Ako byť šťastným?

    20. marca bol Medzinárodný deň šťastia.  To asi neuniklo vašej pozornosti.  Vymieňali  sme si pozdravy, priali šťastie a všetko najlepšie – a to  v okruhu našich priateľov. A v týchto dňoch naše média uverejňovali  každoročnú informáciu, že ktorý národ je najšťastnejší a kde sa ľudom najlepšie žije na svete. Ide asi aj o výročnú správu, ktorá je uverejňovaná vždy v prvých mesiacoch kalendárneho roku. Fíni opäť zvíťazili, a to už po 8x!  Obhájili svoje prvenstvo z predchádzajúcich rokov, Dáni sú druhí v poradí.  Myslím, že pár rokov dozadu práve oni boli vo vedení. My sme na 50-tom mieste, trochu sme si pohoršili, oproti roku minulému, keď  sme boli na 45. mieste. Sú však ešte oveľa nešťastnejší, ako my. Ukrajina je až na 111. priečke a na konci zoznamu je   Afganistan – na 147. mieste. Spomeniem ešte našich susedov – Česko z 18. miesta sa dostalo na 20, Rakúšania obsadili 17 priečku a Poľsko 26, Maďarsko je až na 69. Mieste.  Táto štatistika ma každý rok zaujme, veľmi nad tým uvažujem, čo to spôsobí – aké okolnosti to spôsobujú? Aké záležitosti to podporujú, že ľudia sú šťastní. A tradične – tak vždy vedú severské krajiny.

      Fenomén šťastia  a túžba po ňom je zrejmá  –  sú tu mnohé  návody, recepty, manuály,  existuje dokonca index šťastia. Keď teda  spĺňate isté kritéria, tak musíte byť nutne šťastní. Môže a určite je to  je veľmi zaujímavá téma  –  šťastie akútne  potrebujeme, hľadáme ho, pachtíte sa priam za ním. Po pandémii a  po začiatku  vojny na Ukrajine sa „dopyt“ po ňom ešte navýšil a prudko narástol.  Čo je to teda  byť šťastným? Je to téma takmer nevyčerpateľná. Čo spôsobuje šťastie Severanov?  Na druhej strane je tam aj veľmi veľa samovrážd.  Ide o pomerne drsný sever, je tam ešte dlhšia zima ako u nás, krátke leto  – a predsa sú najšťastnejší.  Pre porovnanie napr. v zime sa tam rozvidnieva až o hodinu neskôr, ako u nás  –  cca 8.30.  No a v lete majú vidno takmer až do polnoci.  Aj tieto okolnosti  môžu niekomu priťažiť, či niekomu  alebo aj pomôcť a ankete o celkovom šťastí.   Môj nebohý otec mi vždy o Severanoch vravel s istou úctou, pretože sú to všetko protestanti.  Nepostihla ich protireformácia, nepoznali rekatolizáciu.  Ku týmto Severanom  mám vždy  istý rešpekt. A mám s tým aj milú a úsmevnú príhodu. Keď som bol dieťaťom, tak pri hokejových turnajoch a majstrovstvách mi otec vždy povedal, že my „nedržíme“ so Sovietskym zväzom, ale s Nórmi,  Dánmi, Fínmi, Švédmi. A keď som sa ho opýtal, že prečo, tak mi povedal v tom našom šarišskom nárečí: „Ta znaš dzecko mojo, to su šicke ľuterani!“       Vo Fínsku som bol iba raz, v roku 2002 – na konci leta. Predpovedali už chladnejší záver leta a my sme tam zažili  tropické teploty. Kúpali sme sa v jazerách. Nestihli sme ich všetky, veď ich majú vyše tisíc. Je to v tomto ich šťastie? Krajina tisícich jazier?  Tá  ich kultúra  je celkom iná, možno o nej niečo viete aj viac.  V  Dánsku pri dcére sme boli  už viackrát  – aj  v máji, aj počas leta.  Na návštevu Dánska naozaj  potrebujeme aj dobré počasie.  Ich celkovému  šťastiu na severe Európy  napomáha aj to,  že ich vlády rieši ich problémy.  Vláda sa reálne zaujíma o ich problémy, politická kultúra je nepomerne iná, ako tá naša.  Vláda slúži ľuďom, pracuje pre nich, ľudia sa netrápia s existenčnými problémami. A to rozhodne prispieva k ich celkovému  šťastiu. To sa nedá porovnať u nás a s nami. Preto sme aj „padli“ až o  5 priečok nižšie. Iste. Mnohí sú šťastí, aj keď sú chudobní .

