Uber telu, pridaj Duchu

    Na každoročný pôst vždy hľadáme vhodnú a nosnú tému, aby sme mali  nad čím uvažovať, nad čím rozvažovať a kontemplovať. Ideálne je, keď je to na pokračovanie, aby bola zachovaná jednotná myšlienka, ktorú je potom možné ďalej rozvíjať.  Takých tém pôst ponúka pomerne dosť.  A tak uvažujem a rozvažujem aj slovami piesne: „Uč ma Pane rozvažovať, čo mám konať a nedaj mi zabudnúť, že život  ľudský krátky je..“  (ES 660) Čas pôstu vždy začína pobytom Pána Ježiša Krista  na púšti (Mt 4,1-11). A vieme, že pobyt na púšti preverí všetky naše doterajšie priority.  Nemáte takú skúsenosť, pokiaľ ste na púšti nikdy neboli.  Ale ak ste niekedy na púšti boli, tak viete, o čom píšem. Púšť sme zažili aj pri návšteve Holandska – v jeho strede. Na jej názov si už nespomeniem, ale bola to zaujímavá skúsenosť. Z ničoho nič sa ocitnete na púšti. To nás vtedy takmer šokovalo. Pobyt na nej nemusí trvať dlho, aby púšť čo aj len na krátku chvíľu preverila, aké hodnoty vyznávame.  Aj táto doba môže nám ju v mnohom pripomína.  Aj keď už dochádza k uvoľňovaniu opatrení, spomeňme si..  Pandemická  doba  nám púšť v mnohom pripomínala.  V akútnom nedostatku všetkého materiálneho  sa Pán Ježiš Kristus na púšti  veľmi aktívnym spôsobom stavia na stranu Božieho slova,  cituje Starú zmluvu až na trikrát!  Nehľadá svoje „vlastné riešenia“ a cesty, aj keď by mohol, pretože je Synom Božím. Prijíma to, čo je tu už stáročia osvedčené – a to je Božie slovo a Jeho sila neopísateľná. Pán Ježiš vie, že „slovo Božie je živé a mocné a je  ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč.“ (Žid 4,12) 

   Pred časom bol uverejnený  inzerát v  Podtatranských novinách, ktoré dnes už neexistujú v tomto znení: „Zakladám stranu Božieho slova“ plus telefonický kontakt.   Stále som uvažoval, či sa vôbec niekto prihlásil, či niekto daného inzerenta kontaktoval.  A vôbec – potrebujeme novú stranu? Možno „strana Božieho slova“ by bola konečne tá pravá, nakoľko často opakujeme, že nemáme koho voliť. Ako teda? Myslím, že  nepotrebujeme novú politickú stranu, ale  nanovo sa postaviť na stranu Božieho slova. Mnohé a mnohé veršíky poznáme už spamäti, len ich použiť a aplikovať do života.  Nie vždy sa nám to podarí. Duch je hotový, ale telo veľmi mdlé. Poznáme to aj z vlastnej skúsenosti. Tak to vyslovil aj náš Spasiteľ v Getsemanskej záhrade.  Niekde počas minulého pôstu som v tom bohatom internetovom vysielaní zachytil túto myšlienku: „Uber telu, pridaj Duchu.“  Jedno potrebuje pokles a to druhé veľmi potrebuje rast.  Pôst je najnáročnejšie obdobie v rámci cirkevného roka. Pôst prospieva nášmu telu, cvičíme sa zároveň  aj v Duchu. „Telo žiada proti Duchu a Duch proti telu“ (G 5,17). Podľa ap. Pavla nie je medzi nimi harmónia, ale až takmer odveké napätie, či až nepriateľstvo.. Človek ma dve  rozdielne prirodzenosti, ktoré majú odlišné chute a túžby. Už v raji to skúsili naši prarodičia, ktorí sa rozhodne nepostili..  A postiť sa mohli a aj mali.  Týkalo sa to najmä stromu poznania dobra a zla.  (1 M 2,16.17)  Cirkevný otec  Bazil Veľký (330-379) povedal: „Keby sa Eva bola postila, nemuseli sme sa dnes postiť my.“  Táto myšlienka ma už pred časom veľmi oslovila. Naši prarodičia sa mohli postiť, ale dali sa veľmi ľahko  oklamať. A veľmi ľahko. Mali sa postiť, aspoň čo sa týka predmetného stromu. Eva sa v raji rozhodne nepostila, zjedla ovocie zo stromu poznania dobra a zla a potom dala aj svojmu manželovi.  Adam (človek)  ešte pred stvorením manželky Evy dostal úpravu týmto spôsobom sa „postiť“, podľa slova, ktoré dostal od Hospodina (1 M 2,16-17). Nič zložité, pomerne jednoduchá úprava – zo všetkých stromov záhrady smieš jesť, len zo stromu poznania dobra a zla nie, pretože príde následne smrť. A je zaujímavé, že až potom je opis stvorenia Adamovej manželky Evy (1M 2,18-25). 

   Adam, ktorý jedol zo stromu ovocie, ktoré mu podala Eva –  je zároveň obrazom aj Toho, kto mal prísť. Túto analógiu používa ap. Pavel:

„Ak pádom jedného mnohí umreli, milosťou toho jedného človeka, Ježiša Krista sa milosť Božia a dar sa tým väčšmi rozhojnili pri mnohých.“ 

(R 5,15)

Poslušnosť Krista, ako druhého  Adama je naša záchrana.  Naši prarodičia sa nepostili  a preto prišiel na svet Kristus, ktorý vyriešil raz a navždy problém nášho hriechu, keď sa stal hriechom za nás. Keby sa boli naši rodičia postili, Kristus by nebol prišiel do sveta..  Sám Pán Ježiš Kristus pri jednej príležitosti predsa povedal:  „keby som nebol prišiel..“ (J 15,22a)  Zaznamenal to Ján: „Keby som nebol prišiel a nebol im hovoril, nemali by hriechu..“  Ale to už je celkom iný príbeh.  

