Kniha života
Nedeľa večnosti
Napadla vás už niekedy myšlienka, kde sa v Biblii spomína vôbec po prvý krát tzv. Kniha života? Asi by ste to vôbec nečakali? Aj ja som bol prekvapený.. Tak kde? Dajme si malé biblické štúdium na túto tému. Možno by bola vhodná aj biblická hodina, ktorá poskytuje viac priestoru na hĺbavé štúdium Božieho slova. To vždy potrebujeme a určite nám všetkým prospeje a osoží. Na ostrove Patmos sme sa venovali aj tejto téme, pretože kniha Zjavenia ju spomína častejšie, ako ktorékoľvek iné biblické knihy. Kniha života, či kniha Hospodinova má premiéru v prvej zmienke ďaleko ďaleko v minulosti. A je to veľmi prekvapujúce.. No nemusíme ísť až k Adamovi na samý začiatok stvorenia sveta a následne prvých ľudí. Prvá zmienka o tejto knihe je po vyslobodení z egyptského zajatia a počas putovania po púšti do zasľúbenej Kanaánskej krajiny. Je to teda Exodus, 2. Mojžišova kniha, v príbehu o zlatom teľati, resp. po tom všetkom, čo prišlo po tejto veľmi tragickej udalosti. Príbeh zlatého teľaťa nájdeme v 32. kapitole 2. Mojžišovej knihy. Ten teraz nie je predmetom nášho výkladu, ale to, čo sa udialo následne po tom. To je pozoruhodné, vzhľadom na našu tému – Kniha života. Mojžiš, po tom všetkom, čo sa udialo, predstúpil pred ľud a povedal im: „Spáchali ste veľký hriech, preto teraz vstúpim k Hospodinu, azda budem môcť získať zmierenie za váš hriech.“ (2 M 32,30) Mojžiš predstúpil pred Hospodina a prosí: „Teraz však, ak môžeš, odpusť ich hriech, ak nie, vytri ma prosím, zo svojej knihy, ktorú si napísal!“ Nie sú jeho slová v mnohom prekvapujúce? Neprekvapujú vás? Ako Mojžiš mohol vedieť, že takáto kniha už existuje, či je napísaná. Vedel, čo hovorí v tej chvíli? Odkiaľ to mal? Napadajú ma rôzne otázky v tejto spojitosti. A čo na to Hospodin? Mojžišovi odpovedal: „Každého, kto zhrešil proti mne, vytriem zo svojej knihy.“ Mojžiš ako prostredník, prosí za ľud – a je ochotný vzdať sa zápisu svojho mena v tejto pozoruhodnej knihe. Je celkom možné, že Mojžiš ani nevedel, čo v danej chvíli hovorí. Máte aj vy takú skúsenosť, že poviete niečo v zmysle slov, ktorým ani vy nerozumiete v danej chvíli. Poznám to aj z vlastnej skúsenosti, keď ma mnohí nazvali „prorokom“, keď som niečo povedal a vyslovil v modlitbe, ako proroctvo do budúcnosti. Modlil som sa za uzdravenie a vyliečenie a vyslovil som slová, ktoré mi v danej chvíli dal Pán. Pán Boh má rôzne cesty a možnosti. A to je jedna z tých mnohých. Božie cesty sú predivné a nevyspytateľné, podľa slov svedectva ap. Pavla (R 11,33) Celkom tomu tak rozumiem, že to mohlo byť aj v spojitosti s Mojžišom a zmienkou o Hospodinovej knihe.
Vráťme sa ale k nej. Tá kniha existuje, je Božia! Autorom je sám Boh. Tá kniha je reálna a priebežne sa v nej píše, vymazáva, dopisuje. Všetko je v pohybe. Nezabudnime na to v tejto spojitosti. A je možné, že bola napísaná ešte pred stvorením sveta. To je prvá zmienka o knihe Hospodinovej, ktorá sa ešte v Starej zmluve nevolá Kniha života. No ale už nemá k tomu ďaleko. V Starej zmluve niet ďalšieho miesta, ktoré by túto knihu ďalej spomínalo. Tak pokročme aj my..