    Celkovo koncepcia šťastia je nepochybne nosnou témou ľudského života.  Poďme trochu uvažovať, aj filozofovať trochu odľahčeným spôsobom. Hľadáme návod, ako byť šťastným. Nedávno taký jeden odznel  na televíznej obrazovke: „Pozoruj to, čo robíš a uvažuj nad tým, či ťa to robí šťastným alebo či ťa to robí nešťastným. A podľa toho sa zariaď!“  Sú tu  mnohé iné koncepcie šťastia. K tomu má čo povedať aj Biblia. Podľa Písma,  najmä u ap. Pavla je pre porovnanie napr.  stav radosti  nezávislým na okolnostiach života. Ap. Pavel bol vo väzení a z neho pozýval k radosti: „Radujte sa v Pánu vždycky, opakujem radujte sa! Pán blízko.“ (F 4,4) Myslím, že tak je to aj so šťastím.  Aj radosť, aj šťastie sú nepostrádateľnými v živote. Mnohí na neho čakajú, kedy už konečne príde a zaklope na ich dvere príbytku, či srdca. Je mnoho nešťastných ľudí  –  aj z toho, čo sa deje vo svete, všetky tie geopolitické zmeny na našej planéte.  Mnohí na šťastie čakajú, ale niekedy je to ako  „čakanie na Godota“ . V tej známej hre sa na neho čaká, celý dej hry je práve o čakaní,  nikto však  nevie, kto je to, ale všetci na neho čakajú.  A Godot nakoniec nepríde. Tak môže byť niekedy aj so šťastím. Tak kedy už budem šťastným? Konečne? Šťastie  nie je rozhodne vecou našej pozemskej budúcnosti.

    V čom spočíva hodnota šťastia?  Odborníci konštatujú, že to nemusí byť permanentný jav živote. Šťastie je však v myšlienkach, tam začína aj končí. Je v spôsobe nášho myslenia, ako reagujeme  na okolnosti života a na to, čo všetko prežívame. Často si  myslíme,  že šťastie prichádza zvonku, ako nejaká odmena, keď  splníme niekoľko podmienok. Šťastie je v myšlienkach, ktoré si pravidelne opakujeme , v postoji ,ktorý si každý deň volíme.  Myslel som si to aj ja za pomerne dlhú dobu, že šťastie musí prísť zvonku  –  no šťastie je spôsob nášho života, nášho uvažovania. Je to životný postoj – byť radostný a šťastný – a to aj za každých okolnosti. Nie je to vždy jednoduché, ale nie nemožné.  Je to zároveň aj každodenný boj – vybrať si šťastie a rozdávať ho.  A veľmi mi v tom pomohla Biblia.