    Hriech do nášho sveta vstúpil akosi ľahko cez neposlušnosť a práve cez  ne-pôst.. A v pôste je vhodné nielen duchovné, ale aj telesné cvičenie. Cirkev ho rozhodne neprikazuje, ale odporúča. .  Za pokus to stojí vyskúšať si to aj v praxi – pridaj Duchu a uber telu, prospeje to aj Tvojmu telu a celkovému duchovnému zdraviu. Bazil Veľký ďalej píše:

„Koľko vezmeš telu, toľko sily pridáš duši.“ 

Krásna veta, platná už toľké stáročia. Aby ju však človek realizoval, potrebuje byť už na trochu vyššej duchovnej úrovni. Alebo inými slovami, asi prijateľnejšími: „viac v Bohu ukotvený.“ Pokiaľ si to ešte dobre pamätám z matematiky, v ktorej som nijako zvlášť nevynikal, ale toto mi akosi zostalo z tohto matematického učiva:  „Koľkokrát sa jedna veličina zmenší, toľkokrát sa druhá veličina zväčší.“  Ide o tzv. nepriamu úmernosť. Vidíme to aj pri súčasnom vojnovom konflikte pri diktátorovi: čím väčšia túžba po moci, tým menšia úcta k človeku a jeho životu.  Platí v tom svete nielen matematiky, ale najmä aj v tom duchovnom neviditeľnom svete. Vyznal to aj Ján Krstiteľ na adresu Pána Ježiša, keď povedal ten známy výrok: „On musí rásť a ja sa umenšovať.“ (J 3,30) O čo ja budem menší, o to Kristus v mojom živote bude väčší a viac vynikne. Aj pôst, ako aj celý cirkevný rok  je príhodným časom na náš duchovný rast a napredovanie.  Sme nanovo pozývaní – nepreceňovať telo a nepodceňovať  Ducha  a pokrm pre večný život. Ešte sa stále dá ubrať telu a pridať Duchu. Duch v tele podrastie na potešenie a prekvapenie možno aj vlastné v nepriamej úmere.  

    Počas posledného obdobia sme sa báli o telo, aby nepodľahlo korone, dávame sa očkovať, berieme vitamíny, dopujeme sa.. Sami sme cez to prešli, vieme o tom niečo..  Ako mnohí, ktorí cez to prešli.. Ak však riešime iba telo, nezabúdame  o to viac na ducha?  „Bdejte a modlite sa, aby ste neprišli do pokušenia,  duch je hotový, ale telo mdlé“ (Mt 26,41) povedal Pán Ježiš  v Getsemane.  Telo je celkovo mdlé, rýchlo zadrieme, náš duch je na tom oveľa lepšie.  Môže však dôjsť aj k opaku,  ktorý pravdepodobne  zažil  Marcus Aurélius (121-180), veľmi obľúbený rímsky cisár, ktorý možno z vlastnej skúsenosti povedal:

„Smutné je, ak sa v živote unaví duša skôr, ako telo.“ 

Mnohí hovoria, že ide teraz o život! Áno, aj.. Ja však dodávam, že ide o večný život! Preto Boh v Kristu ponúka  pre večnosť  jedinečnú večnú vakcínu. Jej účinky sú blahodárne aj telu, aj duši a presahuje aj to pominuteľné.  Tak neváhajme, čím skôr, tým lepšie. Ak sa ešte tak nestalo, ide o „očkovanie“ pre večný život. Vakcína pre večnosť.. So super výhodou, bez obmedzenia veku. Vakcína života je vlastne na každej strane Biblie. Aj z tohto dôvodu ju odporúčame, preferujeme k pravidelnému používaniu.   

    A vrátime sa k nepriamej úmere: „Čím menej pozemských útech sa nám dostane, tým väčšmi vás Boh zaplaví svojou radosťou“, čítal som kdesi na nete.  Ak sa uberie pre telo, Pán to vykompenzuje v tej duchovnej oblasti.  Určite máte s tým aj osobnú skúsenosť. Medzi telesným a duchovným je však odveké napätie. Nielen dnes, ale už dávno to tak bolo, aj v tých biblických časoch. O tom opäť píše ap. Pavel. To telesné brojí proti duchovnému. Je v dlhodobom  konflikte záujmov. Je to nepriateľstvo proti Bohu.  Jedinečný odsek na túto tému máme v liste Rímskym 8,1 – 11. Ak je to iba telo, bez Ducha, nepatríme Kristu. Ak je to s Duchom a v Jeho moci, tak aj my zažijeme vzkriesenie z mŕtvych. Ten, ktorý vzkriesil Krista, vzkriesi aj nás. 

     „Na telo“ je  relácia v istej TV stanice. Otázky sú na telo, respondent sa môže pri nich, ale aj odpovediach poriadne „zapotiť“.  Ak by však  dávali reláciu: „Na Ducha“ ako by to dopadlo?  Čo myslíte? Naši politici by sa už mohli  konečne  predviesť, ktorý z nich bude „duchaplne“ a aj pohotovo v múdrosti Božej odpovedať.  Relácia, v ktorej by sa dali a aj mohli prezentovať odpovede z Ducha. Kiež by sme sa aj toho dočkali..