Opri sa o mňa
„Opri sa o mňa, bude Ti dobre, svet bude krásny a nebo modré..“ Text tejto známej pesničky hudobnej skupiny IMT Smile často spievala jedna sestra svojej mamičke, keď už bola na tom pomerne zdravotne zle. Vystihla to takto: „Túto pesničku som zvykla spievať mojej maminke, žartom mysleným vážne, keď ju už telo neposlúchalo.“
Text tejto piesne poznáte dobre aj vy.. Možno si ju často pohmkávate, či aj pospevujete. Ja za posledné obdobie pomerne často. Ako je dobré, keď sa človek má o koho oprieť – tu dole, v tejto časnosti. Vedľa seba vždy potrebujeme človeka, s ktorým by sme to všetko, čo každodenne prežívame, mohli zdieľať, prežívať a zároveň aj zvládať. Oporou sú nám naši najbližší v rodine, ale aj v našom bezprostrednom okolí – užšom, ale aj tom širšom. Ako je dobre sa oprieť aj vtedy, keď napríklad dlho stojíme v rade, potrebujeme istú úľavu – a potešíme sa aj tej našej najnepatrnejšej opore. Prestúpime z jednej nohy na druhú, príp. sa o niečo oprieme. Pri turistike nám pomáhajú paličky, ktoré sú dnes pre mnohých už nepostrádateľnou výzbrojou turistiky aj vyššie v horách. Ale nielen v horách, ale aj dole – pri chodení typu „nordwolking“. Palice pomáhajú odľahčiť kĺby, ktoré si do budúcnosti potrebujeme ozaj šetriť. A mohli by sme pokračovať ešte aj ďalej, kde a v ktorej oblasti je každá opora je vítaná, potrebná a priam neodmysliteľná. A keď človek má už tých rokov niečo viac, tak potrebuje paličku „pomocníčku“ aj kvôli veku, nestabilite a celkovo kvôli starobe. A vieme, že mnohí majú s tým problém.. Keď začínajú s paličkou, tak to všelijako pred svojím okolím ospravedlňujú – neraz aj veľmi úsmevne. A ja dodávam s úsmevom, že takú paličku by som bral už teraz. Mne vlastne na turistike stačí iba jedna jediná – a to mi vždy účinne pomáha pri zdolávaní Vysokých Tatier. A to všetko vymenované, mnoho ešte aj iného je obrazom pre duchovnú oporu, ktorú potrebujeme v každom novom dni nášho života – pri našom každodennom „chodení“ s Pánom. Zišli by sa ozaj aj nejaké duchovné „paličky“..
Ako je dobre, keď sa môžeme oprieť aj o Toho Najvyššieho. Žalmista vyznáva:
„So svojím Bohom preskočím i múr.. Tvoja pravica bola mi oporou.“
Ž 18,30.36
Oprieť sa o Pána Boha – to je sila. O toho, ktorý je vlastne neviditeľný. Mnohí nám povedia, že Pán Boh je pre nás nejakou „barličkou“ o ktorú sa opierame v slabých chvíľkach – avšak často v zmysle istého poníženia, či dokonca výsmechu. A my sa priznávame – potrebujeme ju! Dobre nám padne duchovne sa oprieť o Pána – pretože aj ten terén, ktorý je tu dole – je náročný pre žitie a putovanie. Každá doba mala svoje ťažkosti a úskalia. Obzvlášť to platí o tejto dobe, ktorá prišla po pandémii korony. Svet sa veľmi zmenil. Žiaľ, nie k lepšiemu. Dlho sa čaká na vyšetrenie u psychológa a psychiatra. Nie je to len ten náročný terén vysokohorský, ale aj ten pod majestátnymi Vysokými Tatrami – a nielen pod nimi. Tak, ako sa opierame o palice, tak sa opierame aj o Toho, ktorý je Neviditeľný. Dá sa to. To je viera predovšetkým. Viera, ktorá nám veľmi účinne pomáha v živote a bez nej si vlastne svoj vlastný život už vôbec nevieme ani predstaviť. A nie je to len viera. Sú tri duchovné oporné body – viera, nádej, láska – to troje. Ale najväčšia z nich je láska (1 K 13,13). Opora prináša úľavu do vypätého, aj kresťanského života.. Tú tak často potrebujeme pre náš život. Kresťania sú podrobení mnohým skúškam, utrpeniu a neraz aj bolesti viac, ako práve všetci ostatní. Oporou nám môže byť aj citát v nasledovnom znení, ktorý upútal moju pozornosť: „Všetko, čo som už videl ma učí dôverovať Stvoriteľovi vo všetko, čo som ešte nevidel.“ (R.W.Emerson)
Tri oporné body sú veľmi dôležité pre horolezcov – to sú dve ruky a jedna noha, alebo dve nohy a jedna ruka. K tejto téme mi pred časom pár slov napísal MUDr. Henrich Klečka, lekár z Liptova. Zareagoval veľmi zaujímavým spôsobom: „Áno, technika 3 bodov! To ma učil aj môj otec, keď sme zdolávali tatranské štíty – Kriváň, Lomnický štít a mnohé oné. Aj s tou najdôležitejšou trojbodovou technikou života ma zoznámili moji rodičia. A keďže viem, že je to tá najdôležitejšia technika pre život, tak som ju s pomocou a darom Pána, odovzdal svojmu synovi. Viem, že ju už s láskou ovláda a tak aj v tej krajine, kde je veľa končiarov – vo Švajčiarsku, sa s ňou nestratí. Iste, v živote prídu a strmé steny na prekonanie, ale s touto istou 3 bodov zvládne výstup aj na svoj životný končiar. Tie 3 body mu už nedovolia spadnúť. Ďakujem 3 pevným bodom!“ Autentické svedectvo človeka, keď sa človek má o Koho oprieť v živote – aj na horách, ale aj pod nimi.