     Uvažujme ďalej, pozrime  sa na koncept šťastia v Biblii. Pán Ježiš  začína svoju kázeň na vrchu blahoslavenstvami (Mt 5,2-11).  Blahoslavení, po grécky „makarioi“ sa prekladá neraz  aj ako  šťastní. Je to Ježišova koncepcia šťastia. Tým začína svoje slovo na vrchu  –  to je takmer šokujúce. Svet v tom šťastie nevidí a nenachádza  –  svet šťastie vidí vo veciach, v hmote, majetku, vilách, autách, drahých dovolenkách. Svet šťastie vidí v konzume. Napr. taký Zacheus (Lk 19,1-10) mal úplne všetko,  no hľadal niečo nepominuteľné a nadčasové.  Šťastie podľa Božieho Syna je v niečom celkom inom  –  napr. aj žiali, v prenasledovaní, mať čisté srdce. Takáto koncepcia šťastia je celkom protichodná tej svetskej, na míle vzdialená. A môj obľúbený 16 žalm, ktorý nesie nadpis: „Vzácny  žalm Dávidov“  to veľmi podporuje. Hneď v úvode sa Dávid vyznáva, utieka sa k Hospodinu: „Ochraňuj ma Bože, lebo sa k Tebe utiekam. Hovorím Hospodinu: Ty si môj Pán! Niet pre mňa šťastia mimo teba. Mnohé sú bolesti tých, čo k inému (bohu) sa utiekajú, krvavé úliatby im neprinesiem a nevezmem ich mená na pery.“   Biblia o šťastí nehovorí často  –  tento žalm je skôr výnimkou, keď sa priamo to slovo vyskytuje v našom preklade.  To je koncepcia šťastia podľa kráľa Dávida. V Bohu je šťastie.  Mám šťastie, keď Ho poznám, že On má so mnou len tie najušľachtilejšie úmysly (Jer 29,11). Keď som  na pošte, mnohí povedia: „Dnes nemám šťastie!“ Kupujú žreby, lósy, podávajú tikety  –  ľudia hľadajú šťastie, pokúšajú sa ho nájsť. Iste, aj to  je pre ľudí.  Tak si tak skromne sám pre seba pomyslím: „Bože, ďakujem ti, že som už s tebou vyhral!“ Známa je okrídlená veta: „Keď sa šťastie unaví, sadne aj na vola.“  Nie, nie je to tak. Šťastie sa neunaví, nemá dôvod. Šťastie je na dosah, je na blízku. Je v dosahu nášho života. Tak, ako to ap. Pavel povedal v kázni na Areopágu: „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ (Sk 17,27.28)  Je blízko, bližšie než si myslíš, len sa za Ním natiahnuť, len po Ňom siahnuť. Nič nie je také vzdialené, že by sme ho museli hľadať tak ďaleko, za 7-mimi horami a 7 dolami.  Píšem túto úvahu 25. marca, keď  máme sviatok zvestovania Pána. Je  vždy v pôste.  Presne o deväť  mesiacov máme Vianoce. Aby nás Boh zachránil, nemusel sa  predsa stať človekom. Mohol to urobiť inak.  No On sa ním stal. Rozhodol sa byť človekom, zostúpiť dole.  To je priamo dobrá správa, že šťastie nám vyšlo v ústrety. A opäť je to Dávid, ktorý vyznáva: „Čo je človek, že naň pamätáš? A čo syn človečí, že sa ho ujímaš?“ (Ž 8,5)  Ujal sa nás  –  tým, že sa stal  jedným z nás.

   Boh sa stará, aj keď sa vláda nestará. Úsmevne ale aj vážne! To je potešiteľné, to je dobrá správa dňa, ale nielen toho dnešného. To je dobrá správa  do celého môjho života.  Ako teda byť šťastným? Je to otázka všetkých čias.  Otázka jedna,  tá má veľa podotázok. Čítali ste aj vy na túto tému určite toho nemálo. Neosobujem si podať dokonalé vysvetlenie, to určite zďaleka nie.  Len som tak zauvažoval, niečo som si  o tom prečítal, zamyslel som sa – a vznikla táto reflexia. Ponúkam ju na zamyslenie v tomto pôstnom čase  –  vlastne už v jeho druhom polčase. Sme  tiež  viacerí  (myslím, že všetci, ktorí čítate tieto riadky)  v druhom polčase  aj nášho života. V čom sme našli šťastie, v čom ho pravidelne nachádzame.  Niekedy ho prežívame slabšie, niekedy o to intenzívnejšie. Je to naša rodina, práca, záľuby, či naša služba.  Slovo takmer klasika hovorí: „Skutočne šťastní ľudia sú len tí, ktorí  hľadali a našli spôsob, ako môžu slúžiť.“ (A. Schweitzer) Pozrime sa aj na nášho Pána, čo Jeho robilo šťastným, čo Mu spôsobovalo radosť a určite aj šťastie počas Jeho krátkeho 33-ročného života. Nová zmluva je plná takýchto „nenápadných“ veršov.

     Téma je to takmer nevyčerpateľná.  Máme nad čím ďalej uvažovať.. Chceme aj naďalej pracovať na sebe. Pán nech vám v tom hojne požehná a osvieti vašu myseľ – pri tom všetkom  vašom uvažovaní nad touto otázkou všetkých čias. Odpoveď je veľmi jednoduchá. V jednoduchosti je krása. Nič zložité v tom nie je  – kde je pravé šťastie, kde ho a v Kom ho nachádzame –  a v čom a kde  ho rozhodne nenájdeme..