Heslo 2022
„V duchovnom živote nejde o to dostať sa ďalej, ale dostať sa bližšie k Bohu.“ (P. Kosorín) Určite aj vy poznáte mnohé výroky spomínaného autora, teológa, tvorcu mnohých krátkych a výstižných kresťanských aforizmov. Pred časom ma celkom pobavila informácia, keď spomínaného autora označili ako českého komika. Je to možné aj preto, že niektoré jeho aj kresťanské aforizmy sú humorne ladené.. Pri čítaní onoho citátu ma napadá aj to, že mnohí sa chcú dostať vyššie a vyššie, na vyššiu duchovnú úroveň a preto hľadajú „osvietených“ učiteľov, guru, neraz vycestujú aj za hranice do Tibetu, či Indie. Mnohí sa chcú dostať vyššie v zmysle aj nadmorskej výšky. Zdolávajú náročný terén, je v tom mnohý adrenalín. Rozumiem tomu, pretože mám tiež veľmi blízky vzťah k turistike. Mnohí lezú ešte aj vyššie. Poviem si, toto už nie je pre mňa. Ale rozumiem tej vášni kráčať a stúpať vždy vyššie a vyššie. Práve počas druhého novoročného víkendu 2022 sa stratili traja poľskí horolezci, ktorí v sobotu – 8. januára išli na Gerlachovský štít. A v nedeľu prišla smutná správa, že všetci zahynuli. Opäť zbytočná smrť. Mali výstroj a všetko potrebné, ale podcenili silu januárovej zimy vo výškach. A stále sa dozvedáme nové a nové súvislosti v spojitosti s týmto tragickým prípadom. Jeden z tejto skupiny mal namierené celkom inam, preto aj prežil. Určite Bohu ďakuje v každom novom dni svojho života. V tej svetskej oblasti je možné ísť stále vyššie napr. aj v kariérnom raste a postupe. V duchovnej oblasti platí tiež „ďalej“ v zmysle duchovnému rastu, stúpať „vyššie“ a bližšie k nebesám. Podľa predmetného citátu aj nový rok, do ktorého sme vstúpili pred niekoľkými dňami je príležitosťou ísť a dostať sa bližšie k Nemu – každým rokom, každým novým dňom, každou chvíľou, vlastne každou, v spoločenstve zboru prežitou nedeľou.
A k tomu nás motivuje aj heslo roku 2022:
„..a kto prichádza ku mne, toho nevyhodím.“
J 6,37b
Bolo vylosované ešte v roku 2021. Vždy s veľkou radosťou ho v spoločenstve zboru oznámim po obdržaní Tesnej brány na budúci rok. Žrebovanie je vždy spojené s modlitbou, nie je to „hocijaké“ losovanie, ako napr. „Byť zdravý je výhra“ z roku 2021. Heslá vychádzajú nepretržite už od roku 1730, čo zakrátko bude už 300 rokov. Českí exulanti sa usídlili v Herrnhute (Ochranov) v Nemecku a v obnovenej Jednote bratskej začali vydávať heslá. Niet dlhšej ročenky vychádzajúcej nepretržite a bez prestávky. Sprevádza nás už toľké roky a takmer tri storočia. Rozhodne to nie je veštba, či nebodaj „orákulum“ pre daný rok.. Je to srdcu blízke sprevádzanie Božím slovom. To všetci potrebujeme. P.Kosorin píše aj o tom: „Do pekla trafí každý, no cestu do raja vám musí niekto ukázať.