prečo nie! Určite áno. A tá barlička – v tom najlepšom slova zmysle  sa ponúka nám všetkým na našu cestu. 

     Vráťme sa však k heslu, k uchu a aj oku. Prof. Roháček to prekladá: „Či azda ten, ktorý vsadil ucho, nepočuje? Alebo ten, ktorý utvoril oko, nevidí?“  Sme v jeho dohľade, v dosahu Jeho ucha a v dosahu Jeho oka. Boh je Ten, ktorý vidí. El Roi (1 M 16,13).. A tu sa už  dostávame k textu, ktorý je priamo heslom tohto roka. Je teda zo Starej zmluvy, v roku minulom sme mali slovo Pána Ježiša: „Ten, kto príde ku mne, toho nevyhodím.“ (J 6,37a)  Za žrebovaním hesiel je Božia vôľa, osobne to takto vo viere  prijímam. Nikdy to nepovažujem za náhodu, veď náhod niet.  Vyznáva to Hagar, ktorá sa vlastne  stáva utečenkyňou pred Sárou. Abrahámova manželka Sára  „isté veci“ svojho života vzala do svojich vlastných rúk. Abrahám dostal viackrát zasľúbenie, že jeho potomstva bude veľmi veľa (1 M 12,2), ako hviezd na nebi (1 M 15,5).  Čas bežal, biologické hodiny tikali obom, tak riešenie, v tom čase celkom bežné, bude  u Hagar, slúžky. Nebolo to však najlepšie riešenie. Boh to videl. Boh vidí všetky naše riešenia.. Dobré, aj tie horšie. Dovolí sa nám aj zle rozhodnúť, aby sme sa poučili, aby sme potom činili pokánie. Aj takúto podobu má Božia škola. Hagar uteká, bol šikanovaná, bolo to už pre ňu neznesiteľné. Je na ceste, ako aj my týmto rokom. Na úteku sa jej prekvapujúco a neočakávane  prihovára Boh. Práve jej.. Boh vidí jej položenie, jej momentálnu situáciu. Hagar je z toho veľmi nadšená, preto vyznáva – ty si mocný Boh, ktorý ma vidí. To bolo dávne poznanie, ešte pred napísaním 94. žalmu. Boh vidí aj tvoju situáciu. Vidí tvoje nadšenie, vidí aj tvoje mnohé sklamania. Niet ničoho, čo by nevidel a nepočul. Práve nedávne Vianoce nám to pripomenuli. Ľudské riešenia otázku hriechu nevyriešili. Obete sa konali, avšak iba do času. Potom už prestali (Žid 10), keď sa Boh stal človekom. Ako píše Max Lucado:

„Vďaka Betlehemu máme v nebi priateľa. Od prvých Vianoc Boh vie, aké je to byť človekom.“

Max Lucado

Stalo sa niečo nevídané, predtým sa mnohí ľudia stali bohmi. Aj dnes po tom mnohí túžia. Na prvé Vianoce sa stal pravý opak: Boh sa stal človekom, aby vedel, aké je to „byť z mäsa a  kostí“.. Aké je to trpieť, žalostiť, plakať.. atď atď..  A Lucado pokračuje: „Vďaka Betlehemu máme Spasiteľa. Vianocami začína to, čo si pripomíname na Veľkú noc. Dieťa z  kolísky sa stalo kráľom na kríži.“  Po tom, ako sa obetoval – Boh raz a navždy vyriešil problém ľudského hriechu. 

