Môj február – moje vďačné srdce
Môj narodeninový mesiac je najkratší zo všetkých v kalendárnom roku. Je krátky, no ponúka tak veľa. Doteraz som o ňom ešte nepísal, chcem tak splatiť môj dlh, ktorý už dlhšie prežívam a pociťujem voči tomuto mesiacu. Minimálne od februára 2024, keď som sa z milosti Božej dožil svojich jubilejných 60-tych narodenín. Narodil som sa takmer na jeho konci a mohlo sa stať, že by som bol mal narodeniny vlastne každý štvrtý rok.. Stačilo len pár hodín. . No mamička Mária to podľa Božieho plánu stihla dva dni pred jeho koncom. Podotýkam, že to bol priestupný rok. Keď som sa narodil, tak som bol v takej podobe, ako keď ruky máte dlho vo vode – takže nebol na mňa celkom vábny pohľad, s úsmevom. To mi mamka občas pripomenula – prvý pohľad na mňa bol dosť odpudzujúci. No, to nie je dôležité, oveľa dôležitejšie je niečo iné – tá myšlienka, ktorá vo mne rezonuje v poslednom období. Počul som ju v jednom podcaste na webe – a teraz vo mne koluje dookola tak, ako keď si pohmkávate nejakú pesničku, ktorej sa neviete vzdať. Tá myšlienka znie: „Všetko, čo začína jestvovať, má svoju príčinu.“ Zobral som to veľmi osobne – našiel som sa v tejto vete: ak som začal existovať a jestvovať na tomto svete už v roku 1964, koncom februára – má to nejakú konkrétnu príčinu. Iste, ešte skôr, keď som bol počatý mojimi, už vo večnosti rodičmi, z lásky. Tak, ako keď bol stvorený svet, tak to má tiež nejakú príčinu. Aj svet bol stvorený, stvorený som bol aj ja a vyšiel z Božej dielne. Svet bol stvorený preto, aby sa stal javiskom Božej lásky. To je môj pochop toho všetkého, prečo je tu tento svet. Je to môj zjednodušený výklad. Nachádza sa v jednej krátke vete. V jednoduchosti je krása! A ja som sa narodil, aby som tejto láske uveril. Tak si to beriem osobne, keď si čítam listy Jánove, v ktorých je toľko krásneho slova o láske Božej, aj o láske ľudskej. Tak ten najznámejší výrok: „A my sme poznali a uverili v lásku, ktorú má Boh k nám. Boh je láska a kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ (1 J 4,16.17)
A hneď mi prichádza na myseľ aj myšlienka D. Bonhoeffera, ktorý povedal: „Život je plán, ktorý má Boh s nami.“ Narodil som sa preto, začal som jestvovať preto, lebo mal Boh so mnou plán. A ešte som tu aj preto, tak ten Jeho plán so mnou pokračuje ďalej. U tých, ktorí už odišli do večnosti, aj u mojich rodičov sa tento plán naplnil. Pán Boh u ž cez nich povedal všetko, čo povedať chcel mne – nám všetkým v rodine. Boh vedel o mne prv, než som sa narodil. To počul aj prorok Jeremiáš: „Prv, ako som ťa utvoril v život matky, poznal som ťa, prv, než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa, určil som ťa národom za proroka.“ (1,5) je to silné slovo, ktoré dostal. Tak aj náš Pán má s každým z nás svoj plán. Som ohnivkom v reťazi tých, ktorý tu žili pred mnou. Ohnivko malé, zanedbateľné, ale keby chýbalo, tá reťaz by nebola úplná. Aj v týchto slovách proroka som sa našiel. Ideálne je, keď sa v tom všetkom nájdeme. A D.Bohnoeffer dodáva: „Zmyslom života sa naplní tam, kde je láska.