Šesť dní pred Veľkou nocou

Od Veľkej noci nás delí už iba šesť dní.. Po dvojročnej prestávke ju budeme sláviť v zborom spoločenstve. Takto pred rokom, ale aj pred dvoma sme boli v lockdowne. Spomíname.. Tie chvíle a okamžiky sa akosi dlho vliekli – nemali konca kraja. A prešlo to.. Pôst pomaly vrcholí a od Veľkej noci nás delí už ozaj iba zopár dní. Čo sa odohralo pár dní pred Veľkou nocou v Ježišovom živote a v okruhu jeho priateľov? Takýto pohľad nám ponúka náš text z Jánovho evanjelia 8, 1-11. Ním nadväzujem predchádzajúcu úvahu – Nešetrime na Ježišovi..  Na Kvetnú, či Palmovú nedeľu Pán Ježiš vstúpil do Jeruzalema, každý deň prichádzal do mesta, ale nenocoval v ňom. Zdržiaval sa u svojich priateľov v blízkej Betánii. Mal tam ľudí – svojmu srdcu veľmi blízkych.. Prežívali spoločné požehnané chvíle – náš Majster v kruhu troch súrodencov. Mária, Marta a Lazar.  Vieme, že Lazara vzkriesil v mŕtvych na štvrtý deň po jeho pohrebe (J 11, 1 – 44). Vzkriesenie Lazára nebolo len vrátením milovanej osoby naspäť do rodiny. Lazár pre sestry v tých časoch predstavoval hlavu a živiteľa rodiny. Zabezpečoval im ochranu pred okolitým prostredím, v ktorom žena príliš veľa neznamenala, pokiaľ ju nechránil manžel alebo rodina. Vzkriesenie Lazara bolo tou poslednou kvapkou, keď sa židovská rada rozhodla o Ježišovej smrti (J 11,45-57). To sme si pripomínali na Smrtnú nedeľu, práve z tohto dôvodu má táto nedeľa tento prívlastok.

   Betánia pre nášho Pána bola oázou pokoja. Miestom, kde vždy rád Pán Ježiš navštívil svojich priateľov. Poznáme biblický príbeh (Lk 10,38-42), kde Mária si  sadla k Ježišovým nohám a Marta posluhovala. A vznikol konflikt, ktorý končí tým, že Pán Ježiš pochváli Máriu, ktorá si vyvolila dobrý podiel, ktorý jej nebude nikdy odňatý. To je ten dobrý podiel, o ktorom čítame aj v dnešnom príbehu. Mária milujúcim a oddaným srdcom predviedla ošetrovanie Ježišových nôh asi viackrát. Táto  scéna sa v evanjeliách opakuje, hoci nie je jasné, či sa jedná o tú istú Máriu. Napadla aj vás zvláštna praktickosť tohto úkonu? Olej bol použitý nielen na ošetrenie chodidiel Ježiša, ale aj na naolejovanie vlasov Márie. A ešte aj na prevoňanie domu. Takto vlastne nedošlo k plytvaniu vzácnosťou a nardový olej bol efektívne využitý. Hľadáme zmysel tohto jej konania. Možno aj spontánneho, možno aj dlhšie pripravovaného. V tomto prípade by Judášove slová boli ešte zákernejšie, než by sa na prvé vysvetlenie, ktoré poskytol Ján, zdalo.  Dupľovaná zákernosť je v tom, že Judáš z lakomosti a zo svojho zlodejského vnútra klamal nielen o tom, že sa nepomohlo chudobným. Klamal aj v tom, že sa olej úplne zbytočne márnil. Olej bol v tých časoch prirodzeným hygienickým a ošetrujúcim prostriedkom na celé telo vrátane vlasov. Niečo ako liečivá kozmetika. A jeho majiteľ ho použil na ošetrenie nôh hosťa, ktorého si nesmierne vážil. Napríklad aj kvôli vzkrieseniu mŕtveho brata. A po ošetrení hosťa Mária použila olej aj na svoje vlasy. Márnenie? Plytvanie? Iba pre judášske charaktery – pre nikoho iného.  

