Dobrá správa VI

Svätí

     U proroka Izaiáša čítame tie známe slová, ku ktorým sa aj ja často v mojom živote vraciam (Iz 6,1-9). Sú pre mňa osobne veľmi dôležité. Boli základom mojej konverzie a nasmerovania na Pána a na štúdium teológie. Tie slová mi veľmi pomohli zorientovať sa v živote a v konečnom dôsledku sa rozhodnúť pre štúdium teológie.  Slová, ktoré počul prorok Izaiáš, keď bol povolaný za proroka: „Svätý, svätý, svätý je  Hospodin mocností, plná je všetka zem jeho slávy.“ (Iz 6,3) Čo vlastne znamenajú tieto slová? Často nad tým meditujem. Ak by sme mali možnosti ísť na výlet do neba, tak by sme  to mali možnosť aj počuť. Škoda, že taká cestovná agentúra  neexistuje, pre úsmev. Ale taký výlet sa ani nedá urobiť. Nie je to možné. Keby sme mali možnosť ísť na výlet do neba, tak tento svet by mal dnes celkom inú podobu, akú ju má dnes. Božia svätosť je šokujúca! Božia svätosť dych vyrážajúca! Boh je svätý „na tretiu!“  Ako nás oslovuje táto Božia svätosť?   V  honbe, neraz iste aj veľmi úprimnej vznikali v minulosti mnohé hnutia, ktoré si kládli za cieľ – priviesť niekoho k svätosti. Bolo vyslovených mnoho kázni, realizovaných mnoho duchovných cvičení –  priviesť človeka k svätosti. Neraz sa to ponúkalo ako to, čo môžeme realizovať a dosiahnuť aj v posilňovni: prihlásiť sa, pravidelne  navštevovať fitko, drieť, cvičiť a makať – vypočuť si potom slová:  výsledky neočakávajte  hneď!“ Je to ono?  Tak toto je tá svätosť?  Čo to je tá svätosť? Sú rôzne koncepcie. Pozrieme sa na ne. Pozývam vás na ďalšie putovanie dobrou správou v našom seriáli. 

     Hneď nás napadne, že svätosť je protikladom hriechu –  tak svätosť znamená vyhýbať sa hriechu. V Starej zmluve to riešili takto, že sa istých vecí vôbec nedotýkali. Isté veci mali „prudko“ zakázané robiť. Ak niekto v tej dobe chcel byť čistý, tak sa musel vyhnúť napr. slanine, ktorú máme niekedy tak v obľube, napr. aj tetovaniu, či malomocným. Ten, kto chcel byť kulticky čistý, sa nikdy nesmel dotknúť mŕtveho človeka.  Na našom oltárnom obraze v Novom Smokovci máme dotyk Pána mŕtvej dievčiny, Jairovej dcéry v tvare srdca. Čítame, že Ježiš sa jej dotkol, mŕtvej. Marek konštatuje: „Chytil dieťaťu ruku a povedal mu: Talitha kumi – to znamená v preklade: Dievočka, hovorím ti vstaň.“ (Mk 5,41) Porušil Ježiš Mojžišov zákon? Ap. Pavel vysvetľuje, že: „Láska blížnemu zle nerobí. Plnosťou zákona je láska.“ (R 13,10) Ježiš prišiel Mojžišov zákon naplniť láskou. Tá láska sa tam kdesi akosi stratila.   Ten zoznam – čo sa smelo a mohlo –  približne poznáte. A je pomerne dlhý. Hriech bol infekčný, tak sa mu bolo potrebné naozaj zďaleka vyhnúť. Niekto tú svätosť  vníma tak, že je potrebné sa oddeliť od sveta, od hriechu. V liste Židom čítame: „Takého veľkňaza sme aj potrebovali, svätého, nevinného, nepoškvrneného, oddeleného od hriešnikov a vyvýšeného nad nebesá..“ (7,26) No na druhej strane vieme, že je aj priateľom hriešnikov. Spomeňme si na našu tému z roku 2024: Ježiš – žráč a pijan vína, Ježiš priateľ hriešnikov.  Miluje hriešnika, nemiluje jeho, teda náš hriech.  Niekto to vníma tak, že tá oddelenosť nie je „od niečoho“, ale pre „Niekoho“.. Sme určite oddelení pre Boha. Svätosť však znamená aj úprimnú zbožnosť. Mnohé koncepcie, keď ste tom si o tom aj vy niekde čítali. Mohli by sme pokračovať ďalej.. Ponúkajú sa nám rôzne koncepcie a modely.