“ Nás na našej žitia ceste sprevádzajú naši blízki. Tešíme sa z ich prítomnosti v našom živote. Potrebujeme však „sprevádzanie“ aj vyššieho levelu. Nazvime ho sprevádzanie „nadprirodzené“ a „nadpozemské“. Také, ktoré sa vymyká všetkým pozemským a fyzikálnym zákonom. A existuje aj také, neviditeľné a môžeme ho pomenovať aj „nadčasové“. A hneď si môžeme spomenúť na nie tak dávny sviatok Zjavenia Krista Pána mudrcom. Na ďalekej ceste ich sprevádzala hviezda, ak by ju nemali, mohli ľahko aj zablúdiť. A to sa mohlo ľahko stať. A vďaka nepretržitému „doprevádzaniu“ dostali sa bližšie k narodenému Kráľovi. Nepotrebovali GPS, Boh sa postaral aj o to, cez svoju nebeskú navigáciu a aplikáciu, ktorá im veľmi pomohla. Aj naša cesta je v mnohom im podobná. Potrebujeme „nadprirodzené“ sprevádzanie, usmernenie, povzbudenie na našej ceste.. Máme pomôcku pri čítaní Božieho slova, Tesnou bránou. Hneď na začiatku máme heslo roka, ale aj heslá jednotlivých mesiacov. Tie nás sprevádzajú na našej ceste. Pri krste Pána Ježiša Krista bolo počuť z neba Boží hlas: „Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo.“ (Mt 3,17) Otvorili sa nebesá, priletela holubica. Niečo viditeľné, ale aj neviditeľné. Ešte raz to slovo odznelo na vrchu Tábor pri premenení Pána (Mt 17,5). Boží Syn potreboval počuť hlas Boží, hlas svojho Otca. Vo večnosti boli nonstop spolu. Počas pozemského života toto intenzívne spoločenstvo Syn „stratil“. Prišli chvíle aj v živote Ježiša Krista, keď Ho Otec sprevádzal a podporoval. Aj On to potreboval. Ak to tak nazveme: „doprovod“ Boží. Priznanie sa Otca k Nemu samému bolo dôležitým momentom na Jeho pozemskej ceste. Prichádzalo to a Syn bol za to určite vďačný.. Potrebujeme to aj my.. O to viac. Máme to.. A sme veľmi vďační. Máme Božie slovo, bez Neho by sme tak ľahko zablúdili. Máme nadčasové Božie slovo, ktoré nás sprevádza počas tých málo rokov nášho pozemského života. Božie slovo nás približuje k Jeho pôvodcovi, Jeho autorovi. Bližšie k Bohu..
V poslednej adventnej piesni spievame: „Poďme bližšie k Nemu, ku vínnemu kmeňu.“ (ES 30,6) A potom sú už v našom Spevníku radostné a nám srdcu blízke vianočné piesne. Sme stále vo vianočnom období, keď píšem tieto riadky hesla 2022. A keďže losovanie hesla je vždy spojené s modlitbou, smiem tomu rozumieť tak, že je to aj Božou vôľou, aby nás toto slovo Božieho Syna sprevádzalo v roku, ktorý má až tri dvojky, ale aj nulu. Pán Ježiš nezostúpil, aby konal vôľu svoju – to je hneď nasledujúci verš po našom hesle. Jeho konanie nikdy nebolo svojvôľou. Ako teda prísť k Ježišovi? Môžeme tak urobiť a prísť na – modlitbe. Modlitba je tou správnou cestou. Môže prísť každý, ale nepríde každý. Pozvaný je každý, ale nepríde každý. Ideme spoločne za Pánom na službách Božích, ako spoločenstvo. Sme ako tí Izraelci, ktorých sprevádza vo dne oblakový a v noci ohnivý oblak (2 M 13, 17-22), bez ktorého by boli zablúdili. Ideme spoločne ako sestry a bratia. Ide však každý z nás aj osobne vo svojej komôrke. K tomu nás pozýva náš Pán: „Ale keď sa ty modlíš, vojdi do svojej komôrky, zamkni dvere a modli sa k svojmu Otcovi..