Škola Božia opäť volá

September má pre nás rôzne asociácie. Prináša zvesť o konci vytúženého leta – v trvaní dvojmesačných letných prázdnin. Tá najčastejšia je tá, že prichádza škola  –  vytúžená, no nie vždy. Mohla by však aj byť po skúsenostiach s online vyučovaním. Maďari majú také úsmevné príslovie: „Iškolaba fajalaba, haza meni, nem faj šemi.“ (keď ideš do školy tak, ťa bolia nohy, keď ideš z nej, už ťa nebolia). Sestra  Judita z nášho zboru ma to naučila aj po maďarsky, tak to občas pre úsmev zacitujem najmä tým, ktorí tomu rozumejú.. Už sme sa teda  rozbehli, veď tento mesiac už čoskoro vrcholí.   Pre deti, no aj pre učiteľov je začiatok školy vždy začiatkom nového dobrodružstva, ktorého sa tak trochu boja a súčasne sa naň aj veľmi tešia. Avšak aj pre nás starších, ktorí už do školy nechodíme, býva začiatok školského roka často začiatkom plánov a nových rodičovských  povinností.  Dôležité je nepúšťať sa do to všetkého – do týchto nových vecí – na vlastnú päsť. Pán Ježiš chce ísť s nami po všetkých cestách nášho života – aj tých letných, aj tých prázdninových, ale aj tých školských. Jeho prítomnosť v našom živote nie je obmedzená ani časom, ani priestorom. On povedal, že je s nami po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20.) Obmedziť Ho rozhodne nemôže nikto – môžeme tak urobiť len my sami  –  keď Mu neotvoríme svoje vnútro, svoje srdce. A keď Mu nedôverujeme, tak ho nevpustíme do nášho vlastného života. 

     Možno viete, možno nie, že slovenské slovo škola je odvodené  z latinského schola  – čo znamená voľný čas, odpočinok, čas na zamyslenie.  Tieto dve slová – schola a škola  sa aj fonetikcy na seba  tak trochu podobajú. Je to ale veľmi prekvapujúce a nečakané, že? Voľný čas?  Toto by sme asi ani nečakali!

Pre nás sa ten význam už dosť výrazne posunul, iným, dosť nežiadaným smerom – pre nás je to povinnosť a nutnosť, ale pôvodne je to – je to  čas na zamyslenie, voľno.

Máme teda školu, aj školu  života, ako čas voľna pre seba, môžeme sa zaoberať napr. tajomstvom nášho života? Smieme sa vždy a nanovo  stíšiť, aby sme sa dotkli nášho vlastného vnútra? Je to vždy veľká výzva –  v zamyslení a hľadaní zmyslu života, ak sme ho ešte neobjavili a  pre seba nenašli. Je to príležitosť objaviť dary a talenty, ktoré sme dostali od Hospodina. Naši pedagógovia majú cit a porozumenie pre nadanie, ktoré sme dostali darom od nášho Pána. Mnohí vo svojich rečiach a pozdravoch, neraz aj v mnohých ďakovaniach spomínajú na svojich učiteľov, ktorí ich podchytili, vycítili talent pre to, či ono. Ak už v tejto časnosti nie sú, patrí im naša vďačná spomienka.  Ak ešte tu sú, nájdime spôsob, ako sa im ozvať – možno aj po rokoch, aby sme im priniesli možno aj trochu viac  radosti do života.. V mojom prípade to bol môj duchovný učiteľ  Ján Midriak v Prešove  vycítil u mňa dar a nadanie pre „duchovné záležitosti“..  Nie že by ma to nikdy nenapadlo ísť študovať teológiu, ale pre mňa, ako chlapca z dediny, to bolo dosť trúfalé. Nemali sme žiadneho kňaza v rodine, tak som nemal potrebnú odvahu a ani duchovné sebavedomie. On ma však podchytil a formoval, vlastne aj odporúčal  na teológiu. Sklamaním bolo, keď som sa tam v roku 1983, teda po prvýkrát nedostal. Ale stačilo rok počkať, všetko sa potom dalo, keď som na štúdium teológie nenastupoval už z gymnázia, ale zo zamestnania. Po roku práce na Hlavnej pošte v Prešove som nastúpil 1. októbra 1984 na denné štúdium teológie.

    Celý školský rok trvá „iba“ desať  mesiacov –  jeho čistý čas trvá o mesiac menej. Ak odrátame všetky prázdniny, tak je to deväť  mesiacov. Toľko práve trvá aj tehotenstvo. Zaujímavý obraz, ktorý je možno k povzbudeniu aj použiť a využiť. Čo sa v nás „počne“ počas školského roku  – aby sme to potom zúročili v našom neskoršom živote?  Čo sa v nás môže  „narodiť“  aj v tej duchovnej škole nášho života,  hľadajúc Božie kráľovstvo (Mt 6,33).  Okrem toho, že nás škola volá, volá nás opäť  aj Božia škola. Máme tu nové pracovné obdobie, po letnej prestávke. Nové povinnosti, nový režim a  oddych vystriedali školské lavice, krúžky, nové úlohy. Po letnej prestávke máme biblické hodiny a mnohé ďalšie aktivity v našich cirkevných zboroch. A je dobré sa niekedy aj vyhladovať, aby sme sa s duchovným hladom pustili do ďalšej práce.  To je Božia škola, do ktorej je potrebné chodiť aj v prezenčnej podobe. Na internete je stále bohatá a dostupná ponuka online vyučovania na rôzny spôsob  aj v rámci našej cirkvi, aj mimo nej. Prezenčné vyučovanie  je však nenahraditeľné. V spojitosti s energetickou krízou sa nedávno vyjadrili istí študenti, že budú chodiť do školy, aj keď by mali sedieť vo vetrovkách.  V Božej škole pracujeme s Božím slovom a hlavne, Božie slovo pracuje aj na nás. To je veľmi dôležité. Aj Božia škola má svoje lavice – tie chrámové.  Aby nezapadli prachom v našej ustarostenosti.  Média opakovane prinášajú poplašné správy o  energetickej kríze.  Kladieme si otázky – zvládneme ju aj my? Prežijeme dlhú zimu?  Bremeno ustarostenosti  –  to bola téma nedávnej  XV. nedele po svätej Trojici. V Božej škole sa učíme dôverovať Pánu Bohu vždy a nanovo. To je celoživotná škola dôvery.  Chodíme práve do tejto  Božej školy, v ktorej nie sú žiadne  prázdniny.  V tej dennodennej škole si prosím napíšte na papier pred seba : Ver – Dôveruj. Často pripomíname, že viera je aj dôvera. A v dôvere je aj viera. Istý misionár, ktorý navštevoval rôzne krajiny, keď prišiel do cudziny, vždy dlho pozeral smerom hore. Keď sa ho pýtali, čo to znamená, odpovedal:

