Z núdze – hojnosť a dostatok VII
Obavy – núdza nedôvery
Prichádzame už k 7. časti našej série a ani zďaleka sme nevyčerpali bohatú nádielku ponuky Božieho slova v tejto téme – o stave núdze a biedy človeka. Tých príbehov je mnoho, je celkom možné, že sa k nim vrátime ešte aj po letných prázdninách. Celkom reálne nad tým meditujem a premýšľam. Mal som dnes v pláne uvažovať nad núdzou vína na svadbe v Káne Galilejskej (J 2,1-11). Nedostatok – je núdza – a to by bola riadna hanba, ako sa tomu hovorí v našom prísloví: hanba na tri zimy. Ak by Pána Ježiša neboli pozvali na svadbu, tak fyzicky by nebol na svadbe a nebol by im pomohol vyriešiť tento núdzový stav. Nielen tento stav, ale aj prvý problém, ktorý sa dotýkal obidvoch rodín. O tom bližšie a podrobnejšie niekedy nabudúce. Dnes však dáme prednosť inému, menej známemu biblickému príbehu, ktorý si zaslúži našu pozornosť. Ku svadbe sa určite vrátime, je potrebné sa vrátiť k menej známym biblickým príbehom, nanovo ich objaviť a zažiť ich vnútornú duchovnú krásu. Pre mňa je takým ten jeden, pri ktorom sa duchovne priam chvejem. Veľmi mi „pomohol“ pri mojom rozhodovaní pre štúdium teológie v roku 1983. Tento príbeh ma výrazne „posunul“, no na teológiu som vtedy prijatý nakoniec nebol. Je to príbeh videnia, vízie proroka Izaiáša v chráme v Jeruzaleme (Iz 6,1-8). Zažil niečo mimoriadne, niečo, čo sa vymyká z pochopu reality. Je to príbeh, ku ktorému mám aj ja veľmi blízko a spája ma s ním jedno veľké puto. Ten záver bol pre mňa rozhodujúci: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ pýta sa Hospodin. A Izaiáš odpovedá: „Tu som ja, pošli mňa.“ To bolo vtedy pre mňa veľmi silné, inšpirujúce a motivačné. Ja som sa v tom danom čase „sám pred sebou“ vyhováral, že nie som vhodný kandidát pre teológiu, že je doba, aká bola atď. atď. Veď to sami poznáte – dôvody sa vždy nájdu. Ten záver ma ale poriadne „uchopil“ a priam premohol a ja si presne pamätám, ako po danej nedeli, keď som si to slovo vypočul v zhromaždení, hneď na druhý deň, po vyučovaní na gymnáziu na Konštantínovej som zazvonil br farárovi Jánovi Midriakovi, že idem, že padlo definitívne rozhodnutie.
V rámci našej série je príležitosť tento môj príbeh re-interpretovať nanovo. Chcem tak urobiť po istom čase, s istým časovým odstupom opäť a nanovo. V 6. kap. začína príbeh zmienkou, že toto videnie bolo v roku, keď zomrel kráľ Uzzija. Nikdy som tomu nerozumel, prečo práve takto začína tento príbeh. Ani som tomu nevenoval väčšiu pozornosť. No tento údaj je veľmi dôležitý. Chcem vám to dokázať. Nič v Biblii nie je náhodné, ani táto zmienka. Kráľ Uzzija bol požehnaným kráľom, ktorý na tróne sedel celých 50 rokov, presne 52 – teda viac ako jedno polstoročie. Ak si chcete o ňom niečo viac prečítať, čo by som vám ozaj vrelo aj odporúčal, tak si prečítajte z 2. knihy Kronickej 26. Kapitoly jej úvod. Je v nej mnoho cenných záznamov a údajov, aby sme tomu všetkému a najmä kontextu porozumeli. Pisateľ mu dáva dobré duchovné vysvedčenie – robil to, čo správne v očiach Hospodinových, keď sa stal kráľom už v čase, keď mal iba 16. rokov. No napriek tomu bol to požehnaný kráľ, ktorý bol obohatením a určite aj požehnaním pre celý národ. On, ako jednotlivec v mnohom ovplyvňoval celý národ. Ale stalo sa (pravdepodobne neskôr) pod vplyvom tých mnohých jeho úspechov a požehnaní, že jeho srdce spyšnelo a v chráme Hospodinovom robil to, čo prináleží iba Áronovým kňazom (2 Kron 26,16). A v tom verši je uvedené, že srdce jeho spyšnelo k jeho záhube.. V tej chvíli bol ranený malomocenstvom. Musel rýchlo utekať z chrámu, vysoko nákazlivá choroba urobila svoje, dovládol potom v karanténe mimo kráľovský palác. Pre úsmev – niekedy je dosť riskantné vstúpiť do chrámu Hospodinovho, keď robíme tam to, čo nemáme.
