Iba potiaľto? Či ako?
Z nového roka sme už odkrojili niekoľko dní. Do Vysokých Tatier zavítala beloba snehu opäť a nanovo v práve v prvých dňoch roku 2025. Po všetkých tých sviatkoch prichádza novoročná realita, ktorú spestrí ešte jeden sviatok – 6. január – sviatok Zjavenia Krista Pána. A keďže máme tento sviatok v pondelok, tak máme prvý predĺžený víkend v tomto roku. Je to správa vcelku potešiteľná. Prvý novoročný víkend je hneď predĺžený a pridanou hodnotou jedného voľného dňa. Padne celkom vhod nám všetkým. 6. januára 1880 sa v Martine narodil náš prvý zborový dozorca lekárnik PhMr Samuel Búľovský. Od jeho narodenia uplynie 145. rokov. Výnimočný to človek širokého záberu – národovec, rodený demokrat, po 2. svetovej vojne prvý predseda Národného výboru vo Vysokých Tatrách. Stál pri zrode a vzniku samostatného mesta Vysoké Tatry. Po roku 1948 sa stiahol do ústrania. A do večnosti odišiel 27.9.1954. Práve ešte v milom roku sa mi z archívu po nebohom bratovi farárovi Danielovi Veselom dostal list, v ktorom Búľovský píše preloženému bratovi farárovi Otovi Víznerovi z Tatier do Kraskova. Napísal ho 8.mája 1953, viac, ako rok, pred svojou smrťou. Bol to veľmi smutný list, opisuje svoju neradostnú situáciu – zobrali mu lekáreň – musel sa presťahovať do Palace. Už bol vdovcom, tak išiel k svojej dcére Marte, do rodiny primára Šimka. V jeho lekárni poskytol bývanie aj kanceláriu pre farský úrad, zbor ktorý vznikol aj jeho pričinením 27.7.1950. V tomto roku si pripomíname 75. Výročie vzniku nášho samostatného zboru. Rok 2025 je teda aj pre nás jubilejný. Keby tak lekárnik Búľovský vedel, čo sa nám podarilo postaviť za tie roky – Zborový dom Eben Ézer v blízkosti jeho domu, druhej lekárne v našich veľhorách. Tá prvá bola v Starom Smokovci nad autobusovou stanicou. Náš zborový dom je pomenovaný podľa biblickej udalosti, keď Izraelci zvíťazili and nepriateľmi – Filištíncami a toto víťazstvo pomenovali Eben-Ézer – v preklade: „Až potiaľto pomáhal nám Hospodin.“ (1 S 7,12) Bolo to veľmi mocné víťazstvo. Stál pri ňom sám Hospodin. Filištínci sužovali Izrael plných 40 rokov. Najznámejšieho Filištínca spomeniem trochu neskôr. A Izraelci zvíťazili! Nie pre svoju šikovnosť a zručnosť, ale zásahom Božím! Tak sme aj my zvíťazili pred rokmi.. S nepriazňou, ťažkosťami, problémami a mnohým ďalším. 24.6.2007, keď sme toto naše dielo dokončili po 4. rokoch výstavby, sme aj my definitívne vyriešili otázku aj bývania, aj zborových priestorov pre naše spoločenstvo. A aj my vyznávame: Až potiaľto pomáhal nám Hospodin. Až potiaľto! Až potiaľto? Len potiaľto, pýtame sa. Iba potiaľto? A čo ďalej?
