Piata adventná pieseň

     Je to asi najznámejšia adventná pieseň zo všetkých (Lk 1,45-55). Máme ju aj v našom Spevníku ako klasickú adventnú pieseň č. 7. Spievame ju spolu s Máriou.  Je to jej mocný chválospev. Pocítila priamo reálny zásah Boží do svojho života – a preto spievala celým srdcom. Počas maximálne dlhého adventu sme spievali aj my adventné piesne na rôzny spôsob. Čo všetko je zaznamenané v 1. kapitole Lukášovho  evanjelia – tým sme spoločne prešli. Všetky štyri  piesne,  nad ktorými sme spoločne uvažovali. A tá úplne  prvá adventná pieseň bola z proroka Izaiáša (9,1-6). A potom všetky tie ďalšie už 1. kapitoly u Lukáša, ktorá kapitola opisuje tzv. preddejiny – čo sa všetko udialo pred narodením Pána Ježiša Krista. Pán Boh zasiahol do života Márie veľmi nečakaným spôsobom. Ak to človek tiež tak zažije, ako Mária, tak sa môže pýtať – prečo práve ja? A prečo práve teraz? Tak to podobne zažil aj Mojžiš pri horiacom kri. Jeho odpoveďou boli slová: „Kto som ja, aby som šiel k faraónovi a aby som vyviedol  Izraelcov z Egypta?..“ (2M 3,11) Jonáš po povolaní za proroka sa pre zmenu  vybral celkom iným smerom, než kde ho Pán Boh posielal. A Jeremiáš vravel, že je primladý a nevie hovoriť a nie je výrečný..“ (Jer 1,4-10) A čo Mária? Ako ona zareagovala?  Ide tiež touto cestou? Nie! Ona má síce tiež otázku – ako sa to stane? Po anjelovej odpovedi však namiesto ďalších otázok – už iba spieva svoj chválospev. To ostatné ju už vôbec neťaží, ako sa zmení jej život, čo to všetko prinesie do jej vzťahu s Jozefom. Ona spieva. Jej odpoveďou je pieseň.. Ona sa ďalej nepýta, ale už iba spieva. Nepýta sa, pretože uverila, že Boh má pre ňu jedinečný plán.   Aj Alžbeta jej to potvrdila pri stretnutí: „A blahoslavená, ktorá uverila, že sa splní, čo jej povedal Pán.“  Uverila tomu, čo jej Boh skrze Gabriela tlmočil. Vo svojej piesni cíti oveľa viac, než len dokáže vypovedať slovami. Bohu povedala svoje áno, kiež by sme to mohli aj my takto s Máriou vyznať. Dať priestor Bohu – vo svojom živote.  A ešte vždy môžeme tak urobiť –  dať Pánu ešte väčší priestor v našom živote. 

      Jej pieseň by sme chceli  preložiť do jednoduchej reči. Nie, že by sme jej nerozumeli, to nie.  Niektoré slovné spojenia nám však môžu pripadať ťažšie, či aj trochu komplikované. Veď rozprávala rečou svojej doby. Je to taký starozmluvný žalm, ktorý má už podobu novozmluvného  posolstva. Vyznáva:  „

Velebí moja duša Pána a môj duch sa rozveselil v Bohu mojom Spasiteľovi,  že zhliadol na poníženie svojej služobnice.. „  

Inými slovami: Boh si ju všimol. Neprehliadol ju.  Zbadal ju –  a že ju vôbec zbadal! Videl ju zhora, v jej chudobe, v jej obyčajnosti, jej poníženosti – ako snúbenicu obyčajného tesára.  A On sám tiež  z tej výšky tiež „zišiel“ dole, medzi tých najobyčajnejších.  K takým, ktorí sú celkom ubiedení, zastrčení kdesi v kúte, kdesi na konci sveta.  A Mária spieva. Preložené inými slovami do dnešnej reči človeka 21. storočia:  „Som z Pána Boha tak veľmi nadšená!“  Kedy sme to takto povedali Pánu Bohu?  Sme z Neho nadšení, aj napriek všetkému, čo sa deje v tomto svete? Mária kričí priam radosťou  z toho, ako je Pán Boh ku nej  dobrý.  Vyznáva: „On ma dobre pozná, zachránil ma. Pozná ma tak dobre a predsa to urobil pre mňa tak skvele. Ľudia budú o tom ešte dlho rozprávať a zdieľať  to budú ešte veľmi dlho na facebooku a instagrame. Pán Boh urobil niečo úžasne. On je mocný a dokonalý. On je dobrý ku každému, kto Ho má rád. On je silný a pyšní s Ním vždy prehrajú. Tí, ktorí frajerovali, tých celkom uzemnil a tí, ktorým sa iní posmievali, tých pozdvihol z poníženosti.. Tým ktorí mali málo, tým dal mnoho. Tí, ktorí sa považovali za boháčov, tak tých prepustil celkom naprázdno. On sa o nás všetkých postaral, ako to kedysi dávno aj  sľúbil.“   Možno takto by dnes Mária spievala svojim vďačným srdcom. 

