Jedine Písmo Sola sciptura I.

„Hospodine, naveky pevne stojí v nebesiach Tvoje slovo.. Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.“

(Žalm 119,89.105)

     Lutherov reformačný rok 2017 je už minulosťou. Odvtedy už ubehli ďalšie  štyri roky.. Čo nám tento rok dal a priniesol? Zostanú nám iba spomienky? Či už ani tie? Či aj niečo viac? Veľmi pozoruhodným a jedinečným podujatím v našom Tatranskom senioráte bolo v roku 2017 bolo čítanie 95-tich Lutherových téz na pokračovanie. Dialo sa tak v opustených, či málo používaných kostoloch na Spiši. Veľmi vhodné a umné prepojenie. Takých kostolov  pod Tatrami je mnoho. Po spišských Nemcoch zostali prázdne. Od 13. storočia  tu žili, keď boli po tatárskom vpáde povolaní kráľom Belom IV. Prišiel však čas, keď svoju domovinu museli opustiť. Ale práve počas jubilejného roka sa tieto chrámy opäť naplnili. Poďakovanie patrí manželom Germanovcom zo Spišskej Belej za tento nápad čítania téz  Martina Luthera „in continuo“ (na pokračovanie) práve v týchto kostoloch a tak ich aj naplniť. Good Idea! Dobrá myšlienka pre  ECAV na Slovensku!  Tieto chrámy sa minimálne raz do roka naplnia pri slávení pamiatky posvätenia chrámu.  Rok 2017 však priniesol aj jubilejné stretnutia navyše. Prázdne kostoly ešte viac ožili sprítomnením čítaných téz. Každé zastavenie bolo originálne a svojím spôsobom výnimočné. Z tých mnohých pre mňa osobne pozoruhodná bola Výborná, kde som bol po prvýkrát. Zaujímavý bol aj Vrbov s pôsobivým obrazom Ladislava Medňanského – Kristus na Olivovej hore. Nijak nezaostávala ani Mlynica s kôpkou piesku v kostole, mysliac na to, že aj my pod Tatrami sme takým „stavebným materiálom“ pre nášho Pána..

     V našom cirkevnom zbore sme sa v roku 2017 na biblických hodinách zamýšľali na pokračovanie sériou úvah  „ Sola“, čo v preklade znamená: „Jedine“ či „Výlučne.“ Dovoľte malé obhliadnutie.. Počas septembra  to bola reformačná zásada: sola scriptura. V októbri sme pokračovali témou: sola gratia (Jedine milosťou). Luther  vždy o Biblii vravel: „moja milovaná Biblia.“ Pravidelne sa vystavoval jej pôsobeniu. Je to norma všetkých noriem (norma normans). Ponoriac sa do jej hĺbok zložil pieseň: „zachovaj nás v svojom slove..“ (ES 288). Tým vyjadril jednoznačne svoj vzťah k Božiemu slovu. Bez Biblie nemožno byť dnes plnohodnotným evanjelickým kresťanom. Pre rím. katolíckeho kresťana sú dodnes určujúce dva zdroje poznania o Bohu: Písmo a tradícia. Reformácia tradíciu odstránila. Nám zostal  iba jeden zdroj, ale postačujúci. Zdroj nevyčerpateľný. Ako tá studňa v  skanzene  v Rožnove pod Radhoštěm, na ktorej je nápis: „Dávať, dávať, dávať – to je celý môj život.“ Taká je Biblia. Najspoľahlivejší a jediný zdroj poznania pravdy o Bohu.   To nám odkazuje aj tento jubilejný rok. Preto s láskou pozývame na biblické hodiny. Sú v duchovnom živote zboru veľmi dôležité a v našom osobnom nenahraditeľné. S vďakou si vždy spomeniem na našu sestru kostolníčku A. Nahálkovú, ktorá tvrdila, že najviac sa o Pánu Bohu  naučila práve na nich. Ale stále  sa ich v cirkvi akosi „bojíme“ a stránime sa ich.. Už roky hľadám odpoveď, prečo sa tak deje.. A pritom stačí tak málo, aby sme prišli bližšie k Božiemu slovu. Tým viac sa dostávame k prameňu pravdy, ale aj do diania v domácom cirkevnom zbore.  