Sme po prelome rokov, konštatujme, že žijeme prelomové časy. Prelomové sú aj v mnohom inom. Vymenili sa roky, vymenili sa čísla. Možno si ich ešte mýlite. Pri plánovaní jedného sobáša pre tento rok som včera do rúk zobral ešte starý kalendár, pre úsmev. A niečo mi na tom nesedelo. Poznáte to aj vy? Postúpili sme teda o jeden schodík vyššie, v zmysle, že prišiel rok plus jeden. Po roku 2024 – rok 2025. A ten ďalší bude 2026.. Roky bežia a plynú takmer kozmickou rýchlosťou. Rok s opäť veľkým vhodným heslom, ku ktorému sa už čoskoro dostaneme. K téme, ktorú sme začali v úvode: „Až potiaľto nám pomáhala Hospodin“ – máme aj pieseň v našom spevníku, ktorú spievame na prelome rokov (ES 64). Je pomerne krátka, tak si jej text môžeme aj sprítomniť: „Až podnes nám pomáha, Hospodin, Kráľ večný, preto k nebies výšinám nesie sa spev vďačný, odkiaľ pomoc prichádza istá v každej dobe, tam vždy duša nachádza novú silu v mdlobe. 2. Dosiaľ je otvorená ruka Hospodina, On darcom je spasenia skrze svojho syna. Akoby nám nedoprial k životu čo treba, svojim deťom nepodal dobrý Otec chleba.“ Pred posledným veršom si urobíme krátku pauzu a upozorním, že ten tretí verš je veľmi dôležitý a určujúci – aj v zmysle nášho uvažovania. Je odpoveďou na otázku – len potiaľto? Či ako? V tom avizovanom verši je tento text a tieto slová: „Pomáhal nám doteraz, pomôže a ďalej, v Neho zložme v každý čas svoju pevnú nádej, vie, čo potrebujeme, prv než Ho prosíme a mnoho dostaneme, hoci nehodní sme.“ Tieto slová mi poslala na Starý rok sestra Zuzana z Gerlachova – a v danej chvíli mi to pomohlo. A v danej chvíli mi to došlo – nielen potiaľto – ale aj odtiaľto – a ďalej. To je aj zvesť tejto piesne z nášho Spevníka. Ďakujeme aj za jej rýdzo biblické posolstvo. Smieme sa nádejať aj do budúcnosti na ceste týmto rokom. Na Nový rok sme tu počuli slovo kráľa Dávida: „Hospodin je dobrý a spravodlivý a preto ukazuje cestu hriešnikom.“ (Ž 25,8) Aj na základe textu Písma Svätého, aj jeho ďalších veršov sme uistení o Božom vedení, Jeho starostlivosti a opatere. Je to aj verš, veľmi kľúčové biblické posolstvo, kde apoštol Pavel píše: „On učiní omnoho viac, ako prosíme.“ (Ef 3,20) Je to dôležitý verš, aby sme poznali, že Pán nám vždy dáva tú vrchovatú mieru jeho slovami: „Dávajte a bude vám dané. Mieru dobrú, natlačenú, natrasenú a vrchom nasypanú dajú vám do lona, lebo akou mierou meriate, takou aj vám bude namerané.“ (Lk 6,38)
Určite nielen „potiaľto, ale aj „odtiaľto“.. A naďalej. Zoberme Pána Boha za slovo. Nielen človeka, ale aj živého Boha. Neraz tak staviame na slove človeka, zabúdame, že oveľa viac môžeme budovať a stavať na slove Božom! Zoberme za slovo Boha, jeho syna Pána Ježiša Krista pre nás narodeného, ktorý povedal: „Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“ (Mt 28,20) Ak po všetky dni, tak aj dnes, aj zajtra, aj napozajtra..