      A čo nám Mária odkazuje v tejto jej piesni? Dovoľte k záveru to uzavrieť do troch bodov a celkov.  

1. Máme sa z čoho vždy radovať. To nám odkazuje Mária v prvom rade. Ona sa raduje už dopredu. A my sa pripájame k nej. Narodil sa Pán Ježiš Kristus. My však vieme už viac, než ona. On sa  už narodil. My vieme  už viac. On sa narodil sa, aby zomrel.  My sme sa narodili, aby sme žili. On prišiel, aby nám odpustil, keď sme urobili niečo zlé. Prišiel aj preto, aby nám bol nablízku, aby sme sa nikdy necítili sami.  Tak, ako sme to len  nedávno vyslovili: adventná radosť sa nám ponúka aj v tejto  neradostnej dobe na konci kalendárneho roku. Pán Ježiš je naša radosť. Tak to spievame aj v našom spevníku (ES 459), je to preklad známej nemeckej skladby: Jesu meine Freude. Vianoce chceme prežiť radostne. A nie preto, že sú opäť  v kalendári na konci roka. To je viac, ako wellness pre našu dušu po veľmi ťažkom roku 2022.. 
   
2. Pán Ježiš je  najdôležitejší. Aj to nám odkazuje Mária. Najdôležitejší, čo sa týka nášho spasenia. Mária  na svadbe v Káne Galilejskej povedala: „Urobte všetko, čo vám povie..“  (J 2,5) Ježiš je najdôležitejší zo všetkých  ľudí, aj keď bol a je Božím Synom. Mnoho ľudí v dejinách bolo dôležitých. Ak by sme ukázali  nejakú  svetovú celebritu, tak by  ju mnohí hneď poznali. Pre nás bol dôležitý Martin Luther – v rebríčku celosvetovo dôležitých osobností je na  12. mieste, podľa amerického časopisu Time.   Ježiš  zmenil úplne všetko. Ním všetko staré končí a začína nové! Nikto sa Mu nevyrovná. On nás zachránil. Zmenil letopočet! Komu sa to v tomto  vyrovná?  Nikomu sa to nepodarilo to, čo práve Jemu. Gregor veľký, pápež – urobil reformu kalendára. Aj preto máme gregoriánsky kalendár a opustili sme ten juliánsky.  Ale nerozdelil letopočet.  To urobil jedine Ježiš Kristus!  Keby všetci známi ľudia, osobnosti, spojili sily, ani spolu by sa im to nepodarilo, čo sa podarilo práve nášmu Vykupiteľovi.
   
3. Pánu Bohu  na nás veľmi záleží. Nezabudol na nikoho z nás. To je veľmi  dôležité poznanie, či aj istota nášho srdca.  Ona nám  to pripomína. Keď bol niekto v núdzi, keď bol slabý,  Boh mu pomohol. Keď bol niekto hladný, pomohol mu. Keď bol niekto utláčaný, Boh mu opäť  pomohol. Zastavil tých, čo ubližovali –  Pánu Bohu  na človeku naozaj  veľmi záleží. Aj preto sa narodil a prišiel ako človek. M.Lucado konštatuje:  „Pán Ježiš  Kristus  neprišiel na svet, rovnako, ako človek.  Ježiš prišiel na svet, ako človek.“  Vidí nás, keď sme smutní, potešuje nás. Keď si nevieme rady,  chce nám byť oporou. Keď nás niekto sklame, chce nám dať novú nádej. Keď nemáme priateľov, On je naším najlepším priateľom. Evanjelista Ján zaznamenal jeho slová: „Nenazývam vás viac sluhami, nazval som vás priateľmi..“  (J 15,14-15)  Pánu Bohu na nás veľmi záleží až natoľko, že sa stal naším priateľom. Záleží Mu  na každom človeku  – aj na tých všedných veciach, ktoré prežívame každý deň. On nás počuje a odpovie podľa svojej svätej vôle. 

     Máriina  pieseň má už 2000 rokov. Ňou uzatvárame našu adventnú sériu piatich adventných piesní.  Je zdrojom mnohých a mnohých inšpirácii k mnohým osobným piesňam a chválam.  Môže sa stať, (ak sa tak ešte nestalo) súčasťou aj nášho osobného  života – jej pozoruhodná a jedinečná pieseň jej osobnej viery a prežívania Božieho zásahu v jej  živote.  Máme tak blízkeho Boha, nie vzdialeného. Aj Ty máš dôvod zaspievať jej pieseň. Jednu aj z tých piatich, nad ktorými sme spoločne uvažovali. Alebo aj tú svoju vlastnú. Opakujme si ju každý večer – aj pred spaním. Tie tri body nám môžu byť účinnou pomocou, ako sa radovať v tejto neradostnej dobe. Mne osobne to veľmi pomáha – píšem to aj z vlastnej skúsenosti. A odporúčam všetkým vám, milí priatelia – pre náš radostnejší a plnší život – vo viere, láske a nádeji.