Stretnutie pri Skale 2024

    Vôbec prvé stretnutie pri Skale v Tatranskej Polianke  sme mali v roku 2006. Odvtedy pravidelne každý rok, aj keď cez obdobie covidu sme tu neboli, ale neoficiálne áno. A počas  pandémie a zatvorených kostolov sme si pri Skale na Zelený štvrtok  2021 mali Večeru Pánovu na „tajnáša“..  Keď sme začínali, pred takmer 20 rokmi,   mali sme ešte výhľad na Kráľovu hoľu – za tie roky  stromy riadne podrástli. My Kráľovu hoľu už vôbec nevidíme, nám však roky tiež pribudli. Nám roky a stromom letorasty. V tomto roku, už na budúci mesiac si pripomenieme 20. výročie tatranskej víchrice z  19.novembra 2004.  My ste teda začali s týmito bohoslužbami v prírode, keď už bolo po nej – priestor lesa bol úplne otvorený a kochali sme sa výhľadom oproti na Nízke Tatry a oproti na spomínanú Kráľovu hoľu.  Veľmi radi sem chodíme, na toto bohoslužobné miesto našej Evanjelickej a.v. cirkvi. V minulosti sa tu schádzali kúpeľní hostia nášho vierovyznania. Kúsok vyššie sú hroby nešťastnej lásky. A ešte kúsok vyššie Wolkrovo jazierko.  Iniciátorom týchto stretnutí  bol brat Pavel Povec z Gerlachova. Ten sa o to miesto stará a udržiava ho vlastne počas celého roka. Najprv to boli bratia a sestry práve z Gerlachova a Batizoviec, potom pribudli aj z Mengusoviec, Štôly a Lučivnej, tentoraz aj zo Svitu.  V poslednú októbrovú nedeľu bolo ozaj mnoho cudzích hostí,  sestra Zuzana z Gerlachova povedala: „Takmer nikoho som tam nepoznala..“  Bolo dosť aj takých, ktorí boli vôbec po prvý krát.  To nás teší, že sa z toho stala už dobrá tradícia vždy v nedeľu, keď končí letný čas a nastupuje zimný. Je to dobré aj podľa toho si to zapamätať.  Tí, čo chodili, už nechodia, pretože aj im roky pribudli a tú hodinku je tam potrebné odstáť. Inak to nejde.  No prichádzajú ďalší – a je to možné pozorovať aj na skladbe prítomných účastníkov. A milou udalosťou aj pre mňa osobne bolo, keď 24. augusta 2024 bolo pri tejto Skale požehnané manželstvo Márie a Dušana po 55-tich rokoch a tiež manželstvo Beaty a Richarda. Rodičia a ich dcéra so zaťom. Milé rodinné stretnutie, kde boli prítomné aj ďalšie mladé páry – vlastne už tretia generácia  vnučiek tých najstarších – Martinka a Barborka s manželmi.   A štafeta môže pokračovať ďalej.  Nie všetci sú v rodine veriaci, že by im bol blízky napr. murovaný chrám pre požehnanie, tak sa rozhodli pre ten prírodný. Vybrali si túto skalu, túto kaplnku v prírode, kde je vždy veľmi dobre vyvetrané.    Dávam do pozornosti  túto informáciu ďalej – aj vám všetkým, aj pre tých, ktorí by ich radi nasledovali.  Som ochotný  a veľmi rád urobím túto službu požehnania pre prípadných ďalších záujemcov, či aj pri inej rodinnej príležitosti.

