Čoho sa nám z milosti Božej dostalo?
Kázeň z Legionárskej – 1. nedeľa po Veľkej noci 16.4.2023 – pri príležitosti 10. výročia vzniku samostatného cirkevného zboru a 10. výročí odchodu brata farára Jána Greša do večnosti
Kázňový text 1 K 2,12 a Ef 5,16
Milé sestry a bratia, milí priatelia, milý cirkevný zbor – ďakujem za pozvanie k tejto vašej milej zborovej slávnosti a spomienke. A ak by som mal byť hneď aktuálny a konkrétny, tak by som hneď povedal, že pozvanie je: vážna vec. Tak nás to s láskou učil brat farár Grešo, tak to vedia aj členovia nášho zboru vo Vysokých Tatrách. Túto štafetu predávam ďalej a prízvukujem, že „pozvanie je vážna vec.“ Táto spomienka na výnimočného brata farára sa koná týždeň po Veľkej noci. Sú za nami „veľké dni“, ktoré rozhodli o tom, kde budeme tráviť celú večnosť. Mali ste ich požehnané aj v tomto vašom cirkevnom zbore na Legionárskej, aj my vo Vysokých Tatrách. Podčiarkujeme význam tejto veľkosti Veľkej noci v zmysle slova žalmu: „Veľké veci učinil s nami Hospodin a preto sme sa radovali.“ (Ž 126,3) Kladieme si opäť a nanovo otázku, aké sviatky sme to slávili? Čo sa nám v nich dostalo, čím všetkým sme boli aj počas nich obohatení? A tu mi prišiel jeden verš, ktorý sa mi zdá veľmi vhodný aj pre nás všetkých – aj pri tejto príležitosti:
„My sme však neprijali ducha sveta, ale Ducha, ktorý je z Boha, aby sme vedeli, čoho sa nám z milosti Božej dostalo.“
1 K 2,12
Ap. Pavel v širšom odseku pojednáva o múdrosti Božej, o múdrosti svetskej. Je taká, je aj onaká. Ponúka sa nám múdrosť Božia, aj múdrosť tohto sveta. Vieme o tom svoje. V múdrosti Božej by sme sa pokúsili naformulovať aj slovom, čoho všetkého sme sa stali účastní – a čoho všetkého sa nám dostalo počas nedávnych dní. Inšpiráciou a motiváciou k naším ďalším úvahám môžu byť tri citáty, ktoré vám ponúkam. Ten prvý je od múdrej sestry Dory, ktorá to takto naformulovala: „Naša minulosť je prikrytá krvou Pána Ježiša Krista, naša budúcnosť je v Jeho rukách, naše starosti sú na Jeho pleciach, naše prosby v jeho srdci.“ (Dora Rappard Gobat) Max Lucado, môj obľúbený autor zasa píše: „Ten, ktorý bol bez hriechu, prijal tvár hriešnika, aby sme my hriešni mohli mať tváre svätcov.“ Na svätcov sa ani zďaleka nepodobáme, ale práve pre dielo Pána Ježiša Krista Boh na nás práve takto pozerá. Potvrdzuje to slovo ap. Pavla: „Toho, ktorý nepoznal hriechu, urobil hriechom za nás, aby sme my boli v ňom spravodlivosťou pred Bohom.“ A do tretice motivujúcim slovom môže byť vyznanie nemenovaného autora: „Veľká noc je ako naša ľudská cesta. Nikoho na nej neminú: Veľké piatky smútku, Veľké soboty nádeje. Veľké nedele radosti.“ Toho všetkého sa nám dostalo. A ešte mnohého iného – iste, z milosti Božej. Duch sveta nám to neoznámi, ten to pred nami zámerne zatají. Oznamuje nám to Duch svätý – vždy nanovo mocným spôsobom to aktualizuje v našom živote. Brat farár Grešo by nám hneď tlmočil a odporúčal doplniť tento zoznam slovami: „..nanovo môžete formulovať – po 4) po 5) čoho všetkého sa nám dostalo z milosti Božej ..“ (akoby som ho počul aj v tejto chvíli..)
