Požehnanie Ducha a mája zostáva II.

Ako to teda bolo vtedy v ten 50-deň v Jeruzaleme?  Skutky apoštolov  (2,1)  zaznamenávajú – boli spolu a na jednom mieste. Dva predpoklady, aby Duch svätý prišiel. Byť spolu a na jednom mieste je aj dnes tak potrebné, ako kedysi. Máme na to čas v nedeľu – deň Pánov. Nezostať doma. Zájsť na iný chotár, na chotár Božieho slova. Naša najstaršia členka vo Vysokých Tatrách  sestra Jolana Rothová, ktorá v máji 2020 oslávila svoje 99-te narodeniny  sa roky riadi týmto heslom. Keď bola jej duša pokojná a šťastná, alebo smutná a skleslá (Ž 42) a potrebovala prísť na iné myšlienky, povedané jej rečou – vždy išla na „chotár“ Božieho slova. Nezostala doma. Nikdy ju to slovo nesklamalo. Išla by aj teraz veľmi rada, ale pre slabosť a požehnaný vek už nemôže. Poďme, pokiaľ môžeme! Pokiaľ nás nohy nesú.   Doma to už poznáme. Doma sa niekedy „kvasíme“  stále v tom istom. A stále okolo toho istého. Božie slovo z Božieho chotára nám vždy ponúkne nový pohľad aj na to, čo prežívame  doma. Apoštolovia neodchádzali z Jeruzalema, ale  podľa slova Pánovho zostali v Jeruzaleme (Sk 1,4). Na zasľúbeného Ducha neočakávali so založenými rukami. Volili Mateja na podnet Petrov. Boli kompletní, keďže jeden im predtým chýbal. A zrazu to prišlo v  deň Pánov. Prišiel prudký vietor. Očakávanie sa naplnilo. Očakávanie na Boha nás privedie oveľa rýchlejšie do cieľa našej cesty, ako naše kroky. Tu nohy ozaj nerozhodujú. Potom prišli aj ohnivé jazyky. Duch svätý ako vietor, ale aj ako oheň a plameň. Peter mocou Ducha kázal. Obyčajný človek, neučený, ako sa všetci tomu divili. (Sk 4,13) „Pán Boh používa obyčajných ľudí a preto je nás tak veľa“, povedal  L.Sumrall. Duch svätý sa rád viaže na obyčajných ľudí. Protestantský kazateľ Billy Graham  odišiel do večnosti 21. februára 2018. Zvestoval evanjelium aj nášmu bývalému prezidentovi Gustávovi Husákovi v roku 1982 pri návšteve Československa. Menovali ho aj protestantským pápežom, ktorý by sa bol 7.11.2018 dožil svojich 100-tých narodenín. Na adresu cirkvi povedal tieto kritické slová: „Keby sme z dnešnej cirkvi odňali Ducha Svätého, tak 95 percent aktivít by sa nezmenilo. Keby sme tak urobili v prvotnej cirkvi, 95 percent  aktivít by sa zastavilo.“ V knihe Skutkov apoštolov v 3.kapitole Lukáš píše, čo  sa dialo po zoslaní Ducha Svätého a po uzdravení chromého od narodenia pri Krásnych dverách jeruzalemského chrámu. Peter povedal  človeku, ktorý si myslel, že dostane almužnu: „Striebra, zlata  nemám, ale čo mám, to ti dávam: v mene Ježiša Krista Nazaretského vstaň a choď!“ A vstal. A chválil Boha. Vtedy ani netušil, že dostane viac, ako žiadal.  Začala sa veľká diskusia, akou mocou to urobil? Hovoril o tom vo svojej druhej kázni:  „Kajajte sa a obráťte sa, aby vám prišli časy duchovného osvieženia od Pána..