    Svätosť je a znamená byť hoden uctievania. Nie je to však aj tak, ako s tými anjelmi, ktorí trikrát opakujú, že Boh je svätý?   No  ale to sú aj anjeli, aj ich by sme mali uctievať. V katolíckej cirkvi majú svätých. Tak ako? Mali by sme uctievať aj samých seba, keďže aj my sme svätí. Tak aspoň v pár náznakoch , že problematika svätosti je téma, ktorá je v mnohom pozoruhodná. Ešte si pripomeňme , že  mnísi v stredoveku si razili k Bohu svoju vlastnú cestu. Viete, čo   Martin Luther a spol.  všetko robil, aby dosiahli svätosť (spravodlivosť)..  Bičovali sa a trýznili. Tak teda ako?

    V jednej brožúrke som sa dočítal také celkom prosté slová, že svätosť je a znamená celistvosť.  Keď povieme, že Boh je svätý, tak hovoríme o ňom v zmysle slov: celistvý, plný krásy, prekypujúci životom, ktorý je On sám. Bohu nič nechýba. Je nezlomený, nepadol, je úplne úplný a je sám v sebe. Je nedeliteľný, úplne sebestačný, je obrazom dokonalosti. Práve tak o Ňom spievajú anjeli trikrát svätý!  Celistvosť – je obraz, ktorý nám ozaj môže aspoň sčasti pomôcť v tom. Pre nás je veľmi ťažké pochopiť svätosť, lebo nikdy sme  nevideli nič také.  No Izaiáš niečo také zažil pri svojom povolaní za proroka. Niečo podobné prežil aj Peter pri bohatom rybolove. Po tom, čo naplnili sieť za bieleho dňa na Pánov príkaz, Peter povedal: „Pane, odíď odo mňa, lebo som hriešny človek.“ (Lk 5,1-11) A Lukáš dodáva, že sa ho zmocnila  priam hrôza nad množstvom rýb práve za bieleho dňa. Izaiáš a Peter zažili niečo podobné – v priamom prenose svätosť Božiu. Aj Ježiš, ako Boží Syn je svätý. 

