Pôst na 4 spôsoby III.
Kristov prebodnutý bok – krv a voda
„Keďže bol prípravný deň, Židia požiadali Piláta, aby ukrižovaným dal zlámať hnáty a sňať telá, aby neostali na kríži v sobotu. Bol totiž veľký sobotný deň. I prišli vojaci a polámali hnáty prvému, a tak aj druhému, ktorý bol s Ním ukrižovaný; keď však prišli k Ježišovi a videli, že je už mŕtvy, nelámali Mu hnáty, ale jeden z vojakov prebodol Mu kopijou bok, a hneď vy šla krv a voda. A ten, čo to videl, vydal o tom svedectvo, a jeho svedectvo je pravdivé; on vie, že pravdu hovorí, aby ste aj vy verili. Stalo sa to preto, aby sa naplnilo Písmo: Jeho kosti nebudú zlámané. A zase iné Písmo hovorí: Uvidia, do koho bodli.“ (J 19, 31-37)
Kristov prebodnutý bok je stredom nielen Jeho tela, ale aj celej Jeho existencie.. Kristov bok, pod ktorým sa skrýva Božie srdce je stredom nielen Golgoty, ale celého vesmíru.. Jeho kosti neboli zlámané, nakoľko bol dokonalý veľkonočný Bránok Boží.. Kosti, ktoré držia telo pohromade, spájajú časti tela v jeden celok, hlavu, ruky, nohy so stredom – srdcom..
„Z boku vyteká krv a voda – nositelia života na zemi.. Pátrame po tom. Pýtame sa teda, čo môže znamenať krv a voda? Odpoveď nie je až taká ťažká, akoby sa na prvý pohľad mohlo aj zdať. Je možné aj takéto vysvetlenie. Krv symbolizuje Večeru Pánovu a voda krst svätý. To sú naše dve sviatosti. Viac nemáme. To sú naše fundamenty. To sú dva piliere kresťanskej cirkvi. A cirkev v tomto svete nevznikla nejakou náhodou. Podľa zvesti Skutkov apoštolov v 2. kapitole je cirkev dielom Ducha Svätého. Kristova cirkev teda vyšla z prebodnutého Kristovho boku. Zrodila sa z Jeho boku, z Kristovho utrpenia a bolesti. Ani spomínaný vojak, ktorý prebodol Kristov bok, nemohol v tom čase tušiť, aký úžitok z toho bude mať raz Pánova cirkev.“
(úryvok z knihy Pozdvihujem oči k vrchom, Kristov prebodnutý bok)
Krv a voda nám pripomína dve sviatosti – Večeru Pánovu a krst svätý.. Z boku Kristovho sa rodí cirkev a jej dve sviatosti. Z boku Adamovho bola stvorená jeho manželka Eva.. Cirkevný otec Augustín veľmi zaujímavo vysvetľuje toto stvorenie..
Skúsme však pátrať ešte trochu ďalej. Skúsme pokročiť ešte ďalej a nalistovať Bibliu na jej prvých stranách, v jej prvých veršoch. Aj tam je zmienka o boku. Je určite neprehliadnuteľná. Z boku Adamovho bola utvorená Eva. „Vtedy Hospodin Boh dopustil na človeka tvrdý spánok, keď zaspal, vyňal mu jedno rebro.. Z rebra, ktoré Hospodin Boh vyňal človeku, utvoril ženu a priviedol ju k človeku.“ (1 M 2,21.22) Cirkevný otec Augustín (354-430) to takto pozoruhodne vykladá: „prvá žena bola vytvorená z boku muža, kým spal. Bola nazvaná životom – matkou všetkých živých. Druhý Adam (Kristus) naklonil hlavu a usnul na kríži, aby krvou a vodou, ktorá prýšti z Jeho boku, bola utvorená Jeho nevesta – cirkev. Nevesta Adamova – Eva pochádzala z jeho boku. O Kristovej neveste – cirkvi to platí tiež.“