“  Veľmi sympatická veta z tejto jeho  kázne. Potrebujeme duchovné osvieženie, ako príroda potrebuje májový dážď. Čakali sme na neho dosť dlho. Ale prišiel. Robí divy a zázraky v prírode. Mohutná riava osvieženia, ako to vidím na jar, keď sa valí Studenovodský vodopád z našich veľhôr. To je mohutná riava. Rád  pozorujem  a sledujem silu, intenzitu a energiu tejto tatranskej vody. Taká riava prichádza v Duchu Svätom do tohto sveta.   Posolstvo sviatkov Ducha a mesiaca mája zostáva aj napriek všetkej pominuteľnosti. Veľa toho sa míňa, ale to podstatné zostáva – viera, nádej, láska – to troje, ale najväčšia z nich je láska ( 1 K 13,13). Aj moc Ducha Svätého. A posolstvo mesiaca mája.    Je pred nami leto, chystáme sa na dovolenky, pripravujeme sa na prázdniny. Čaká nás ale predovšetkým ešte dokončenie školského roku, ktorý bude pamätný aj kvôli pandémii. V tej našej Božej škole ale nie sú žiadne prázdniny. Nebeské vtáctvo nás učí nielen dôvere, ale aj tímovej práci. Na jeseň budeme pozorovať sťahovavé vtáky. Sú pozoruhodným fenoménom a dosiaľ nevysvetleným prírodným úkazom. Už ste ich niekedy pozorovali? Divé husi letia vždy  v tvare písmena „V“. Náhoda? Zámer? Určite je v tom niečo vyššie. Keď letia v tvare písmena V, tak preletia o 70% dlhšiu trasu, ako keby každý vták letel sám. Keď niektorá hus opustí toto zoskupenie v tvare písmena  V, tak hneď pocíti tlak, akoby ju nejaké závažie ťahalo k zemi, tak sa rýchlo späť vráti na svoje miesto. Keď hus zamáva krídlami, rozhýbe za sebou vzduch, ten sa dvíha nahor a pomáha tej, ktorá letí za ňou. Keď   sa vedúca hus unaví, zaradí sa na koniec kŕdľa, aby si mohla oddýchnuť. Na jej mieste v čele sa posunie iná. Úspech závisí od vzájomnej spolupráce. To by sme mohli rozhodne odpozorovať z tejto vtáčej ríše. Vtáctvo nás učí aj tímovej práci.  S ľuďmi, ktorí idú s nami rovnakým smerom, dôjdeme k cieľu rýchlejšie, ako tí, ktorí sa tam pokúšajú dostať sami. Husi letiace na konci kŕdľa nahlas povzbudzujú tie, ktoré letia v čele skupiny. Aj nám ide lepšie práca, keď nás niekto  povzbudzuje, keď vieme, že na nás niekto myslí a ešte viac – modlí sa za nás. Keď niektorá hus ochorie alebo sa zraní, ďalšie dve sa spolu s ňou oddelia od kŕdľa, aby jej poskytli ochranu. Ostanú s ňou až dovtedy, kým opäť nebude schopná pokračovať v ceste, alebo kým nezahynie. Potom sa vydajú na cestu, aby dohnali svoj kŕdeľ, alebo sa pripoja k inému. V knihe Jóbovej čítame: „Len sa opýtaj zvierat, ony ťa poučia a vtákov nebeských a povedia ti, alebo krovia zeme, ono ťa poučí i morské ryby ti budú o tom rozprávať. Kto z týchto všetkých nevie, že ruka Hospodinova to urobila?“ (12,7-9) Vtáci nevedia, či doletia do svojho cieľa, ale veria svojmu Stvoriteľovi, ktorý im udáva smer.. To iba my ľudia malej viery, zabúdame mávať krídlami.. Spoliehajú sa na svoje krídla, spoľahneme sa aj my na svoju vieru? „Na nebeských vtáčkov pozri, ako voľne lietajú, veď živí ich Otec dobrý, nedostatku nemajú. My sme predsa viac než vtáci, a preto sa radujme, čo nám dáva, to nám stačí, jemu vždy dôverujme.“ (ES 627,1)