     Zvesťou Božieho slova sa nám včera  prihovorila sestra farárka Emília Velebírová z Mengusoviec. Vybrala Žalm 188, verš 8: „Lepšie je utiekať sa k Hospodinu, ako dúfať v človeka.“   V živote dostávame  cenné rady,  od ľudí z nášho okolia. Neraz si ich aj pýtame.  Dúfame v ich pomoc. Sme za to veľmi vďační, neraz nám už pomohli a boli kompasom v zložitých situáciách nášho života. Ale nadovšetko je to Hospodin, v ktorom môžeme zložiť  všetky svoje radosti, aj žalosti života. Pri počúvaní tohto jej výkladu  som si spomenul – a vystúpilo to priamo z môjho podvedomia, ako som kedysi v minulosti mal aj ja sám onen kázňový text.  A vtedy som spomínal tzv. stred Biblie. Tento verš je úplným stredom Biblie. Je to vlastne srdce Biblie.  Lepšie je utiekať sa k Hospodinu, ako dúfať v človeka. Krásna veta v srdci Písma svätého.   Je to pulzujúce a živé srdce knihy Kníh. V tom verši je povedané a napísané takmer všetko, čo potrebujeme vedieť. Neraz až veľmi dúfame v človeka,  zháňame kontakty a spoliehame sa na to,  kde kto má známeho. A táto doba to všetko ešte umocňuje. Napr. v oblasti zdravotníctva sa dnes často, až takmer oficiálne, čo je šokujúce – konštatuje, že je dobré mať niekoho v rodine kto robí v nemocnici – v oblasti medicíny. Inak! Čo inak!? Sme stratení?  V pokračovaní nášho textu hneď nasledujúci verš konštatuje:  „Lepšie je utiekať sa k Hospodinu, ako dúfať v kniežatá.“ (Ž 118,9)  A takých mocných a vplyvných kniežat máme v našej krajine pomerne dosť.   Tak toto je stred Biblie. Mohli by sme ho označiť, ako zlatý stred! No nie je to tá tzv. zlatá stredná cesta. To je niečo celkom iné!  Geografickým stredom Európy sú Krahule pri Kremnici.. Pamätám si na môj pobyt aj na Krahuliach počas Vianoc a nového roku 1987 a 1988. Môžem povedať, že som sa vtedy  ocitol priamo v srdci Európy. Tí, ktorí tam žijú, možno už na to dávno zabudli a občas im to možno niekto pripomenie. My však máme stred Biblie. Jeho posolstvo je teda veľmi mocné. A tak som aj nad tým uvažoval v nedeľu, 27. októbra myslel a meditoval. Sestra farárka bola pri príhovore veľmi „osvietená“, pretože lúče zapadajúceho slnka dopadali práve na ňu. Bola iste aj duchovne osvietená   so živým slovom – pre nás všetkým veľmi povzbudzujúcim.

    Všetci sme sa kúpali v slnečných lúčoch, aj pri ďalšom programe v rámci nášho výročného stretnutia. V úvode nás privítala tatranská zborová dozorkyňa Ivica Pjateková z Vyšných Hágov.  Pozdravila nás sestra MUDr. Eleonóra Kovalčíková, riaditeľka Guhrovho sanatória  v Tatranskej Polianke. Sestra Balogová z Batizoviec nám predniesla tradične príležitostnú báseň, pozdravil nás aj brat Ľubo Nikerle z Gerlachova.  Sestra Lenka Mlynarčíková nám s láskou  pripravila,  ako každý rok originálne záložky – také opäť v mnohom netradičné. Sú to lekárske paličky, ktorými nám lekári pozerajú do ústnej dutiny pri vyšetrení. Vskutku originálny nápad a myšlienka. Lenka ďakujeme! Doprovodom na trúbke nás počas spevu sprevádzal brat Vladimír Andraš z Batizoviec. Liturgiou  poslúžili Janka a Miro Maťovci z Batizoviec.   O pohostenie sa postarali tradične Marienka  a Janko Wenzelovci s Veľkej Lomnice – pripravili chutné  palacinky.  Z cirkevného zboru zo Svitu sme mali reformačné koláčiky s vyobrazením Lutherovej ruže. Sestra seniorálna dozorkyňa Ivana Prelichová z Kežmarku priniesla jednohubky. Bolo o nás postarané po každej stránke –  o naše vnútro  po každej stránke, aj tej duchovnej, aj telesnej. Pánu Bohu záleží na tom jednom, aj druhom. Stará sa o nás duchovný pokrm a dáva nám aj chlieb telesný.

