Tlačovka na Golgote
Keď nastane nejaká zvláštna, mimoriadna, či aj tragická udalosť, počúvane rôzne vyjadrenia zainteresovaných ľudí. Zvoláva sa tlačová konferencia, tzv. „tlačovka.“ Vyjadrenia zúčastnených majú pomôcť a ozrejmiť nezúčastneným – čo sa vlastne stalo. Zainteresovaní a kompetentní, vládni predstavitelia, politici, zodpovední sa vyjadrujú k danej téme – objasňujú, zdôvodňujú, obhajujú. Hľadajú sa príčiny, vyvodzujú sa dôsledky a pod. Novinári sa zháňajú po vyjadreniach štátnych predstaviteľov, ale i obyčajných svedkoch danej udalosti, či aj tragédie. Píšu sa komentáre – rôzneho druhu, obsahu a povahy. Chcú podať čo najvernejší pohľad na príčiny a okolnosti danej konkrétnej udalosti, či aj katastrofy. Svojimi vyjadreniami približujú nezúčastneným, čo sa vlastne udialo. Na základe toho všetkého si dokáže verejnosť vytvoriť nejaký vlastný názor. Takých tlačoviek v minulosti už bolo.. Kto by ich všetky spočítal…
Čo sa však stalo v Jeruzaleme na Veľký piatok? Zavraždili a popravili nevinného. Justičný omyl!? Zámer? Zvolal niekto tlačovku na tému toho, čo sa tam vlastne stalo? A čo sa dialo následne? Vyjadrili sa k tomu nejakí konkrétni svedkovia a zainteresovaní ľudia? Pašijný príbeh nám to všetko sprostredkuje veľmi živo a plasticky. Čo sa týka utrpenia, umučenia a smrti Ježiša Krista máme zaznamenané mnohé vyjadrenia. Známe sú komentáre mnohých ľudí. Veľkňaz sa vyjadril: „Rúha sa, hoden je smrti!“ Pilát skonštatoval: „Čistý som od krvi Toho spravodlivého!“ Zástupy kričali: „Ukrižuj Ho, ukrižuj Ho!“ Vojaci sa mu posmievali: „Buď pozdravený, kráľ židovský!“ Tie vyjadrenia z pašií poznáme. K tomu, čo sa deje s Kristom sa vyjadrujú rôzni ľudia. A vyjadrujú sa veľmi rôzne. Neraz veľmi rozporuplne. Jedni Ho zavrhujú, iní sa Ho zastávajú. Prevažovali však vyjadrenia o Jeho vine, buričstve a rúhaní. Tí, ktorí kričali, kričali hlasno. Až natoľko, že si niekto mohol povedať: „Zase vyhrala vysoká politika!“ Lenže k celej kauze menom Kristus sa nevyjadrovali iba ľudia! K nej sa vyjadril aj náš nebeský Otec. Vyjadril sa svojsky, originálne – Jemu vlastným a blízkym spôsobom. A božsky! My sa do tejto „Božej tlačovky“ započúvajme… Aby sme neprepočuli Toho, kto sa k tomu všetkému vyjadril tak jasnou a zrozumiteľnou rečou… Jeho „tlačovku“ zhrnieme do štyroch dôležitých bodov.
Tma po celej zemi.
Tá nastala od poludnia do tretej hodiny popoludní. Keď malo slnko svietiť najviac, nastalo zatmenie počas troch hodín. Ako kedysi v Egypte, keď faraón nechcel prepustiť ľud. Tá tma trvala tam tri dni. Židia veľmi dobre rozumeli egyptskej tme. Bola predzvesťou vyslobodenia z otroctva v Egypte. Z tmy otroctva do svetla úžasnej slobody. Boh rozhodol, že skôr, ako deň súdu dopustí, bude tu ešte deň možnosti prijať Božiu ponuku záchrany. Tma Golgoty je dňom súdu nad Jeho Synom. Temnota upomína na to, že kríž bol miestom súdu. Je potrebné si uvedomiť, že chvíle utrpenia sú hodinami temnoty, keď sa Kristus nachádza na našom mieste. To miesto odsúdenia, ktoré patrí mne, zaujal sám Kristus. Na Ňom Boh Otec vykonáva súd. Kristus bol odsúdený namiesto mňa. Jeho zachvátila tá najhlbšia temnota počas troch hodín. V modlitbe volá slovami 22.žalmu: „Éli, Éli, lama sabachtani? – Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil?“
Roztrhnutá chrámová opona.