     Kladiem si otázku – šesť  dní pred Veľkou nocou – čo Ježiš pre mňa znamená a  čo som schopný pre Neho urobiť?  Myslím na všetko to, čo On už pre mňa vykonal. Počas môjho doterajšieho života, ale predovšetkým vtedy na Golgote! Čoho som ja schopný vzdať sa? Je niečo také? Existuje vôbec niečo také?  V tejto drahote? Ceny prudko stúpajú, inflácia sa navyšuje tak, ako už ozaj dávno nie. A ešte aj pre Ježiša máme niečo „oddeliť“ z nášho rozpočtu? Tak, ale veď sme kresťania a predsa sa niečo od nás očakáva? Či nie?  Nebudeme mať málo? Nebude nám to potom chýbať?  Rôzne hlasy (nie vždy najčistejšie konštatujeme) nanovo  zaznievajú, aby sme videli iba samých seba, aby sme videli iba potreby nás samých – nás Slovákov  a nás Sloveniek.  Netýka sa nás to, nie je to náš problém! To je refrén tejto doby z „istých“ aj politických  kruhov..  Čo sa nás v tomto svete dotýka? Môžeme sa úplne odizolovať od všetkého a žiť aj naďalej v bubline, ako predtým. V tej svojej bubline sme tak dlho boli počas lockdownu. Nezvykli sme si na ňu až príliš?  Nevidíme nič iné, len tú „svoju“ bublinu. Pán Ježiš Kristus  vstupuje do Jeruzalema –  aj kvôli tebe. Bytostne sa ťa to dotýka – ako všetko, čo sa deje v tomto svete.  Zápas na Ukrajine je zápasom aj kvôli nám všetkým! 

   Zastavme sa pri nardovej masti. Išlo o veľmi  vzácny kúsok imania a majetku Márie. Možno zdedený po rodičoch. Mohlo ísť aj  vskutku aj o  dedičstvo. Taká márnivosť. Úplne zbytočne! Ale ide predsa o Ježišove  nohy – márnivosť to predsa  nemôže  byť nikdy!  Ide predsa o Ježišove nohy!  Pripomínam našu pôstnu tému – pôst na štyri  spôsoby. Ježišova hlava, ruky, bok a nohy.  Jeho nohy  potrebujú to najcennejšie a najláskavejšie  ošetrenie. Budú čoskoro  prebodnuté – Mária ich teda s láskou  opatruje pri Jeho návšteve u nich doma. Má k tomu mnoho dôvodov! Tuší, čo sa zakrátko udeje na Golgote?  Ježišove  nohy a Jeho kroky Ho veľmi často privádzali aj do Betánie. Mária  ešte nepozná to slovo, ktoré neskôr napíše ap. Pavel Rímskym kresťanom:

„Aké vzácne sú kroky tých, čo ako evanjelium zvestujú pokoj a dobré veci.“

(R 10,15)

Tak cítili a prežívala vzácnosť týchto krokov k nim domov.  Aj Ježišove nohy na cestách boli vždy v plnom nasadení. Ako sa nás to bytostne dotýka. To všetko kvôli nám a pre nás! Niekto by opäť povedal okrídlenú vetu týchto čias: toto sa nás určite netýka! Opak je však pravdou. Dotýka sa nás to v každej oblasti – a v mimoriadnej miere. Ježišova činnosť, Jeho služba lásky sa nás bytostne dotýka  vždy a nanovo. 