„Pozerám na nebeskú oblohu, či uvidím poletujúce vtáctvo. Pri pohľade na neho si vždy a nanovo uvedomím ,že sa Pán Boh v tejto krajine postará aj o mňa.“  

Mt 6,26.27

    V Božej škole nám Pán Ježiš Kristus hovorí: „Učte sa odo mňa, lebo som krotký a pokorný v srdci..“   (Mt 11,29) On je náš Učiteľ, najlepší a najdokonalejší, aj bez pedagogického minima. On je Lekár všetkých lekárov,  aj bez medicínskeho vzdelania.  A mohli by sme pokračovať ďalej..  On nám zanechal príklad: „Keď Mu zlorečili, nezlorečil. Keď trpel nehrozil , ale porúčal Tomu, ktorý  spravodlivo súdi.“ Apoštol Peter napísal, že Kristus  nám zanechal príklad, aby sme nasledovali Jeho šľapaje (1 Pt 2,21-25). Na Zelený štvrtok umyl učeníkom nohy a Ján zaznamenal Jeho slová, ako to odprezentoval svojím učeníkom: „Dal som vám príklad..“ (J 13,15)  Sestra Andrea pracuje ako opatrovateľka v našom evanjelickom domove v Horných Salibách nám na biblickej hodine počas septembra povedala:

„Veľmi rada umývam našim klientom nohy, keď viem, že mi to nemôžu nijako odplatiť.“  

Kiež by sme mali iba také opatrovateľky v rámci cirkvi, ale aj mimo nej. Stará latináci mali príslovie: „Verba  movent, exempla trahunt“  (v preklade: slová sa hovoria, ale príklady tiahnu) Učíme sa od nášho Majstra a Pána..  Mnoho príkladov máme  v prírode – aj mimo nej. Príklad nám zanechala aj britská panovníčka Alžbeta II, o ktorej anglikánsky arcibiskup Justin Welby povedal, že sa vôbec nebála smrti. V júni mal s ňou posledné stretnutie, z ktorého odchádzal priam nadšený.  V rozlúčkovej reči povedal o.i.: „Nepamätáme si ju preto, čo mala, ale kvôli tomu, čo dávala.. Bola pre nás tým najkrajším príkladom kresťanského života, aj kresťanskej smrti.“  Nám všetkým, aj pre ňu bol  vzorom Pán Ježiš Kristus. V Božej skole sa všetci  učíme od Neho – ako narábať o.i. aj s  exkluzívnym darom času nášho života. Český psychiater Max Kašparů povedal: „Čas a láska sú dve dôležité veličiny v živote človeka. Čas je formou pre lásku a láska smie byť obsahom času. Okrem toho je i tou najsilnejšou motiváciou pre konanie dobra.“ 

     Môj nebohý svokor Viktor Čop pri nástupe svojho najmladšieho syna  Mariána do školy, do 1. ročníka povedal: „Tak teraz budeš chodiť do školy – a to až do času dospelosti!“ A Marián sa toho zľakol a hneď sa  rozplakal. Ja osobne som do školy chodil 18 rokov. Rád a vďačne na to spomínam na tie úžasné a požehnané študentské  časy . Na všetkých učiteľov, pedagógov a profesorov.  Ďakujúc aj za tú Božiu školu, v ktorej sme až do konca nášho života.  Máme v nej, iste ešte mnoho restov a nedostatkov.  Ale nikdy v nej   neprepadneme, môžeme vždy a nanovo vstať a kráčať ďalej. A uvedomoval si to zrejme aj žalmista, ktorý prosil tými známymi slovami:

„Uč nás počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“

Ž 90,12

Zrejme aj on mal isté medzery a prosí o to, aby vedel  „dobre počítať“ dni života,  teda aby aktívne pestoval, povedané mojím slovníkom: „ekonómiu ducha.“ Počítať vieme! Ale vieme tak počítať aj dni nášho života?  A nezabúdajúc ani na význam slova škola, na hravosť, ku ktorej nás svojím významom volá.  A majúc na pamäti aj Komenského výrok: škola hrou. Škola príkladu toho všetkého, čo nás zôkol – vôkol obklopuje je veľmi bohatá. Aby sme sa aj my pre naše okolie mohli stať  príkladom kresťanského života a raz aj kresťanského umierania, ale aj smrti. Haleluja!