V roku, keď tento kráľ po dlhom čase kraľovania zomrel, sa mnohí ľudia pýtali: „Čo s nami bude?“ Zmocnila sa ich nejaká neistota. Poznáme to aj my z vlastnej skúsenosti. Pred voľbami a po voľbách aj u nás sú takéto otázky často kladené. V čase, keď sa menia vlády, keď prichádza aj v monarchii ku výmene kráľa, takáto otázka je často na stole. Tak to zažili nie tak dávno v Anglicku. Po 70-ročnej vláde kráľovnej Alžbety na trón zasadol jej syn kráľ Karol III. V novembri 2024 sa budú konať dlho očakávané voľby v USA – čo tie prinesú? Vieme, že to, čo sa udeje tam, ovplyvní dianie priamo, či aj nepriamo takmer na celom svete. Po Zuzane Čaputovej na „svoj trón“ nastúpil novozvolený prezident. Prehlásil, že bude prezidentom všetkých občanov Slovenska – tak sa necháme prekvapiť. Tak aj Izraelci po tak dlhej vláde kráľa sa takto pýtali, uvažovali. A ten časový údaj o smrti kráľa Uzziju rozhodne nie je náhodný, vyvolal mnohé otázky. A práve do toho času, či dátumu – je vsadený údaj o videní proroka Izaiáša. Vieme, že po Uzzijovi sa kráľom stal jeho syn Jótam. Aj o ňom čítame, že robil to, čo je správne v očiach Hospodinových, iba že „nevnikol“ do chrámu Hospodinovho. O ňom čítame, že „že zmocnel, pretože si upravil cesty pred Hospodinom.“ Po svojom otcovi bol kráľom iba 16 rokov. Striedanie na kráľovskom tróne spôsobovalo otázky ľudí. Tie prichádzajú pomerne často aj teraz a práve dnes. Kontinuita na kráľovskom tróne je zabezpečená – ale neistota, núdza, bieda robí svoje. A tu je práve príbeh videnia v chráme Hospodinov – o nebeskom tróne, ktorý je vždy obsadený bez akéhokoľvek prerušenia. A to videnie proroka Izaiáša prišlo priamo ako na objednávku. Nemohlo to byť ani lepšie, ani dokonalejšie, než práve do tohto času po smrti kráľa Uzziju.
A tu prichádza priam evanjelium dobrá správa – zmluvy Starej, že keď nevidieť ľudskú vládu, tak zreteľná je Božia vláda. Boží trón je obsadený, nie je tam bezvládie, aj keď svet sa snaží detronizovať Boha z Jeho trónu. Nepodarí sa to nikomu, žiadnej ľudskej vláde, nepodarilo sa to ani komunistom. Božia vláda je istá – na to by sme nemali zabúdať. Tá vláda sa nestrieda, aj keď výmena tu dole je pomerne bežná a častá – najmä po voľbách. Vlády sa striedajú, eurovoľby vyvolali až také pnutie, že francúzsky prezident rozpustil parlament a vyhlásil predčasné voľby. Cestou smrteľníkov odchádzajú aj králi, len Hospodin, ako večný kráľ sa nemení, je stále ten istý – po všetky dni, až do konca sveta (Mt 28,20).
Chceme sa zastaviť ešte pri Izaiášovi – aj on vstúpil do chrámu Hospodinovho, ale inak, ako kráľ Uzzija. Nevnikol, ale vošiel, pretože.. A čo sa dialo po jeho vstupe do chrámu? Videl Tróniaceho sedieť na nebeskom tróne – to, čo my bežne nevidíme. A nevidíme to vôbec! To bolo jedinečné videnie v chráme, okraje Božieho rúcha napĺňali celý chrám. Božia veleba je všade. Je všadeprítomná, aj keď nášmu oku neviditeľná. Nevidíme to – a predsa je to reálne. V prírode, v chráme, v búrke. Odporúčam čítať Žalm 29, ktorý nesie práve tento nadpis: „Božia velebnosť v búrke.“ My sa búrky veľmi bojíme, Luther zažil takú letnú búrku a dal Pánu Bohu sľub, že ak ju prežije, vstúpi do kláštora. Búrku prežil a do kláštora vstúpil. A jeho priatelia mu to nemohli uveriť, mysleli si, že robí iba žarty. Čakali ho, kedy z kláštora vyjde. A on nevyšiel, zostal tam.. My vidíme a počujeme iba hromy blesky, ale kráľ Dávid v búrke prežíval Božiu velebu. Kde všade je oná Božia veleba – a my o tom vôbec nevieme. A ani to netušíme. Zažil to aj Jákob na úteku pred svojím bratom Ézavom, po rannom prebudení povedal: „Naozaj Hospodin je na tomto mieste a ja som o tom nevedel.“ (1 M 28,16) Kde všade je Božia veleba a majestátnosť – možno niekde aj v tom najtmavšom kúte. V tom videní prežil očistenie, pretože v prítomnosti Najvyššieho hneď pocítil svoju hriešnosť tak, ako to Peter zažil pri bohatom rybolove: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ A vtedy dostal slovo: „Neboj sa, odteraz budeš loviť ľudí.“ (Lk 5,1-11) Tak aj Izaiáš dostáva poverenie, ale najprv vyjadrí svoj súhlas. Nie je to nasilu, je to len s jeho súhlasom. Po tom, čo si vypočul slová otázky od všemohúceho : „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ A on pohotovo odpovedal: „Tu som ja, pošli mňa.“ To množné číslo, keď v ňom Pán Boh hovorí ku sebe, sa najčastejšie vysvetľuje ako dôkaz Trojice. To je tajomstvo. Môže to byť aj tak, že tam boli anjeli a serafovia a z tohto dôvodu položená otázka v pluráli: „Koho pošlem a kto nám pôjde?“ Táto otázka je aj dnes kladená. Práce je dnes veľa, ale pracovníkov veľmi málo (Lk 10,2). A ešte ich aj ubúda. Izaiáš odpovedal: „Som k dispozícii!“ Tak sa stalo aj pri mne v júni 1983. Tak sa môže stať aj pri tebe.. Tak neváhaj..