Dnes si môžeme spoločne pripomenúť, čoho všetkého sa nám dostalo z milosti Božej. V tomto chráme, kde som počas štúdia bol mnohokrát a kde som oduševnene počúval brata farára a robil si poznámky z kázni – 8 plných zošitov. A to som vôbec vtedy netušil, že do zboru Vysoké Tatry prídem práve po ňom. Odvtedy ubehlo už viac, ako 30 rokov. Sedával som tu v poslednej lavici, dnes ste ma pozvali celkom „dopredu“.. Pozvanie je vážna vec.. Brat Janko je vo večnosti už 10 rokov, podľa toho, ako my počítame čas. A na tento rok pripadajú aj jeho nedožité 90. narodeniny – 25. júna. V jeho prípade sa Boží plán v jeho živote zavŕšil pred 10 rokmi, 17. februára 2013 – v deň, keď vznikol aj váš samostatný cirkevný zbor na Legionárskej ulici.. Pozoruhodné, že? Bol to ten jeden deň, v ktorom sa to odohralo. Zároveň skon, zároveň zrod! Niečo sa končí, niečo nové začína! Keď sa pozrieme do prírody, ako do tej najlepšej a každému veľmi dostupnej učebnice, z ktorej často čerpal tak často aj brat farár – tak tam vidíme, že to oboje je v dokonalej rovnováhe a harmónii. Príroda je geniálna učebnica. Príroda vo všeobecnosti, príroda aj naša tatranská, štíty hôr. Janko Silan, ktorý pôsobil ako katolícky kaplán v Ždiari často pripomínal:
„Tatry ma naučili pozerať sa hore!“
Potrebujeme sa často pozerať hore, v našej zhrbenej priam generácii pri všetkých tých výdobytkoch vedy a techniky. Potrebujeme sa pozerať aj do prírody – aj na zrod a skon. Zrno pšeničné len vtedy prinesie úrodu, keď odumrie (J 12,24). Na to zrno sa priamo odvolal Pán Ježiš Kristus. Ďakujeme za tú úrodu – aj po 10. rokoch od odchodu brata farára do večnosti. Ďakujeme za tú hojnú úrodu v mnohých srdciach. Ďakujeme, že nám to pripomína a aktualizuje Duch svätý. A dostalo sa nám cez neho veľmi mnoho. Počas pôsobenia brata farára Greša, za tie roky, ktoré tu s láskou odslúžil. Bezmála 40 rokov – aké ovocie prináša jeho služba doteraz aj v tom vašom zborovom spoločenstve. Mnohí spomínate na služby Božie, na biblické hodiny, na štúdium Písma. Vedel sa venovať jednotlivcovi, malej skupinke, ktorá sa o Písmo zaujímala a mala k nemu lásku. Milosťou je vidieť výsledky práce – to málokto počas svojej služby zažije. Dnes to vidí jeho rodina vlastná, aj duchovná. To všetko je milosť od nášho Pána, nie samozrejmosť. Náš prvý zborový dozorca PhMr Samuel Búľovský, lekárnik v Novom Smokovci vždy vravel: „Všetko je milosť Božia, to ostatné je len pechorenie sa.“
Čas je milosť, nie samozrejmosť. Mám veľmi rád príbeh s hodinami. Jeden hodinár mal rakovinu a sám pre seba si zostrojil špeciálne hodiny. 12 číslic nahradil 12 písmenami. A výsledok? Keďže to bolo v Nemecku, tak na jeho špeciálnych hodinách bolo napísané: „Zeit ist Gnade“. Pri každom pohľade na jeho hodiny, keď sledoval pohyb ručičiek, si uvedomoval, že čas jeho osobného života je veľkou milosťou od Pána Boha mu darovanom. Čas je milosť. Čas nášho života je 70 rokov, pri dobrej sile rokov 80. Prosíme so žalmistom: „Pane, uč nás počítať dni života, aby sme múdre srdce získali.“ (Ž 90,12) To veľmi potrebujeme. Žite múdro pred tými, ktorí sú mimo – a „vykupovať“ čas. S touto biblickou vetou som mal dlho problém, nerozumel som jej. Ako sa dá „vykupovať“ čas? Je to azda nejaký tovar v akcii v nákupnom centre? Veľkou pomocou mi bola jedna kázeň brata farára Greša, ktorá odznela práve v tomto chráme. Aspoň malý úryvok: „Čas je v mnohom zotročený nami ľuďmi. My sme ho zotročili. Potrebuje vykúpenie do slobody.“ To je to biblické „vykupovanie“ a využívanie času. Brat Grešo bol nám v tom všetkým živým príkladom. Vždy s otvorenou knihou aj v Tatrách, aj tu v Bratislave. Tak si ho mnohí pamätáme. Vedel investovať čas – do toho najpodstatnejšieho. V tom mi bol osobne príkladom – veľmi zodpovedne sa postaviť ku kapacite času nášho ohraničeného ľudského života. Večnosť nás čaká. A my nevieme, kedy do nej vlastne len prejdeme, či prehupneme – z času na ten „druhý breh“. Učiteľom mu bol sám Pán Ježiš Kristus, ktorý povedal: „..učte sa odo mňa..“ (Mt 11,29) Na Neho sústreďme pozornosť v tomto stále trvajúcom veľkonočnom období. Čoho všetkého sme sa stali účastní z milosti Božej, z milosti Jeho a nášho Otca? Pán Ježiš si to poriadne sťažil, aby nám to v živote veľmi uľahčil. Otočilo sa to v Jeho neprospech, aby sme my mali z toho duchovný prospech. A opäť je to M. Lucado, ktorý píše: „Ach, Otče, zmiera srdce, duša je ohromená, prepáč mi, že sa pýtam, no chcem vedieť, naozaj si toto všetko spravil pre mňa?“ Toto všetko? Naozaj? Áno, toto všetko – pretože som svoj život natrvalo zviazal s Tebou (2 K 5, 14.15).
Čas ľudského života, čas života cirkevného zboru je milosťou. Naše tatranské chrámy sú postavené pod vrcholmi, pod štítmi zámerne, aby nám pripomínali, že niečo tak vrcholné sa v nich deje. Vždy v prvý deň po sobote, keď sa v ňom schádza duchovná rodina cirkevného zboru. Ďakujeme za pozvanie, aj za to, že som vám mohol priniesť trochu čerstvého tatranského sviežeho vzduchu z našich majestátnych hôr. Stále stoja! Pozvanie je vážna vec. Prijali som ho s manželkou. Výzvou pre nás všetkých je brať vážne čas, ktorý dostávame z milosti Božej. V tomto čase oslavujeme nášho Pána, Víťaza nad smrťou. Takto by si to želal aj brat Janko (a viac už nehovoriť o ňom..). Naplňme jeho duchovný testament aj v našom osobnom živote viery, lásky a nádeje. Max Kašparů povedal veľmi zaujímavé slová o čase a láske. Mám ich veľmi rád, často si ich aktualizujem pre seba a pre svoje okolie: „Čas a láska sú dve najdôležitejšie veličiny v živote človeka. Čas je formou pre lásku a láska smie byť obsahom času. Čo na to povedať? Nech je náš čas naplnený láskou, aby naša láska mohla byť preverená časom.“ To úprimne prajeme tomuto zboru, bratom farárom, vám a nám všetkým spoločne..