      Čítal som na internete, že v cirkevnom zbore Modra služby Božie v prírode majú pomerne často.  Miestni farárovci sú turisti, majú blízko k tomuto druhu športu.  V zbore sa venujú aj tejto oblasti. Môže to byť aj pre nás v mnohom inšpirujúce. Zvlášť pre nás, ktorí žijeme pod najmenšími veľhorami sveta – Vysokými Tatrami.  V danú nedeľu, keď my sme boli pri Skale, oni mali už posledné služby Božie v prírode v tomto roku. Okolie Modry tiež ponúka mnoho príležitosti pre turistiku.  Ich heslo je: „Dobehni svojho farára.“ Milé a úsmevné, že? Ide o ten úsmev. Vytráca sa akosi z našich tvári v tejto dobe. Kdesi som čítal: „Úsmev je lacnejší, ako elektrina a dáva viac svetla.“  (A.J.Cronin)  A ešte jeden citát s úsmevom:  „Usmievaj sa, aj keď nemáš k tomu vždy dôvod. Nikdy nevieš, kto sa zamiluje do tvojho úsmevu.“

     Ďakujeme za požehnané októbrové popoludnie a naše spoločné reformačné zastavenie  pri Skale.  Pravdepodobne najstaršou účastníčkou bola 92 – ročná sestra Adela Hofmannová z Bratislavy, ktorá už roky pravidelne chodí na tieto naše stretnutia. Príde na otočku, navštívi aj hroby svojich blízkych v Sučanoch pri Martine. Tentoraz cestovala s mojou sesternicou Ľudkou Verčimákovou do Prešova na návštevu k nej – po mnohých rokoch navštíviť tretie najväčšie mesto na Slovensku, ktoré ponúka toľko pozoruhodných atraktivít a pozoruhodností.    Dá sa všeličo dnes podniknúť, spojiť príjemné s užitočným. Ak máte fantáziu, viete to.  A viete, ako na to! Ak máte chuť, odhodlanie, entuziazmus a nadšenie pre Božie veci, nič vám nie je nemožné. Veď čítame slovo Pána  Ježiša Krista, ktorý pri jednej príležitosti povedal otcovi chorého syna:  „Veriacemu je všetko možné.“ (Mk 9,23)

     Ak dá Pán, tak v roku 2025 sa stretneme 26. októbra – na tradičnom mieste, na tejto priam posvätnej našej pôde. Takmer vždy sme mali dobré počasie – vždy prebiehalo a končilo babie leto. Raz nám dokonca nasnežilo, raz bolo aj daždivé a veterné počasie a ktosi rozšíril fámu (hoax), že stretnutie  bolo zrušené. Nebolo nás veľa, ale  predsa sa konalo!  A vtedy, keď prišiel sneh, tak sme pozvali brata seniora Romana Porubäna z Kežmarku. Odvtedy s úsmevom konštatujeme, že brata seniora už nepozývame..  S úsmevom, na podelenie sa a zdieľanie  aj s vami s bohatými skúsenosťami so stretnutí pri Skale.. A nemôžem si nespomenúť na brata farára Jána Matisa, s ktorým sme vtedy, v októbri 2006 začínali tieto stretnutia.. Tešíme sa tie ďalšie, prísť majúce, ak Pán dá.. A pozývame aj vás ostatným z okolia – vždy v poslednú októbrovú nedeľu. Práve aj z dôvodu obáv, aké bude počasie na konci mesiaca, sme v minulosti chceli tieto stretnutia preložiť na september. No ten nápad a myšlienka sa akosi neujala. Máme dlhoročné skúsenosti práve zo stabilného počasia, keď sa tešíme z októbrovej inverzie v lúčoch slnka na oblohe, ale aj v tých lúčoch Božieho Slnka Ježiša Krista. To je to Božie výslnie a inverzia, v ktorých lúčoch Božej lásky a Jeho priazne sa vlastne kúpeme po celý náš pozemský život.. A sme za to aj dosť málo vďační..