Adventure
Adventure je anglické slovo a znamená dobrozdružstvo. Zahrnuté je v ňom aj naše, aj latinské slovo – advent. Samozrejme, to naše je prevzaté z latinského jazyka. A to je veľmi príznačné pre advent – dobrodružstvo. Skúsme sa na toto obdobie pozrieť aj z tohto uhla pohľadu. Možno tak trochu netradične, nápadito, inovatívne zároveň. Určite nám to prinesie obohatenie a prehĺbenie nášho pohľadu na toto neopakovateľné obdobie na konci kalendárneho roku. Nie že by nás to tradičné neoslovovalo, to určite áno. Advent – to je Božia nápaditá myšlienka. To nie je ľudský výmysel, či prejav jeho šikovnosti. Advent je Božia idea a predovšetkým Božia iskra. Boží nápad a samozrejme veľká pomoc pre človeka. Ním, adventom kalendárny rok končíme a zároveň ten cirkevný začíname. Niet nad advent. Aj vy ste si ho zamilovali. Pôst prináša už celkom iné tóny. Pôst je vôbec najťažšie a najnáročnejšie obdobie v rámci celého cirkevného roka. Advent má svoje jedinečné a exkluzívne priam posolstvo. Všetko začína. A prečo? Preto, lebo Boh si s nami začal.. On je Ten, ktorý je vo všetkom prvý. On nás vo všetkom predbehol. Úplne vo všetkom. Apoštol Ján píše:
„My milujeme, lebo On (Boh) prv miloval nás.“
1 J 4,19
Je to začiatok Jeho dobrodružnej cesty s nami. Vedel, ako to skončí – a predsa išiel do toho.. Stvoril svet.. V prvý deň stvoril nebo a zem a potom až na štvrtý deň stvoril Slnko, mesiac a hviezdy. Pre napr. semitského človeka to nebol problém, ako pre nás dnes. Semita videl svetlo, aj keď bolo už za horizontom, aj keď zapadlo.. V prvý deň stvorenia Boh oddelil svetlo od tmy, čítame v 1 M 1. Tomáš Akvinský (1225 – 1274) to veľmi pozoruhodne opisuje ako dielo stvorenia, oddelenia a dokonca zdobenia. Svetlo je veľmi nevyhnuté pre život. Práve v advente si uvedomujeme jeho silu a akútnu potrebu. Dni sú veľmi krátke a večery veľmi dlhé. Bez svetla by sme sa v nich nezaobišli. V dobe Starej zmluvy si to svetlo dokonca pripevňovali na obuv, aby im svietilo na cesty života. To odzrkadľuje aj posolstvo vyznania žalmistu, ktorý konštatuje (a my sa môžeme pridať): „Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.“ (Ž 119,105) Cesta svetla do ľudského vnútra má nespočetne veľa podôb. Priam dobrodružná cesta svetla do nášho srdca vyvrcholila tým známym slovom nášho Pána: „Ja som svetlo sveta. Kto mňa nasleduje, nebude chodiť v tme, ale bude mať svetlo života.“ (J 8,12). Advent je jedno veľmi veľké dobrodružstvo.. Nie je to náhoda, že v angličtine toto slovo odzrkadľuje aj tento význam. Tak aj dnes vykročme do tohto svetla.. V každom novom dni nášho života. Advent stále začíname týmto slovami z listu apoštola Pavla do Ríma: „Noc pokročila, deň sa priblížil, odložme skutky tmy a oblečme sa do výzbroje svetla.“ (13,12) Do noci a spánku ideme v pyžame, ráno ho vyzliekame a obliekame sa do denného oblečenia. Advent je nový začiatok! Vykročiť z noci do svetla – to je brieždenie.. Úsvit.. Brieždenie – je tiež vhodné slovo na priblíženie adventu. Advent je časom, keď sa Pán Boh rozpomenul na svoje sľuby. Spieva o tom Zachariáš vo svojom proroctve, ktorý nájdeme na konci 1. kapitoly Lukášovho evanjelia aj tými slovami: „ Požehnaný Boh izraelský, že zhliadol na svoj ľud a vykúpil ho.. a rozpomenul sa na svoju svätú zmluvu, na prísahu, ktorou sa zaviazal nášmu otcovi Abrahámovi..“ (1, 68-80)
