Trojičné objatie

V našom Zborovom dome v Novom Smokovci visí Rembrandtov obraz  Návrat márnotratného syna.  Mám ho v pracovni, takže dosť často sa na neho pozerám. Samozrejme, ide o kópiu  svetoznámeho umelcovho diela. Na svojich obrazoch sa tento veľmi známy majster palety vždy vedel „vyhrať“ so svetlom, aj s tmou zároveň.  Jeho obrazy sú veľmi pôsobivé, týmto spôsobom temno-svetlé. Tak to vidíme na takmer každom jeho unikátnom diele. Na obraze Narodenie Pána  vidíme, ako Ježiš v Betleheme osvecuje všetkých prítomných, akoby On sám bol tým zdrojom svetla. Na obraze nie je potrebná žiadna „lampa“, pretože Kristus je svetlo sveta (J 8,12) a osvecuje všetkých prítomných svojím prudkým jasom. A tak sa deje už krátko po Jeho narodení.   Tak je to aj na našom spomínanom obraze, na ktorý sa pozerám  aj pri písaní týchto riadkov.  Motívom k obrazu je biblický príbeh, podobenstvo Pána Ježiša Krista o stratenom synovi, zaznamenaný evanjelistom Lukášom (15,11-32).  Toto dielo motivovalo  nielen umelcov, ale aj spisovateľov. Z nich je vari najznámejší Henri Nouwen, ktorý napísal útlu knižôčku s tým istým názvom. Nie tak dávno som sa stretol so zaujímavým biblickým výkladom tohto príbehu „na spôsob“ svätej Trojice. A veľmi ma oslovil. V tomto podobenstve môžeme vidieť vzájomne prepojenú Trojicu. Otec predstavuje Boha Otca, tomu sme vždy tak rozumeli. Tento „trojičný“ výklad to ešte viac umocňuje.  Za otcovým objatím vidíme Pána Ježiša Krista a Jeho lásku k nám. Objatie, to je zovretie Syna všetkých jeho nasledovníkov – vo  svojej jedinečnej láske.  Duch svätý sa skrýva v daroch  a v zaopatrení, ktoré otec dáva svojmu synovi  – prsteň, nové šaty, hostina. Bohato ho obdarúva a vo svojej excelentnej láske ho veľmi štedro naozaj pre budúcnosť aj zaopatruje.  Odpúšťa mu minulosť, objíma ho a daruje mu možnosť nového začiatku a tým pádom úžasnú budúcnosť. V tomto príbehu máme teda jedinečné „trojičné objatie“ cez tento učebnicový príbeh o Božej nepodmienečnej láske k nám, k padlému a stratenému ľudskému pokoleniu. Nikto iný tak nevyzdvihol posolstvo o Božej  nepodmienečnej láske, ako jeho Syn. Veď On Ho najlepšie poznal a môže hovoriť o tom najkompetentnejšie a najpravdivejšie. Aktívna a pri čine je každá osoba Trojice a veľmi aktívnym spôsobom „pracuje“ na našej spáse a záchrane. „Môj Otec pracuje až dosiaľ, aj ja pracujem“, vyznal sa náš Pán a evanjelista Ján to zaznamenal (J 5,17). Objatie veľmi potrebujeme. Počas korony mnohým chýbalo. Nedeľa –  to je vlastne mocné Božie pravidelné duchovné objatie, ktoré nám ponúka Boh. V bezslávnostnej polovici cirkevného roka máme 24. nedieľ, až po nedeľu večnosti. Boh nás toľkokrát a ešte plus „vyobjíma“ svojím slovom, láskou, milosťou, požehnaním, odpustením. V nákupnom centre to nezažijete. Zažijeme to vo svojej komôrke, zažijete to v chráme Božej prírody.  V spoločenstve zboru predovšetkým, kde znie Jeho slovo, ktoré je živé a mocné a ostrejšie, než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12).  „Pán Boh je prítomný“, spievame v jednej našej obľúbenej piesni (ES 237).  Naše chrámy sa opäť otvorili a my si vychutnávame spoločenstvo v nich.  Boh nás v nich lieči svojou terapiou objatím. Každá nedeľa má v sebe tento rys a charakter Božej lásky, keď si nás Boh priam privinie na svoju hruď.  Ako čítame v biblickej knihe Veľpieseň: „Polož si ma na svoje srdce  ako pečať, ako pečať na svoje rameno. Lebo láska je mocná ako smrť..“ (8,6a) Pred istým časom som mal  žiaka s problémovým a poruchovým správaním. Keď to na neho „prišlo“,  tak bol ťažko zvládnuteľný! Pani učiteľka mi dala recept a povedala, že je  potrebné hneď  ho objať. A vždy to zabralo. Zo stavu „rozhodenosti“ sa dostal do normálu. Aj nás všeličo v našom živote rozhádže a vyvedie z miery. A čo nás upokojí a utíši? Objatie, ako keď matka objíma svoje deti. V roku 2016 sme mali heslo: „Ako keď matka  teší niekoho,  budem vás tešiť.“ (Iz 66,13) A Rembrandt van Rijn  to vskutku takto poňal, že v nebeskom Otcovi je aj tento rozmer materinskej lásky.  Tajomstvo  jeho obrazu je v tom, že  otec, ktorý víta  svojho strateného syna má jednu ruku mužskú a jednu ženskú. Jedna sestra, idúc len krátko pozdraviť svoju mamičku, povedala: „idem si pre objatie.