Chrámová opona oddeľovala svätyňu od svätyne svätých. Nebola to len nejaká pekná dekorácia z nádhernej látky, ale mala za úlohu zabraňovať vstupu. Boli na nej znázornení anjeli (cherubíni) v súvislosti s vyhnaním Adama a Evy z raja. Tí strážili cestu k stromu života. Vo Svätyni svätých sa nachádzala truhla zmluvy, ktorá symbolizovala Božiu prítomnosť uprostred vyvoleného ľudu. Za oponu mohol vojsť iba raz v roku veľkňaz a bolo to vo veľký deň zmierenia, keď bola prinášaná obeť za viny celého ľudu. V okamihu smrti Pána Ježiša Krista bola opona rozhrnutá od vrchu až do spodku. Boh cez svoju „tlačovku“ prehovoril takýmto nadprirodzeným spôsobom. Cesta k Nemu, ktorý je naším Životom je otvorená. Už nie je viac zablokovaná. Roztrhnutím opony je voľná. Tým veľkňazom a prostredníkom je Jeho Syn Ježiš Kristus. Už nie sú viac potrebné obetné obrady a obetné ceremónie – stratili svoj význam. Ježiš Kristus prenikol nebesá. Môžeme teda s dôverou pristupovať ku trónu milosti, aby sme prijali milosrdenstvo a našli milosť na pomoc v pravý čas (Žid 4,14.16). Aj podľa svedectva týchto veršíkov nepotrebujeme špeciálne praktiky na to, ako sa dostať do Božej blízkosti. Nedajte sa zviesť pokútnou ponukou jednotlivcov, že vám to „za istých okolností“ sprostredkujú. Vojdi do svojej komôrky a tam, možno aj na kolenách spoznáš, že v prístupe k Bohu už nieto žiadnych prekážok.
Zemetrasenie.
V okamihu smrti Ježiša Krista na kríži sa stal ďalší div – nastalo silné zemetrasenie. Pre nás je to jav veľmi zriedkavý. Nie neznámy však, nakoľko sme ho zažili aj my v Tatrách krátko po víchrici v roku 2004. Napr. pre Japoncov je to priam bežná súčasť života. Veď už škôlkari sa v tejto krajine učia, ako sa chrániť, keď sa všetko začne triasť. Aj v biblickej dobe boli zemetrasenia časté. Dočítame sa o nich vo viacerých knihách Biblie. Vo chvíli smrti nášho Vykupiteľa nastalo tak silné, že skaly pukali. Určite vyvolalo strach a hrôzu. Mnohí, vracajúc sa z Golgoty, sa bili v prsia. Bol to sprievodný prejav pokánia. Niektorí chceli mať divadelný zážitok a preto na Golgotu vyšli. A nakoniec to mnohých priviedlo aj k pokániu. S tým bitím do pŕs to určite mnohí mysleli vážne, pretože pamätali na slovo Božie v Písme. Vedeli, že zemetrasenie je dôkazom Božej prítomnosti, ale aj znakom Božieho hnevu a súdu. A bolo pre nich podozrivé, že sa spustilo práve vo chvíli, keď Boží Syn Ježiš Kristus dokonal na kríži. A už to nebolo žiadne divadlo. Zatrasie to s nami, keď počúvame o tom, ako Boží hnev kvôli hriechu dopadol na Jeho Syna? Súd sa udial na Ňom kvôli nám! Tá tlačovka na Golgote aj formou zemetrasenia je oslovením, aby to aj s nami zatriaslo. Už žiadne suché konštatovanie, že to všetko kvôli nám. Už žiadne pokánie na efekt. Už žiadne povrchné „ľutujem.“ Už žiaden umelecký dojem našej zbožnosti. Za umelecký dojem dávajú body pri niečom inom.
Rímsky stotník uverí.
Ten najvýznamnejší div, ktorý sa udial v okamihu smrti Krista, bolo obrátenie pohanského stotníka. Bol poverený dozorom nad ukrižovaním. Keď Kristus dokonal – dielo zmierenia, sila Jeho záchrany priviedla tohto muža ku požehnanej „kapitulácii.“ Stal sa svedkom Božej „tlačovky“, ktorá na neho tak mocne zapôsobila. Po tom všetkom, čo zažil pred Golgotou a na nej, prišlo jeho obrátenie. Jeho vnútorná konverzia mala pomerne rýchly spád. Jemu stačilo niekoľko hodín. Niekomu nestačí ani celý jeden život. Zrejme bol prvý, ktorý po Kristovej smrti uveril. Spoznal, že milosť „zhora“ prichádza aj k nemu. On sa jej chopil. Neodmietol to s tým, že to nepotrebuje a poradí si v živote aj bez Krista. Neodložil si to na svoj „dôchodok!“ Tieto sviatky sú pre nás výzvou, aby sme sa k nemu pridali aj my. Aby sme ich neprežili povrchne, len jedením a pitím. Ten totiž, kto skutočne vníma trpiaceho Krista, kto si číta evanjeliá a úprimne nad tým uvažuje v moci Ducha Svätého, ten nakoniec spolu so stotníkom vyzná: „Naozaj syn Boží bol tento!“ (Mt 27,54) Náš nebeský Otec aj v tomto roku a práve na začiatku mesiaca apríl zvoláva opäť tú svoju tlačovku kvôli svojmu Synovi.. Chrámy sú opäť zatvorené, ale Boh neprestal hovoriť.. Dôvod tlačovky je nám zrejmý – je to kvôli bolestnej smrti Jeho Syna Ježiša Krista, ale aj jeho mocnému a slávnemu vzkrieseniu.. Sme všetci opäť s láskou pozvaní.. Tak sa opäť a nanovo započúvajme..