Brieždenie, to je vykročenie z noci do dňa, z tmy do svetla. Je to prekročenie významného prahu, začiatok plnenia sľubov, obrazne povedané – prvá splátka dlhu. Pán Boh začína konať a Jeho kroky začínajú smerovať k tomu, čo pred vekmi zasľúbil. Týka sa to samozrejme adventu a jeho prvého zasľúbenia o narodení Mesiáša, Vykupiteľa, ktoré bolo pôvdne vyslovené diablovi: „Položím nepriateľstvo medzi teba a ženu, medzi tvoje potomstvo a jej potomstvo, ono ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“ (1 M 3,15) Brieždenie je to položenie základného kameňa, nastúpenie do vlaku. Je to prvý úsmev, moment rozhodnutia, ktoré je schopné v nádeji vziať na seba riziko. Odohráva sa napred v mojom srdci a mysli. Tam sa to musí začať brieždiť a vznikať prvé rozhodnutie. Potom slniečko vyjde vyššie – urobím prvý konkrétny čin, za ktorý už viac nesmiem ísť. Vtedy je brieždenie čosi ako spálený most. Môžeš sa síce nazad túžobne obzrieť, ale potom to znamená, že všetko od začiatku bolo nahlodané, neisté a v takom prípade je to poludnie priam nemožné dotiahnuť do zdarného konca. Obzretie prezrádza, že som viac nepoužiteľný. Vykročiť možno aj za tučnú odmenu. Vtedy je to brieždenie falošné, podozrivé a neisté. Iný ti ponúkne viac a ty vykročíš znova – celkom iným smerom. K pravému brieždeniu treba pevné osobné presvedčenie, charakter, čosi, čo správne naplní celú moju bytosť.
Takéto vykročenie chce človeka z jedného kusa, nerozpolteného a nerozdvojeného. Potom nemôže byť ani reči o uhnutí na jednu, alebo druhú stranu, či vyberanie si alternatív. Také má byť rozhodnutie viery ako správna odpoveď na Božie oslovenie. Idem radikálne do nového, čo je pri mne Boží stvoriteľský a vykupiteľský čin. Bez toho zostávam starým človekom s úplne inými vyhliadkami. Je to krok poslušnej viery, ktorá si ma podmanila, presahuje ma a je sprevádzaná plným nasadením, zanietením, aj nadšením. Na toto niet „profíkov“. Sú len a len amatéri, z latinského slova, ktoré znamená milovať, robiť čosi z lásky. Ozaj vtedy človek prekračuje seba samého. Ak to nebolo na sto percent, to sa skoro ukáže. S takým človekom by bolo chybou ísť ďalej. Je brzdou. Nech ide preč. Vysvetľovať krok pevného rozhodnutia ako odpovede na Božie povolanie je ťažko. Patrí k nádherným tajomstvám prvej lásky. Začalo sa nové stvorenie. Brieždi sa, noc sa skončila. Prichádza jeden celý nový nádejný deň, niekedy celý nový vek. Počas brieždenia ho mám možnosť privítať. Kedysi tak ľudia robili na svitaní pri raňajšej modlitbe. Dnes už tak nerobíme. Ktovie, či nie práve preto nemôžeme dosť dobre pochopiť brieždenie ako vykročenie z tmy do svetla. Je to vždy dobrodružná cesta. Začalo sa brieždiť pre celý svet. Buď mu za to vzdávaná česť a sláva..
Ježiš vstal z mŕtvych na svitaní. To je tiež brieždenie. To nie je len advent. To je aj Veľká noc. Boh sľúbil, že svojho syna vzkriesi. Pán Ježiš Kristus to dobre vedel, svojim učeníkom to 3x predpovedal, ale vtedy nemal pre to nikto uši. Keď sa to stalo, boli v šoku. Úplne nepripravení. Ako sa to píše v tom známom žalme:
„Keď Hospodin zmenil údel Siona, boli sme ako vo sne.“
Ž 126,1
Nikto pri tom nebol. Nikto to nezaznamenal na filmový pás, nikto to neodfotografoval. Boh bol pri diele na brieždení. Pre ľudstvo začína celkom nová etapa. Úsvit do nového časového celku. S optimistickým pohľadom do budúcnosti. Neraz sme v takom sne, keď Pán Boh koná. To je naša dobrodružná cesta s Bohom v každom novom dni nášho života. Život ako jedno veľké dobrodružstvo s naším Bohom, s Jeho Synom Pánom Ježišom Kristom v moci Svätého ducha..
Sme pozvaní, aby sme v tom dobrodružstve pokračovali aj keď advent skončí. Boh si s nami začal. Stálo Mu to za to, aj keď vedel, ako to skončí. Jeho láska mu nedovolila inak.. Láska Božia je už raz taká. Plná nasadenia a dobrodružstva s objektom Jeho lásky – človekom. Tebou a aj mnou.. Nami všetkými.