    Dnes ide aj o našu službu lásky pre blížneho. Dnes sa často citujú slová nášho Pána: „Čokoľvek  ste urobili jednému z týchto  mojich najmenších, mne ste urobili..“  (Mt 25,40) A platí to aj opačne. A chudobných vždy máme medzi sebou.. A núdznych, smädných, utekajúcich… Najstaršia sestra Naďa z Ukrajiny – ubytovaná  u nás na fare už mesiac (ročník 1961)  celý život ťažko pracovala na družstve, dostáva dnes dôchodok 2.500 hrivien (v prepočte  73 eur). A my si často myslíme, že máme nízky dôchodok. Iste, závisí, s kým sa porovnáme.  Chudobných budete mať vždy medzi sebou – hladných, chorých.. Tým všetkým sa dá pomôcť.. Môžeme a aj chceme..  Či už klesá pomoc? Či sme už z toho všetkého unavení?  V  Prahe pred niekoľkými dňami manželka ukrajinského veľvyslanca tlmočila toto posolstvo  všetkým Čechom: „Keď sa vám bude zdať, že tých odídencov bude už veľmi  veľa, keď budete mať pocit, že je to pre vás už veľmi nepohodlné, skúste sa stíšiť a predstaviť práve seba na ich mieste.“  Nič viac netreba – iba predstaviť samých seba na ich mieste. A poďakovať sa za to, že sme my nemuseli utekať ani v zime, ani vo sviatočný deň (Mt 25,20).  

    Niekoľko dní pred Veľkou nocou s láskou a vďačnosťou  spomíname na  Dietricha Bohnoeffera, ktorý  zomrel v koncentračnom tábore vo Flossenbürgu vo veku 39 rokov. Keď píšem tieto riadky (09.04.)  je tomu práve 77 rokov. Bolo to na konci druhej svetovej vojny, len pár hodín pred oslobodením spomínaného koncentračného tábora. Myslím, že práve vtedy bola Biela sobota, keď bol nacistami popravený. Dal svoj život.. A nijako  sa ani nebránil. Stal sa účastný besnenia zla. Z väzenia napísal:

„Verím, že Boh môže a aj chce, aby zo všetkého vzišlo dobro, dokonca aj z toho najhoršieho.“

Odkaz jeho krátkeho, ale naplneného života dokazuje aj jeho vyznanie v piesni 637 v našom Spevníku: „Predivná moc nás tíško obostiera, pokojne to, čo príde čakám len.. Pán Boh je s nami zrána i z večera a bude s nami každý ďalší deň.“  Pán Ježiš Kristus dal  svoj život, ako výkupné za mnohých. Urobil tak v láske.  Žil krátko, ale naplno. D. Bonhoeffer vyznáva: „Zmysel života sa naplní tam, kde je láska. Život – to je Boží plán s nami.“ Tieto slová môžeme vztiahnuť aj nášho Pána, ale aj na neho samého.  S ním mal Boh takýto plán. Boží plán s nami pokračuje, keďže sme sa aj dnes ráno zobudili.. Povedané slovami básnika: „S ľudským životom je to ako s básňou – nezáleží na dĺžke, ale na kvalite. 

     Šesť dní pred Veľkou nocou prišiel Ježiš do Betánie a Mária urobila niečo nezvyčajné. Libra nardového  oleja mala cenu celoročného platu a tento olej si mohli dovoliť len zámožnejšie rodiny. Nečudo, že Máriin skutok tak veľmi pobúril Judáša. Mária neváhala vyliať olej obrovskej ceny na nohy unaveného pútnika. Pretože ako jediná pravdepodobne videla a vedelea, že sa Ježiš blíži k smrti. Takúto veľkú cenu sú ľudia ochotní obetovať len pre niekoho, koho naozaj milujú. Preto kazateľ Daniel Pastirčák píše: „Mária teraz rozbíja symbol svojej túžby a vylieva ho pre jedinú lásku.“   Ako mi to napísala pred pár dňami jedna sestra (DF): „Mária Ježišovi obetovala zo svojho najlepšieho.. Čo mu dám ja? Chválu!  Svoje srdce.“  A čo urobíme my?  Pripojíme sa šesť dní pred Veľkou nocou k našej spolusestre?