“ (Mt 6,6) Ideme za Pánom ako spoločenstvo zboru a cirkvi, ale potom každý z nás „sólo“ doma. To je tak veľmi potrebné. Mnohí to neraz tak vravia a konštatujú, že si „všetko“ urobia doma. Kiež by to bola pravda, vieme však, že v mnohých prípadoch je to iba výhovorka. Práve tento pandemický čas je skúškou, ako to u nás „funguje“ práve v tejto oblasti a v tejto línii. Boli chvíle, keď sme nemohli byť v spoločenstve , tak len a len na modlitbe v obývačke doma so svojimi a potom v komôrke v tom osobnom rozmere mojej viery. To nikto za nás neurobí. V tom nás nikto nemôže nahradiť. Práve tento „individuálny“ (nie individualistický) vzťah je veľmi dôležitý. Veľmi na ňom záleží. Potrebujeme ho. „Kým je viera v nás, nemáme sa čoho báť“, spieva Robo Opatovský. To slovo vlastne na konci piesne vo mne rezonuje práve v realite týchto novoročných dní. Čeliac tej valiacej sa pandemickej „ničote“ v odvahe a sile, ktorá nie je z nás. Keď však strácame nádej, tak sa nami dá manipulovať. A vieme, kto sa o to vždy a nanovo usiluje. „Nádej je obruč, ktorá nedovolí nášmu srdcu puknúť.“ (R.Fulgum)
Opakujem si to: Všetko, čo mi dá Otec, príde ku mne. A kto prichádza, toho nevyhodím. Mne a nám to „dal“ Otec, sami od seba by sme neprišli. Bez Neho by sme neprišli. Prečo? Nesieme totiž pečať nášho nepriateľstva voči Bohu. (R 8,7). Telesne zmýšľať je nepriateľstvo voči Bohu prináša smrť, duchovne zmýšľať je život a pokoj. Ďakujeme aj za tento rozmer pritiahnutia mocou Ducha k nášmu nebeskému Otcovi. Sami by sme to „nedali“. A je potrebné ešte podotknúť, že naše heslo 2022 je časťou väčšieho celku o chlebe života (J 6). Pán Ježiš nasýtil zástup a nosnou témou tejto veľkej kapitoly je chlieb. Ten náš každodenný, ktorý sa dostal do našej najkrajšej modlitby. M. Luther konštatuje, že v tejto jedinej (prostrednej) prosbe Otčenáša za materiálne dary, slovko chlieb zahŕňa všetky telesné dary potrebné k nášmu životu. Sme stále vo vianočnom období, tak si spomeňme, že Betlehem v preklade znamená „dom chleba“.. Z domu chleba pochádza chlieb života. Nie je to náhoda, ani žiadna slovná hračka. Je to základná a zásadná vec nášho života. Potrebujeme kvalitnú nutričnú výživu pre svoj duchovný život. Do jasličiek sa kladie krmivo pre dobytok. Do jasličiek je položený Ježiš Kristus. Je výživou pre korunu tvorstva, pre človeka – pre nás ľudí. Je to kvalitná duchovná výživa. Bez tohto chleba pre večný život by sme všetci zahynuli. A Ježišov odkaz z púšte je: „Nie samým chlebom bude človek žiť, ale každým slovom, ktoré vychádza z úst Božích.“ (Mt 4,4) Každý môže prísť sa nasýtiť, ale nepríde každý. Ten, kto príde, si nemusí dať „spiatočku“. Ten bude „vyhodený“, ale prijatý a nasýtený. Vieme to z evanjelií – nech by bol na tom akokoľvek vnútorne a duchovne. Chlieb života sa nevyčerpá, chlieb, nikdy sa neminie, ako ten v našej komore, ktorý si buď upečieme my sami doma, alebo kúpime v obchode. Príď.. U Neho neplatí režim „OP“. Neodoženie ťa, že nie si dostatočne „svätý!“ Neváhaj.. Čím častejšie, tým lepšie pre teba. Si darom od Otca pre Ježiša a niet v tebe už žiadneho nepriateľstva k Bohu. Haleluja..