     Verím, že Boh vidí a počuje – a to robí môj život únosným a znesiteľným. Nerozumiem síce  všetkému, čo sa deje, ale to neznamená, že nemám dôverovať Bohu. Veľa je toho nepochopiteľného v živote osobnom, v živote našej krajiny, to čo sa deje na Ukrajine. Nerozumiem. Ani nemusím!  Bohu však aj naďalej dôverujem. Niekto práveže nerozumie, alebo bojí sa budúcnosti, tak si dá vyveštiť. Boh počuje a vidí. To mi stačí. To je motivačné posolstvo do môjho života. Sme po Vianociach, nesvätili sme ich zbytočne. Motivačný príbeh Jozef a Márie je oslovujúci v každom čase. . Aj oni dvaja mnohému nerozumeli. Boh videl, čo prežívajú. Jozef chcel Máriu prepustiť. Mohol aj verejne  „pranierovať“ ju za jej „neveru“, chcel to urobiť tajne, pretože Máriu miloval. Boh všetko videl, čo prežívajú. Vstúpil do ich životov a tým sa im život poriadne skomplikoval.  Boh často zasahoval. Keď Herodes sa rozhodol povraždiť  dietky, Ježiš už medzi nimi nebol, už bol v Egypte. Pán Boh sa postará! Vždy sa postaral. Ostatné Vianoce  nám boli  motiváciou do nového roka, aby sme sa nebáli. Niekde sa možno dvere zatvoria pre nás, ale niekde sa otvoria. Motivačným príbehom pre mňa osobne  je aj život dr. M. Szontagha st. Ak neuspel so svojím projektom v Smokovci, tak si „založil“  Nový Smokovec (01.07.1876). A až potom dostal Smokovec prívlastok Starý – tohto roku slávi svoje už  230. výročie svojho vzniku.  Pri jeho zrode stál evanjelický farár Tomáš Mauksch z Veľkého Slavkova. Dnes potrebujeme počuť motivačné príbehy. Také sú v rozhodne a predovšetkým v Biblii, také sú aj mimo nej, v našom reálnom živote. Motivačným príbehom je pre mňa  biblický príbeh Hagar. Boh sa jej nevzdal. Heslo tohto roku upriamuje na ňu našu pozornosť.  Určite jej to nepadlo za ľahko, vrátiť sa k svojej panej, ale rešpektovala to, čo jej Boh tlmočil –  pokorila sa. Ako dieťa, keď sa pokorí pred rodičmi, svojimi prirodzenými autoritami. Hagar tiež tak koná. Detská úprimná viera je vždy oslovujúca na našej ceste. A Pán Ježiš nám tlmočí, že stačí pokora dieťaťa (Mt 18,3). Na našej ceste pokorme sa aj my pod mocnú ruku Božiu (1 Pt 5,6).  Hagar ju poznala, mala aj osobnú skúsenosť s Bohom, ktorý ju osobne videl. A poznal jej trápenie a strádanie. Boh sa nikoho nikdy nevzdal. Rešpektuje to, keď sa Jeho samotného niekto vzdá.  Boh nikoho nikdy neodpísal. V novembri minulého roku som to tlmočil jednej naše členke cirkevného zboru. Sestra Dagmar, keď dostala a prečítala si moju gratuláciu k jej 95. narodeninám mi zatelefonovala a nadšene povedala, ako nepraktizujúca členka cirkevného zboru: „Pán farár, som veľmi rada a vďačná, že ste ma neodpísali.“  A moja odpoveď: „Nikdy sme nič také predtým neurobili a nikdy nikoho neodpísali!“  Po krátkom, veľmi vrelom rozhovore sme sa rozlúčili a ona o dva týždne odišla do večnosti. Rodina nepožiadala ani o evanjelický pohreb a rozlúčku. Nepoznám dôvody doteraz.  Rodina asi „odpísala“ našu cirkev. Som ale veľmi vďačný, že sme sa vlastne takto mohli rozlúčiť. A ona s tým vedomím odišla do večnosti. Boh aj ju poznal a videl. Nás všetkých, malých – aj veľkých. Tak to vyznáva aj kráľ Dávid v tom známom žalme:

„Ty pozoruješ, či ležím, či sedím, o všetkých mojich cestách vieš.“

Ž 139,3

To môže len preto, že je Ten, ktorý vidí a počuje. Každé naše volanie. Nie je nikdy zbytočné a márne. Motivačné heslo z motivačného príbehu do Nového roku.. Nech nás ono posunie do nového časového obdobia. Ako každé heslo, ktoré umožňuje postup  ďalej a ďalej. Tak nech nás ďalej posunie aj  toto jedinečné Božie slovo pre Pánov rok 2023.