     Na reformačnom obraze z roku 1547, ktorý do chrámu vo Wittenbergu bol osadený rok po Lutherovej smrti (18.2.1546) sú zobrazené základné princípy protestantskej reformácie.  Ten nám bol počas biblických hodín veľmi účinnou pomôckou. Slovo pre uši a obraz pre oči. Lucas Cranach st.  začal na ňom pravdepodobne pracovať ešte za Lutherovho života aj so svojim synom Lucasom. Ako súčasníci a Lutherovi priatelia mali zážitok a dianie reformácie v čerstvej pamäti. Z tohto obrazu môžeme získať predstavu, ako ju vtedajší ľudia vnímali. Lucas Cranach st. to vyjadril tým spôsobom, že v tej naspodnejšej časti obrazu Lutherova ľavica je položená na Biblii a pravou ukazuje na Krista. Na sneme vo Wormsi 1521 náš reformátor vyslovil tú známu vetu: „kým nebudem presvedčený svedectvom z Písma svätého, neodvolám… Tu stojím, inak nemôžem, tak mi Pán Boh pomáhaj.“ A v tomto roku uplynulo 500 rokov od tohto pamätného jeho výroku. Stojac v duchovnej službe už vyše  30 rokov, stojac na kazateľnici nedeľu, čo nedeľu ozaj inak nemôžem, než len s láskou pozývať na služby Božie, k biblickým hodinám. K pravde Božieho slova. 

      Podľa nášho reformátora  Božie slovo nie je moderné, ani staré, ale slovo večné! „Na veky pevne v nebesiach stojí a je sviecou našim nohách a chodníkom“, čítame v tom najdlhšom   žalme (119,89.105). Má rovnakú moc, ako vtedy, keď ho písali proroci, či evanjelisti. S tým slovom smieme byť v dennodennom kontakte. Už od nášho detstva známe Písma (2 Tim 3,15). Z detských čias si ešte pamätáme rôzne biblické citáty na stenách našich príbytkov. My v Kojaticiach sme mali: „Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého opravdová.“ (Jk 5,16b) A nechýbal ani citát: „Hrad prepevný je Pán Boh náš“. A ešte jeden: „Čo prospeje človeku, keby získal aj celý svet a stratil by život?“ (Mk 8,36). Božie slovo nás obklopovalo takmer z každej – aj svetovej strany.  Naši starí, či prastarí rodičia tieto obrázky s citátmi ešte  majú. Stále visia v ich skromných a útulných príbytkoch.. Po smrti sa však dosť často, žiaľ vyhadzujú.  Na fare v N. Smokovci máme takú „menšiu zbierku“ takýchto obrázkov po našich bývalých členoch. Nedá mi to vyhodiť. Cítim k tomuto „dedičstvu“ istú bázeň a úctu. Ak máte radi Božie slovo, ako ho milujete, nemôžete inak.  

      Pán Ježiš pri pokúšaní na púšti (Mt 4,1-11) 3-krát citoval Božie slovo pokušiteľovi. Vedome sa postavil na jeho stranu. Vedel, prečo tak robí.  Božie slovo má úžasnú moc! Stará zmluva bola pre neho Bibliou. Mohol vysloviť svoj výrok a zahnať pokušiteľa! Aj Jeho slovo má moc a určite by bolo „zabralo“! On sa však postavil  na stranu Božieho písaného slova. Pred časom v našich miestnych novinách bol inzerát, že ktosi „XY“ zakladá stranu Božieho slova. A k tomu bol pripojený telefonický kontakt. Ten inzerát ma zaujal. Strana Božieho slova!? Ktovie, možno sa niekto dotyčnému aj ohlásil. Ale sami uznáte, že nepotrebujeme takúto stranu. Nepotrebujeme novú stranu, aj keď ide o Božie slovo! Ale čo potrebujeme – vždy a nanovo sa postaviť na stranu Božieho písaného slova. Dostali sme konfirmačné veršíky, pri vstupe do manželstva sme si vybrali náš veršík, máme heslo každého kalendárneho roku, heslo mesiaca. Niektoré cirkevné zbory si  žrebujú svoje vlastné heslá na každý nový rok. Smieme to takto prijímať, že je to  v praxi realizovanie zásady: „sola scriptura“. Náročnosť tejto doby nás motivuje k nasledovnému: nie vešať ich na steny, ale „zavesiť ich na steny svojho srdca“  a učiť sa ich aj spamäti. Keď nastane hlad a smäd po počutí slov Hospodinových (Am 8,11-14), keď nám Biblia bude odňatá, ako budeme vydávať svedectvo? Čo sme si z Biblie zapamätali?  Keď nás budú predvolávať na súdy, nebudeme mať Božie slovo po ruke. A mohli by sme ho už aj dnes častejšie použiť, či citovať  pri rozličných príležitostiach. Apropo! Poznáme spamäti nejakú tézu z tých 95-tich?  Pripomínam skrátenú tézu číslo 1: „celý život kresťana má byť ustavičným pokáním“   a tézu  62: „skutočným pokladom cirkvi je evanjelium..“  Sme s touto tézou všetci skutočne stotožnení?  Kde sú naše poklady? Apoštol Pavel píše, že v Kristu sú všetky poklady múdrosti a známosti (Kol 2,3).