Poďme už do Novej zmluvy. Tam nájdem tiež niečo pozoruhodné. V Lukášovom evanjeliu v 10. Kapitole (verše 16-20) čítame, ako sa 70-ti učeníci sa s veľkou a ohromnou radosťou vrátili k Pánovi Ježišovi, napudení mnohými a cennými skúsenosťami zo svojho pôsobenia a účinkovania, s opäť veľkou radosťou oznamujú, že sa im démoni poddávajú v jeho mene. Pán Ježiš odpovedá, že videl satana ako blesk padať z neba. A Pán tak trochu až šokujúco chladí ich radosť a obracia ju úplne iným smerom: „Radujte sa radšej, že vaše mená zapísané sú v nebesiach.“ Niečo prekvapujúce v danej chvíli vyslovil a povedal. Nečakali to. Dôvod k radosti je ten, že ich mená sú zapísané v nebesiach. Nie na tejto zemi, ale v nebi. Tu Pán ešte nespomína knihu, ale „prepodivný“ zápis v nebesiach. V živote máme a máte radosť z mnohých vecí, často sa radujeme z pozemských udalostí, málokedy nás napadne, aby sme sa takto radovali aj z tých duchovných. Radosť z výhry, radosť z víťazstva nášho tímu, radosť z volebného víťazstva nášho kandidáta atď atď.. A máme jeden veľmi dôležitý dôvod k radosti – naše mená sú zapísané v nebesiach, v Knihe života. Je to milosť, nie samozrejmosť! A je to väčšia radosť, keď je niekto zapísaný do matriky pokrstených, konfirmovaných, či aj sobášených. A spomínam si najmä na jeden prípad, keď som dostal návštevu, kde dotyčný chcel, aby bol vymazaný, prečiarknutý v matrike pokrstených. Nesúhlasil s tým, že bol pokrstený ako dieťa. Ja som ho vtedy nevyčiarkol, nevymazal, pretože podľa môjho názoru to prijal, aj keď on sám vnútorne odmietal. A ono je celkom možné, že taký zápis môže byť aj anulovaný. To si nevymýšľam, to je biblické posolstvo. To čítame v liste do Sárd: „Kto zvíťaz, takto bude oblečený do bieleho rúcha a nevymažem jeho meno z knihy života, ale vyznám jeho meno pred svojím Otcom a pred Jeho anjelmi.“ (Zj 3,5) Ak Pán spomína, že nevymaže – je tu možnosť, že niekedy tak aj urobil – pri nejakej konkrétnej príležitosti – pri nejakom konkrétnom mene.
Spomínam si teda na tú zaujímavú návštevu u nás na farskom úrade v Novom Smokovci. Vrátim sa k nej na do-vysvetlenie. Prišiel istý mladý brat, ktorý ma prosil, aby som ho vyčiarkol z matriky, pretože bol pokrstený ako dieťa a on s tým teraz nesúhlasí. Krst detí je (podľa neho) násilie páchané na deťoch. Tak sám chcel byť vyčiarknutý. Odmietol som to – s tým, že podľa môjho názoru on to prijal, len to zatvrdilo odmieta. Korektne sme si všetko vysvetlili. A rozišli. Viacerí kolegovia mali s tým tiež podobné skúsenosti, keď sme sa s tým pri jednej príležitosti zdieľali. A určite nás napadne myšlienka- kto by chcel byť takto vymazaný a prečiarknutý v Knihe života – určite nie! Všetci chceme isť do neba, v konečnom dôsledku aj ateisti.. A nikto by nepovedal, že nechce ísť do neba – možno s výnimkou satanistov, uctievačov a vyznávačov toho Zlého, ktorí sa už teraz rozhodli pre peklo. A náš Pán videl to, o čom sme čítali v našom texte: „Videl som satana ako blesk padať z neba.“ Pôvodne anjel, nosič svetla, syn rannej zory, ktorý do svojej vzbury oprosti Bohu zlákal tretinu anjelov (Zj 12,4), ktorí sú v súčasnosti jeho služobníci – ako démoni a zlí duchovia.