“ A tak prosím Pána a za to sa modlím, aby sa tak stalo aj pri mne. Tak to nejako prežívam a vyznávam sa z môjho pozitívneho vzťahu k môjmu príchodu na tento svet, celkovo k životu, ale aj tak úsmevne – aj k mesiacu február, v ktorom som uzrel svetlo sveta. A v Jánovom evanjeliu čítame: „Bolo však pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prichádzajúceho na tento svet.“ (J 1,9) Ďakujem, že mám podiel na tomto pravom duchovnom svetle, že nemusím žiť v tme a blude tohto sveta. A vyznávam spolu so žalmistom: „Na utešených miestach pripadla mi výmera a veľmi sa mi ľúbi podiel môj.“ (Ž 16,6) No a mojich 35 rokov služby na utešených tatranských miestach je mnohá milosť od Pána pre mňa priam neopísateľná a nepostihnuteľná! Píšem osobne a takto ďakujem, že tak sa stalo z Božej vôle! Z jeho vôle som prišiel na tento svet. Z Jeho vôle som prišiel do našich nádherných a majestátnych Vysokých Tatier. A spolu s kráľom Dávidom vyznávam: „Z Božej pomoci môžem chváliť Jeho slovo. Z Hospodinovej pomoci chcem chváliť Jeho slovo.“ (Ž 56,11)
Kvôli aj môjmu príchodu na tento svet vo februári – mám pozitívny vzťah k tomuto mesiacu. Ako zimné dieťa mám však rád príchod jari, prebúdzanie sa k životu, mám rád leto a pobyt pri Jadrane, ale aj pestré farby jesene. Často v tomto mojom narodeninovom mesiaci začína už aj pôst, keď sú fašiangy krátke. V tomto roku pôst začína až v marci. Keď je polovica februára, tak mnohí slávia Valentína a to je presná polovica tohto mesiaca. Má iba 28 dní, raz za štyri roky 29 dní.
Február je známy ako mesiac lásky, nielen mesiac máj. Písal som osobne, pokračujem aj trochu neosobne. Ponúkam zopár informácii z minulosti, ktoré nám môžu poslúžiť k nášmu obohateniu v spojitosti s týmto mesiacom. 14. február sa v starovekom Ríme slávil ako festival Lupercalia. Nevieme o februári až tak veľa, ale vieme to asi podstatné a vieme odhaliť aj pôvod jeho názvu a pomenovania. O tom trochu neskôr. Názvy letných mesiacov sú podľa rímskeho vojvodcu a prvého cisára. Prvý letný mesiac júl je nazvaný po Júliusovi Caezarovi, ktorý v roku 45 pr. Kristom urobil reformu starorímskeho kalendára, ktorý mal iba 355 dní. Po ňom je pomenovaný tzv. „juliánsky kalendár“, ktorý bol v roku 1582 nahradený gregoriánskym kalendárom. Je hodno pripomenúť, že pravoslávny veriaci používajú juliánsky kalendár dodnes a preto svoje sviatky slávia „v posunutom“ termíne. August nesie názov po Augustovi, ktorý žil v rokoch 63. pred Kr. – 14. po Kr. Počas jeho vládnutia štátna forma zriadenia z republiky prešla na cisárstvo. Tento prvý rímsky cisár je označovaný a „pasovaný“ za „otca vlasti.“ Počas doby jeho vládnutia došlo k rozkvetu kultúrneho života, literatúry a umenia. Z jeho doby pochádzajú diela takých významných autorov ako sú napr. Vergílius, Horatius a Ovídius. Je pozoruhodné, že aj téma kalendára a počítania dní mu nebola až tak vzdialená. Za jeho vlády prebehla menšia zmena v názvoch a dĺžkach mesiacov. Rímskym senátom bol 7. mesiac pomenovaný po Caesarovi Juliusovi, 8. mesiac po Augustovi. Aby nový „cisársky mesiac“ nepatril medzi tie kratšie, bol predĺžený z 30 na 31 dní. Rozhodne ani august nemôže zaostávať za júlom – majú rovnaký počet dní. V roku 2 pr. Kristom sa uskutočnila posledná menšia reforma kalendára. Odvtedy má február iba 28 dní a v priestupnom roku dní 29. Dni sa rôzne presúvali, či pridávali, za jeho vlády bol kalendár už ustálený a jasne definovaný.