„Aké úžasné evanjelium. Aká mocná zvesť, ktorú hodno počuť aj v 21.storočí. Kristus si príde pre svoju nevestu a nastane svadba Baránkova. Záver dejín tohto sveta vyvrcholí manželstvom Pána Ježiša Krista a Jeho nevesty – cirkvi. Od manželstva v úvode Biblie – po manželstvo v jej závere. Tak to čítame v poslednej biblickej knihe Zjavenia Jánovho. Dejiny existencie ľudstva sa začali písať manželstvom Adama a Evy. Židia to úsmevne vysvetľujú aj tak, že Eva je z Adamovho rebra, z boku – nie preto, aby nad mužom vládla, ale aby mu bola vždy „po boku“. Oporou v jeho ťažkýchchvíľach. Oporou vzájomnou. Múdry kráľ Šalamún píše: „Dvaja sa majú lepšie, ako jeden, lebo majú odmenu za svoju námahu.“ (Kaz 4,9) Ďakujeme Pánu Bohu za človeka, ktorého už roky máme po svojom boku. Cirkev je tu tiež pre človeka, sprevádza ho celým životom od jeho narodenia, až po jeho smrť. Je mu vždy „po boku“.. Ponúka mu duchovné zázemie pre život, sprevádza ho v jeho šťastných okamžikoch, poskytuje mu útechu v jeho ťažkých chvíľach..“ (úryvok z knihy Pozdvihujem oči k vrchom, Kristov prebodnutý bok)
Kto stojí v strede nášho života, okolo čoho sa krúti náš život, čo je jeho jadrom a stredom? Pôst a Veľká noc nám ponúka Kristov kríž ako jediný stred vesmíru, stred makrosveta aj mikrosveta. Kríž, ktorý stojí pred nami ako celok – hlava ako zdroj nášho myslenia, ruky ako zdroj nášho konania, nohy ako naša spoločná cesta do večnosti (4. posledná časť – nabudúce) a bok ako stred Božej lásky. Tieto časti nemôžu byť zlámané, lebo patria k sebe a sú spojené so stredom – s Láskou. Iba vtedy bude náš život vyváženým priestorom, iba vtedy nájdeme skutočný pôst prežitý pohľadom na Kristove rany..
Pôst nám ponúka jedinečný pohľad na ukrižovaného Krista a Jeho prebodnutý bok, ktorý je v strede Jeho tela. Pôst nám zároveň ponúka, cez pohľad na Krista, pohľad na to, ako je duchovne „vyvážený“ náš život..
Jeden slávny vedec vyhlásil koleso za najväčší vynález všetkých čias – predmet ktorý sa otáča a ktorý má všetky tri časti – stred, okolo ktorého sa otáča, obvod, a väzby, ktoré obvod spájajú so stredom.
Ak by sme vyrobili koleso aj z toho najvzácnejšieho materiálu, nebude to nič platné, ak nebude spĺňať základné kritérium otáčania a tým je vyváženosť. Každé koleso po prezutí musí byť vyvážené. A ten čas po zime sa nám, motoristom a šoférom už pomaly blíži. Vieme zo skúsenosti, že bez vyváženia vo väčšej rýchlosti koleso začne vibrovať. A je to veľmi nepríjemné, dokonca život ohrozujúce.. Vyváženie je predpoklad jeho zmysluplnej činnosti..
Ak hľadíme na makrosvet kozmu alebo mikrosvet hmoty zistíme, že na otáčanie planét i rotáciu atómov je potrebné jadro. V prípade našej slnečnej sústavy je to slnko, v prípade elementárnych častíc je to jadro atómu. Celý vesmír je v znamení pohybu rotovania. Človek a jeho miesto vo svete leží uprostred oboch svetov. Denne sa točíme – okolo rodiny, práce, záujmov, štúdia, plánov, a ony sa stávajú stredom, centrom nášho kolobehu. V najhoršom prípade sa stredom rotácie stáva naše ja.
Ak má človek žiť plným životom navonok a bohatým vo vnútri nemôže byť len „homo faber“ – človek pracujúci a „homo festivus“ – človek zabávajúci sa ale musí byť nevyhnutne aj homo „spiritualis – človek duchovný.. A na to aby svoj život roztočil a nevybroval potrebuje centrum – Boha, zmysel života, kruh v ktorom obieha a ak sa nemá stať suchou ratolesťou musí byť k stredu, k životodárnemu kmeňu prirastený – spojený so stredom.