Záverom nášho dnešného uvažovania poďme ešte ďalej do Zjavenia, do poslednej biblickej knihy. Tam v 13. kapitole čítame, že morskej šelme sa budú klaňať všetci tí, teda všetci obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života zabitého Baránka. A v podobnom duchu čítame aj ďalšie slová z tejto knihy: „Obyvatelia zeme, ktorých mená nie sú zapísané v knihe života od založenia sveta užasnú, až uvidia šelmu, že bola, niet jej, ale príde.“ (Zj 17,8) A v predposlednej kapitole tejto poslednej biblickej knihy čítame: „A nevojde doňho nič nečistého, ani kto pácha ohavnosť a lož, (vojdu doňho) len tí, čo sú zapísaní v Baránkovej knihe života.“ (Zj 21,27) Tu vidíme, že na začiatku sa spomína Kniha Hospodinova, potom je to Kniha života a na konci Biblie je to ešte aj: Baránkova kniha. A o tom sme aj včera spievali v jednej piesni K. Royovej: „Na Krista svoje hriechy som zložil už cele, veď On, baránok tichý ich niesol na tele. Môj hriech a moju vinu skryl On do svojich rán: bez Neho duše hynú, ja však v ňom spásu mám.. Z milosti Jeho smiem byť všetkých vín sprostený, chcem skutky Jeho chváliť, kým žijem na zemi. S ním aj cez smrti temno, viem, prejdem isto tam, kde vpísal moje meno do knihy života.“ (ES 491,1.4) Moje meno je tam – to je viac, ako zápis v matrike. A to je dôvod k mnohej radosti a vďačnosti – naše mená sú zapísané v nebesiach (Lk 10,20). To je tá Božia matrika, ktorej „správcom“, majiteľom a spravovateľom je sám živý Boh. Nikto iný nemá na ňu dosah. Z ľudí už vôbec – všetok „pohyb“ v nej je výlučne v kompetencii nášho živého Boha.
Sme milovníci kníh, radi si ich kupujeme, radi v nich listujeme, prejavujeme k nim úctu. Žiadnu, ani starú knihu nevyhodíme, ale odkladáme ich do skriniek pre knihy, aby poslúžili ďalším. Taká jedna je aj pri nás, v Novom Smokovci a teší sa veľkému záujmu. Občas aj ja tam niečo priložím. Máme Knihu kníh, Bibliu, ktorá je nadovšetko. Nad všetky knihy, ktoré máme v našej knižnici. A keďže máme nedeľu večnosti, na konci cirkevného roka – tak pamätajme, že aj v nebi je Kniha života. Zápis v nej je nadovšetko. Zápis tvojho mena. Keď ste boli na svadbe, tak ste si našli svoje meno napísané na lístočku, či na menovke. Vedeli ste, kde je vaše miesto na svadobnej hostine. Keď ste sa našli, tak vás potešilo, že sa s vami ráta a aj vaše meno je tam, je v zozname hostí. Aká to musí byť potom radosť, keď prídete na nebeskú svadbu Božieho Baránka Pána Ježiša Krista a vaše meno je uvedené nielen v zasadacom poriadku a pri stole, kde sa hoduje, ale najmä v Knihe života. To sú obrazy o večnosti použité z nášho bežného života, aby sme tým Božím veciam lepšie rozumeli. Je to dôvod k radosti už teraz, v tejto časnosti nad tým, čo nás čaká vo večnosti. Ďakujeme za radosť v tejto časnosti – zo zápisu mena vo večnosti. Haleluja Amen