V antickom Ríme sa 15. februára konal sviatok očisty a zmierenia, ako festival FEBRUA. Odvodený bol z latinského slova februum – očista ( môže to znamenať aj horúčku). Tento mesiac bol zasvätený bohu očisty a podsvetia Februusovi, ako aj bohyni Juno Februa. Pohanskí Rimania považovali mesiac február za mesiac očisty a obnovy, čo bol obzvlášť dôležité pred začiatkom nového roka, ktorý v pôvodnom rímskom kalendári začínal až v marci. Počas festivalu Februa vykonávali Rimania rôzne rituály, aby sa očistil od hriechov a zlých duchov, čím sa pripravili na nový začiatok. Pôvodne mal rímsky kalendár iba 10 mesiacov – začínal v marci – a končil v decembri. Až okolo roku 716 pr. Kr. kráľ Numa Pompilius, druhý rímsky kráľ pridal január a február, aby synchronizoval kalendár s lunárnym tokom, čím sa rozšíril na 12 mesiacov. Toľko historické okienko. S pozvaním k očiste nášho vnútra aj srdca opäť slovami kráľa Dávida: „Srdce čisté, stvor mi, ó Bože a obnov vo mne ducha pevného! Od svojej tváre nezavrhni ma a svojho svätého Ducha mi neodnímaj.“ (Ž 51,12-13)
Pre zaujímavosť – február začína vždy rovnakým dňom v týždni, ako marec a november (s výnimkou priestupného roka). To sme asi nepostrehli, urobili tak iní. Vtedy začína v rovnaký deň ako august. Február začína vždy rovnakým dňom v týždni, ako minuloročný jún. Pri výpočte úrokov sa podľa niektorých metód február berie akoby mal 30 dní. Kultúrny význam priestupných rokov z minulosti bol tiež zrejmý – korene sú v láske a v dare manželstva. Vieme, že priestupný rok končí vždy párnym číslom – a napr. v roku 64 vyhorel Rím, Titanic sa potopil 1912 a v Kalifornii našli a objavili zlato v roku 1848. A tu by sa dalo písať ešte ďalej a ďalej. Na internete je dlho ešte dosť. A k tomu pridudol aj „suchý február“ – bez alkoholu. V minulom roku to bol január, v tomto tento mesiac – možno preto, že je najkratší zo všetkých, pre úsmev.
Čo napísať na záver – každý z nás preferujeme nejaké ročné obdobie, máme svoj obľúbený mesiac , či aj deň v týždni. Sme veľmi rôzni – aj v cirkvi s mnohými rozdielnymi názormi a aj politickým presvedčením. Cirkev je duchovná rodina, ktorá nás spája. Máme v nej svoje miesto. Všetci bez rozdielu sme pozvaní, aby sme tejto láske, ktorá nás všetkých priviedla na tento svet, aby sme jej uverili. Aby sme sa v nej našli, ako objekt Božej lásky. Aby sa aj pri nás naplnili slová: „Kto nás odlúči od lásky Kristovej? Súženie alebo úzkosť, prenasledovanie alebo hlad, nahota, nebezpečenstvo alebo meč?… Lebo som presvedčený, že ani smrť, ani život, ani anjeli, ani kniežatstvá, ani prítomnosť, ani budúcnosť, ani mocnosti, ani vysokosť , ani hlbokosť , ani nijaké iné stvorenstvá nebudú nás môcť odlúčiť od lásky Božej, ktorá je v Kristu Ježiši, našom Pánovi.“ (R 8,34-39) Je to jeho veľmi odvážne tvrdenie a zároveň aj vyznanie. A predsa nás môže niečo odlúčiť ! Jediná vec, ktorá ťa môže odlúčiť od Božej lásky – si ty sám. Neurob nikdy túto chybu v živote.. Duch Svätý nech ťa mocne vedie k tomu, aby si si osvojil vyznanie veľkého apoštola a našiel si sa v ňom. A s láskou pozval k nemu aj svojich najbližších..