Zoberme si takého malého Dávida. Je nám z Biblie pomerne dobre známy a je aj často citovaný. Postavil sa proti veľkého obrovi Goliášovi. Išiel oproti nemu s dôverou a vierou, že Boh je na jeho strane. Tento príbeh nájdete v Starej zmluve (1 S 17,17-58). Je hodno si ho celý prečítať! Dnes, v prvú nedeľu tohto roka máme na to priestor – napr. aj v dnešnom popoludní. Zaujme nielen deti, ale aj dospelých. Je to jeden veľký príbeh z Biblie. Je hodno si ho prečítať celý – od začiatku, až dok konca. Goliáš sa vysmieval z Izraela, potupoval Ho hanil. Ta akoby robil na adresu Božiu. Vysmievať sa z Izraela znamená – vysmievať sa z Pána Boha. A my vieme, že Pán Boh sa nedá vysmievať! Čo človek rozsieva, to bude aj žať (G 5,7). Dávid si dal najprv brnenie, to potom aj hneď zložil. Necítil sa v tom komfortne! Zobral si obyčajný prak a päť kamienkov. A tak „zľahka“ sa vybral oproti veľkému obrovi. Čelil veľkej výzve a veľkého obrovi vo svojom živote. Možno sa aj celý chvel, keď išiel oproti nemu. Ale išiel oproti nemu s čím predovšetkým? Rozhodne išiel s odvahou viery. Možno aj nám sa takí obri postavia do cesty – obor pochybností, sklamania, choroby, smútku a žiaľu. Možno sa tak už stalo v tomto roku, v jeho prvých dňoch. Čo je však potešiteľné, že aj Goliáš bol zraniteľný a má svoju Achillovu pätu. A to, ako sa postavil voči nemu Dávid – je skutočné obdivuhodné. Nezabúdajme, že „obri“ nemajú absolútnu moc nad nami v našom živote. Majú len v mnohom „obmedzenú“.. To je veľmi dôležitá informácia a správa pre nás, na prahu nového roka. Takú odvahu Vám prajem – pomáhal nám Hospodin, aj pomáhať bude. Môžeme nad nimi celkom ľahko aj zvíťaziť – Pán nám dá silu. Tak to čítame aj v jednom žalme: „Hospodin dá silu svojmu ľudu, Hospodin bude žehnať svoj ľud pokojom.“ (29,11) Platí to o spoločenstve, platí to aj o jednotlivcovi. Takým bol malý Dávid. A predsa, čo všetko zvládol. Ako mravec, ktorý unesie oveľa ťažšie bremeno od seba samého.
V texte jednej kresťanskej piesni sa spieva: „S Tebou chcem ísť a pri Tebe stáť, nijakej cesty nemusím sa báť..“ A na Nový rok sme uvažovali práve nad cestou, ako takou. Je tu otvorená cesta pre hriešnika, pre každého jedného z nás. Takže bez strachu, obáv a úzkostí. Rozhodne nielen potiaľto – ale aj odtiaľto! Ak prídu problémy, budeme ich riešiť. Problémy sú na to, aby sme ich riešili, nie aby sme nad nimi iba lamentovali a nariekali. A dnes sme počuli, že ani obri nemusia vždy zvíťaziť nad nami. V jednej starej piesni v Tranosciu sme kedysi spievali: „Narodil se Kristus Pán“ bol aj tento text: „ Goliáš oloupen, veselme se, člověk jest vykoupen radujme se.. “ Pozoruhodné, ako sa Goliáš dostal do vianočnej piesne, že? Tomáš Halík v jednom výklade odpovedá, že asi aj omylom. V pôvodnej verzii bolo najskôr pravdepodobne slovo Beliál – z hebrejského jazyka prevzaté meno pre diabla. Nech je to tak, či onak – rozhodujúce je, že diabol je porazený! Je to aj Beliál, aj Goliáš! Je zbavený moci, nemá nad nami zvrchovanú moc! To nech nás povzbudí na prelome časov a rokov. Absolútna moc patrí Bohu! A platí – nielen potiaľto, ale aj odtiaľto.. Pomáhal nám Hospodin, aj pomáhať bude.. Pošlite toto posolstvo ďalej – pošlite túto sms správu ďalej.. Ani neviete, koho povzbudíte v danej chvíli. Stalo sa tak pri mne – na Starý rok vďaka sestre Zuzane! Ďakujem ešte raz! Poznám to z vlastnej skúsenosti! Doprajte ju niekomu z Vášho okolia. Stále platí to, čo som už kedysi tu vysvetľoval: „Kristus v srdci blížneho je silnejší, ako v mojom vlastnom!“ Haleluja Amen