Aké ešte existujú možnosti, či príležitosti, keď sa o niekoho opierame? Je to napr. aj pri tanci. Opierame sa o svojho tanečného partnera. Tanec patrí aj do našej kultúry, ale ešte viac napr. do takej africkej. Pamätám si, keď africkí kresťania prišli do Prešova, pred oltárom vystúpili so spevom, ale aj s pohybom. Staticky to byť nemohlo. Dali sa do pohybu. Stáť sa spievať je pre nich takmer nemožné. Vyjadrujú ním radosť zo život – niektorí kresťania ním oslavujú aj Pána Boha. Zdá sa nám to úsmevné, ale tanec môže byť aj vyjadrením podstaty a jadra Božej kultúry. Pred truhlou Zmluvy kedysi dávno už tancoval kráľ Dávid. Keď to videla jeho manželka Míkal, tak ním pohrdla vo svojom srdca (2 S 6,16). Prečo? Vôbec sa to nepatrilo na kráľa? Či? Utrpela tým jeho kráľovská autorita, či sa nepatrilo, aby kráľ tancoval? Nevieme prečo, ale jeho manželka ním pohrdla v srdci. Zvláštne. Tancovať pre Božou truhlou pre mňa osobne znamenalo tancovať pred Bohom. Dať sa do pohybu, tlieskať a byť v aktívnom pohybe. Aj takú podobu môže mať naša oslava, ale aj radosť zo života pred Hospodinom. Či nie?
Aj v Trojici je aktívny pohyb a nič statické, napovedá tomu grécke slovo: perichoresis. S týmto slovom som vás už pred časom zoznámil. Trojica sa navzájom prestupuje, dajme tomu spolu „tancujú“ – nič statické nie je v Bohu a v Jeho podstate. Tešia sa jeden z druhého, tanec je vyjadrením radosti z bytia a vzájomnej lásky. V odseku u Jána 14,23-26 sú spomínané všetky tri osoby Trojice slovami Pána Ježiša Krista: „Ak ma niekto miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec bude ho milovať a prídeme k nemu a budeme u neho prebývať.“ Iste – len a len skrze Ducha Svätého. Trojica je plná pohybu a aktivity, nič statické. Božie prebývanie v človeku skrze Ducha Svätého. Tri osoby trojice sa vzájomne prestupujú a spolu „tancujú.“ Nie tanec okolo zlatého teľaťa, aj taký bol v SZ – pamätáme si ho z cesty a púte Izraelcov do zasľúbenej Kanaánskej krajiny (Ex 32). Sme povolaní tancovať podľa Božej hudby – podľa Božej melódie a Božieho slova.
Na opis Trojice používame rôzne príklady. Tie sú nedostačujúce, ale môžu nám pomôcť v mnohom. Osoby Trojice sa vzájomne zlievajú do jedného celku. Boh je jednoliaty a harmonický celok. Je to dokonalá zliatina. Boh je úžasné tajomstvo. Ak by takým nebol, nebol by a nemohol by byť Bohom. Bronz je napríklad zliatinou medzi a cínu. V zliatine nemožno oddeliť jednotlivé časti zliatiny. Ani v Trojici nemožno oddeliť od seba Otca a Syna, ani Ducha Svätého. Oni sa vzájomne prestupujú, spolu „tancujú“. Môžeme sa aj my s Ním „zliať“ do jedného celku.
Oprieť sa potrebujeme v tom našom všetkom, každodennom. V strachu a úzkosti. Strach je niečo konkrétne – strach pred skúškou, operáciou, či vojnou, či jadrovými zbraňami. Úzkosť je niečo, čo sa celkom nedá presne opísať. Sú to tzv. úzkostné stavy. Bojíme sa, ale nevieme, vlastne čoho. Psychológia konštatuje tri najčastejšie stavy úzkosti:
- úzkosť pred osudom a smrťou,
- pred vinou a odsúdením,
- pred prázdnotou a nezmyselnosťou.
Do toho všetkého potrebujeme účinnú pomoc. Aby sme sa, prepáčte, nezbláznili z toho všetkého vo svete, v ktorom žijeme – v čase rinčania zbraní a informačných vojen. Ako je dobré mať sa o koho oprieť vedľa seba, ale aj vo viere, láske a nádeji. Počas nedieľ, počas každého nového dňa. Vtedy, keď sme spolu – aj v nedeľu.. A máme pred sebou do konca cirkevného roku ešte vyše 20. nedieľ po Svätej trojici.. Pri pomenovaní každej nedele počas nastávajúceho leta, ale aj po ňom, potom v jeseni, keď budeme počuť – 5. po sv. Trojici, 10. po sv. trojici atď atď.. Pre mňa osobne – už ten názov nedele je veľmi mocná opora.. A nadovšetko mocné Božie slovo (Žid 4,12), o ktoré sa pravidelne duchovne opierame. Na záver napr. aj toto Pánovo zasľúbenie:
„Ajhľa, ja som s vami po všetky dni, až do konca sveta.“
Mt 28,20