“   V nedeľu si ideme pre pravidelné Božie Otcovské objatie, ktorému nechýba nič z materinského citu. A Boh nie je v karanténe. Otec, Syn a Duch svätý je vždy dostupný. Duch svätý, ako oheň, ktorý veľmi potrebujeme na každý náš nový deň života. Ako prosí A.Grün: „Duchu Svätý daj, aby som Ťa zakúšal ako oheň, ktorý nás spája v najhlbšom vnútri a premieňa nás v spoločenstvo.“  A Boh je modelovým spoločenstvom plným jednoty a harmónie.  „Kristus hľadá v mojej duši Otcovu vôľu, Otec v nej hľadá Synov obraz. Keď sa v nej obidvaja stretnú, je plná  Ducha Svätého.“ (H.Ulrich von Baltazar) Je to veľmi pôsobivá myšlienka na vyjadrenie tajomstva „3v1“ . A Božie tajomstvá je lepšie vzývať, ako skúmať.  Vo vzťahu Trojice ja plná a dokonalá harmónia v ich vzájomnej  komunikácii.  Tak to vyjadruje aj posledný citát, tak je to aj v skutočnosti. O tom niečo počujeme v Ježišovej arcipastierskej modlitbe, ako sa  modlí za svojich nasledovníkov slovami: „ Otče svätý, tých, ktorých si mi dal, zachovávaj vo svojom mene , aby boli jedno, ako my.“ (J 17,11b) Boh je Bohom jednoty a  komunikácie medzi sebou navzájom.  Medzi troma osobami  nemôže byť nič iné, než len čistá komunikácia. Bez nej by to vôbec nešlo. Otec, Syn a Duch svätý. A toto všetko a ešte aj mnoho iného pôsobí na nás aj v tej bezslávnostnej polovici cirkevného roka. Každá nedeľa má túto troj-násobnú pečať požehnania! Každá nedeľa má vo svojom označení, že je: „po svätej Trojici.“ Tak si toto pomenovanie nedelí aj takto duchovne vychutnajme. Ak jej venujeme toľko pozornosti, tak urobme nasledovný pokus.  Napíšte si prosím  tieto tri osoby Trojice na papier a nechajte sa každou jednou hĺbavo inšpirovať.  Alebo napíšte iba ich začiatočné písmena. A na štýl a spôsob Daniela Heviera sa môžete vyhrať s týmito slovami  a písmenkami.  Ako Rembrandt sa vyhral s farbami zo svojej palety, tak vy sa môžete vyhrať so slovami plynúcimi z vášho srdca.  Je to veľmi prospešné a inšpirujúce. Aj takýmto spôsobom – za písmenkami O (Otec) S (Syn) a D (Duch Svätý) dosadíme nejaké vhodné slovo, vlastnosť Božiu –  vzťahujúcu sa ku jednotlivej osobe v Trojici.  Písmenko O ma inšpiruje k tomu, aby som mal stále  obdiv Otca za dielo stvorenia, S ako Syn, ktorý bol počas svojho života stále skromný, D ako Duch – dôverujem v mocné vedenie Ducha. Skúste sa aj vy vyhrať s týmito slovíčkami. Prinesie vám to veľa radosti a je to veľmi motivačné. Môžeme tak vyjadriť nielen svoje pocity, ale aj svoj osobný vzťah k Bohu, postoj svojho srdca.  Ponúkam ešte zopár takýchto duchovných  postrehov.  O – Otec nebeský je nám oddaný celým svojím milujúcim srdcom, S – Syn je srdečný a prajný voči všetkým ľuďom, D – dostali sme dar Ducha a dar modlitby. A do tretice:  O – ako Objímajúci, S ako Slúžiaci, D ako Darujúci a Dávajúci sa Boh. Chcem aj vás inšpirovať, prináša to veľa požehnania a radosti, je to ako duchovné „scrable“ vhodná hra možno aj počas letnej dovolenky. Pripájam niečo, čím ma obohatili aj moji blízki a priatelia a „doplnili“, na čo ja som neprišiel. Potrebujeme sa navzájom, pretože všetko neodhalíme my sami, ale Pán Boh dáva nám blížnych aj na to, že skrze nich nám zjavuje svoje pravdy. Sú to mnohí, ktorí nás veľmi obohacujú. Máte ich aj vy vo svojom okolí.  V tom mojom  je mnoho takých ľudí, za ktorých ďakujem. Inšpirujú ma, dávajú mi duchovné podnety a impulzy. A v  konečnom dôsledku nás aj formujú.  A ešte  niekoľko postrehov z môjho okolia:  O – Otec ma opantal a naplnil svojou nepodmienečnou láskou, S – mi sľúbil večný domov v nebi, D – je moje  duchovné dedičstvo neba a jeho závdavok (Ef 1,14),  O – ospravedlňujúci  Boh,  S – silný a  slúžiaci,  D – drahý  Boh v Duchu Svätom. Ponúkam túto pestrú paleta slova. Ako maliar má tú svoju a nanáša farby na obraz, tak aj my sa môžeme „hevierovsky“  vyhrať slo slovami.  Odkryje sa nám jedinečné Božie  bohatstvo. Zažijeme veľa raodsti a potešenia. Boh nás tým všetkým  „trojične objíma“  a zaplavuje svojím hojným požehnaním. Už teraz –  a to  nielen v nedeľu. A raz aj naveky u Seba.