          Kristus je Svätý – no ale nikdy sme Ho nevideli a nikdy sme Ho takto nestretli. Veríme v Neho, ale nestretli sme sa s Ním ešte tvárou v tvár. Ap. Peter napísal: „On nikdy hriechu neučil, ani lsti nebolo v Jeho ústach, keď Mu zlorečili, On nezlorečil..“  (1 Pt 2, 21-25) Tieto slová sme už častejšie citovali.  Ježiš je Svätý a Jeho služba bola zavŕšená na dreve Golgoty. Na kríži vyslovil to známe: Dokonané. Dokonané, znamená – splnené. Dokonané – znamená celistvé. Ježišovo dielo je sväté. Jeho slovo je sväté. Sväté slovo do našej hriešnosti.   V liste Židom opäť čítame: „Lebo jedinou obeťou navždy zdokonalil tých, čo a dajú posvätiť.“ (10,14) To znamená, že sa nemusíme zapísať do duchovnej posilňovne, ale že sme už svätí. Či?  Kto sú tí, čo sa dajú posvätiť?  V celej histórii ľudstva supel iba jeden Jediný  v posvätení, ktorý to urobil aj v našom mene. Je to Ježiš Kristus.   Vo svojej arcipastierskej modlitbe to povedal: „A ja sa pre nich posväcujem, aby aj oni boli posvätení v pravde.“ (J 17,19) A my sme len pred pár dňami slávili 2. pôstnu nedeľu, ktorej témou bolo: naše posvätenie. Ap. Pavel napísal: „Lebo to je vôľa Božia, vaše posvätenie.“ (1Tes 4,3)   A tak to môže platiť aj to, ako sme si to často pripomínali: „Dobré skutky nekonám preto, aby som bol spasený, dobré skutky konám preto, že som už spasený.“ A túto pomerne známu vetu môžeme  parafrázovať aj takto: „Konám sväto, nie preto , aby som bol svätý, ale že som už svätý.“  Svätosť nie je niečo, kvôli čomu by sa bolo potrebné namáhať, ako v tej posilňovni, tak ako aj naša spása nie je výsledkom nášho úsilia, našej námahy a našej driny. To je Pánovo úsilie, Jeho drina.  Hodil by sa opäť príklad. Napr. také batoľa. Keď sa učí chodiť, má v sebe všetko to, čo potrebuje na chodenie, lezenie,  utekanie a skákanie. Len to potrebuje uskutočniť – a vykročiť. Tak to je aj so svätosťou. Sme celiství, Boh nám dal všetko v Ježišovi, potrebné k svätosti. Len vykročiť. Keď boli naše deti malé, tak ten prvý krok – máme na videu, na foto, pokiaľ sme to stihli. V malom dieťati je úžasný potenciál – má všetko. My máme všetko v Ježišovi, aby sme vykročili. V Ježišovi je úplne všetko. Boh nás v Kristu požehnal všetkým duchovným požehnaním (Ef 1,3). Boh sa z nás raduje, keď nás vidí  robiť prvý krok za Ním – v tej duchovnej oblasti.

    Na ceste ku svätosti sa urobili mnoho chýb, možno aj škôd. To nie sú preteky a vôbec nie vytrvalostné. To nie je žiadna súťaž! Tak často počujeme: „Musíš sa viac snažiť, musíš viac robiť pre Pána!“ Iste, prečo nie! Svätosť, teda oddelenosť pre Pána – to nie sú žiadne vytrvalostné preteky.  Dobrá správa je v tom, že sme už v cieli, že sme už dorazili! Kresťanské preteky začínajú na cieľovej čiare, to som kdesi čítal a ma to veľmi zaujalo. Evanjelium nie je prihláška do kurzu posväcovania, ani do duchovnej posilňovne. Evanjelium ej oznam, že v Kristovi, len v ňom (a nie mimo Neho) sme svätí, celiství. Svätosť je celistvosť –  to je definícia nášho duchovného života. Spln je skvelý obrazom v tejto oblasti. Poznáme rôzne podoby mesiaca na nočnej oblohe. Celistvý je v splne. Božia láska je vždy v splne. Už sme to kdesi čítali, že?

„Preto opášte bedrá mysle, buďte dokonale striezliví, dúfajte v milosť, ktorá vám bude daná pri zjavení Ježiša Krista. A ako poslušné dietky nepripodobňujte sa predošlým žiadostiam z časov nevedomosti, ale ako svätý je ten, ktorý vás povolal, aj vy  svätí buďte v celom obcovaní. Veď je napísané: Buďte svätí, lebo ja som svätý.“ (1 Pt 1,13-16)  Rozumieme, že nie v zmysle mravnej dokonalosti, ale celiství. S nerozdeleným a nerozpolteným srdcom, ale celistvým. Pán Ježiš nám pripomína, že nemôžeme slúžiť Bohu, aj mamone (Mt 6,24). Boh je Svätý, lebo je celistvý – takí smieme byť aj my z moci Ducha svätého. Celiství pre Neho..