Nedele po Zjavení  Pána II

Premenenie Pána na vrchu Tábor

    Nedele po Zjavení Krista Pána majú veľmi zaujímavú štruktúru. Majú za cieľ ukázať a aj dokázať, ako   Ježiš Kristus  postupne zjavoval svoju moc.  Týchto nedieľ máme v tomto roku päť. Pán svoju slávu odkrýval postupne. Odkrýval ju krok za krokom. Nedele po Zjavení, počas januára a februára  to veľmi jednoznačne manifestujú a  dokazujú. Ich štruktúra a výber evanjelií je pozoruhodný a priam jedinečný. Pripomeňme si ich nanovo – od krstu v rieke Jordán, cez svadbu v Káne Galilejskej, cez uzdravenie v Kafarnaume na diaľku, prichádzajúc k udalosti Pánovho utíšenia búrky na mori.  A až po  udalosť Premenenia pána na vrchu Tábor. Mal som tú možnosť a milosť od Pána byť v Izraeli v marci 2009. Po návšteve miestnych biblických pamätihodností  išli všetci „účastníci zájazdu“ na obed na Petrovu rybu do miestnej reštaurácie, teda okrem mňa. Mal som ešte z domu „suchý chlieb“ a tak som dal prednosť pobytu pri jazere.  Sadol som si na breh Genezaretského jazera.  Nikdy na to nezabudnem, akú silnú výpovednú hodnotu malo to ticho tam prežité..   Takmer dve hodiny  premýšľania o divoch Pána Ježiša, ktoré sa stali na tomto mori pri Kafarnaume. Je to dobré, vrelo to odporúčam, keď niekedy dáte prednosť  srdcu pred žalúdkom. Tak ma to naučila Mária, sestra Lazára, keď si sadla k Jeho nohám a počúvala Jeho mocné slovo (Lk 10, 38-42). Marta bola zamestnaná v kuchyni a posluhovaním, ale Mária si vyvolila dobrý podiel, ktorý jej nebude nikdy odňatý. Sú chvíle v živote, keď dáte prednosť srdcu. A potom na to nikdy nezabudnete. Možno by aj v duchovnej oblasti bolo dobré vymyslieť duchovnú značku v zmysle tých slov: „Srdce má prednosť pred žalúdkom“. A s úsmevným dodatkom, že príde čas aj pre pokrm pre telo, bez ktorého nemôžeme samozrejme byť. Život je otázkou priorít!

    Takéto niečo som zažil aj na vrchu Premenenia –  táto  udalosť, či div  je na konci tohto obdobia nedieľ po Zjavení – v poslednú nedeľu.  Pán Ježiš sa premenil pred očami učeníkov (Mt 17,1-13).  Z pozemského Krista sa stal na okamih  Kristus večnosti. To, čo tam zažili traja učeníci, bol aj pre mňa nezabudnuteľný zážitok. V marci 2009 v Izraeli končila jar, všetko v kvete a my sme  krok za krok vystupovali vyššie a vyššie, vnímajúc krásu  okolitej krajiny. A poznáme to veľmi dobre z turistiky  –  vystupujete vyššie a vyššie a váš výhľad sa rozširuje. No nezabudnuteľný zážitok div premenenia Pána.

    Vráťme sa k slovu div, či zázrak.  Je to  veľmi pozoruhodné slovenské slovo. Divy sú označené u evanjelistu Jána, ako „semeion“, teda znamenia. Aj takto ich aj vnímame. Vnímame ich ako zázraky. Pohrajme sa  s  týmto slovom ešte trochu viac. Ako by sme ho modli rozdeliť, aby to dávalo nejaký zmysel?  Tak napríklad navrhujem takto: rozdelíme ho na dve časti: zá – zrak. Nie tak dávno  veľmi pozoruhodne v jednom príhovore to  vysvetľoval Tomáš Halík.  Čo nám to napovie toto rozdelenie?  Hneď to prvé je to, že ide o „niečo“, čo nevidíme očami, to, čo je „za zrakom“, teda skryté pred našimi očami. Zázrakom je to, čo vidíme za naším zrakom.  A budete so mnou určite súhlasiť, že mnoho je toho skrytého našim očiam.  Mnoho toho nevidíme. Nemôžeme všetko postihnúť naším fyzickým zrakom.  „To najdôležitejšie je predsa  očiam neviditeľné“, na to nás upozorňuje Malý princ v známom Exupéryho diele, ktoré by malo byť povinným čítaním najmä pre dospelých.  Kladieme si otázku, čo sa udialo „za zrakom“ učeníkov,  keď Pán Ježiš pohrozil vetru. A všetci tí, čo boli na lodi sa divili a vraveli:  „Aký je to človek, že Ho aj vetry, aj more poslúchajú?“ (Mt 8,23-27) Čo sa vtedy deje, keď to naše oči nemôžu vidieť? Alebo čo sa deje vtedy, keď Pán Ježiš povie slovo a „veci sa dávajú do pohybu“.. Je teda neviditeľný svet, ktorý je reálny a skutočný, ktorý je našim zrakom nepostihnuteľný. A čo veľkolepé zažili učeníci na vrchu Premenenia, čo bolo za ich zrakom, čo pred tým nevideli. Ako sa ap. Peter k tejto udalosti vracia: „Veď nesledovali sme vymyslené báje, keď sme vás oboznamovali s mocou a príchodom nášho Pána Ježiša Krista, ale boli sme očitými svedkami Jeho velebnosti, keď prijal  česť a slávu od Boha Otca a z velebnej slávy zaznel Mu taký hlas: Toto je môj milovaný Syn, v ktorom sa mi zaľúbilo. Tento hlas sme počuli prichádzať z neba my, ktorí sme boli s Ním na svätom vrchu.“ (2 Pt 1, 16-18)

    Na tejto hore sa neuskutočnila iba premena Ježiša,  ale aj premena práve týchto troch: Petra, Jakuba a Jána. Ako?   Niekto tak vtipne poznamenal:  „Viete, prečo si Ježiš vybral na horu Tábor práve týchto troch: Petra, Jakuba a Jána? Pretože boli najhorší zo všetkých apoštolov – Petra nazval Satanom, keďže ho chcel odviesť od správnej cesty a vedel, že onedlho Ho zaprie (Mt 16, 21-28). Jakub a Ján prosili Ježiša  cez svoju matku celkom „nezištne“ – egoisticky – tie najlepšie miesta v jeho budúcom kráľovstve – hneď po Jeho pravici a ľavici!“ (Mt 20,20-28)  A tak títo apoštoli ešte potrebovali  veľa poučení, cvičení, očisťovania, potrebovali jednoducho premenu, aby dokázali neskôr to, k čomu ich Ježiš vybral – ohlasovať radostnú zvesť a položiť život za vieru v Neho. V skutočnosti všetko Ježiš urobil hlavne pre to, aby pomohol týmto trom „najhorším“ apoštolom premeniť sa a nadobudnúť vnútornú krásu, po ktorej by mali začať túžiť, keď uvidia v tej istej kráse Ježiša.“  Samozrejme – toto povedal ten človek s troškou humoru, to pre úsmev. No stále je v tom veľký kus pravdy. Ani my nie sme najlepší.. No myslíme si zároveň, že ani nie najhorší.. Tak ako sme vlastne na tom? 

   Nemci majú pre slovo zázrak svoje pomenovanie der Wunder  a  wundebar sa prekladá ako zázračný.  Tam  nemáme zaznamenané a zašifrované to „za zrakom“. To počujeme iba v  našej krásnej ľubozvučnej slovenčine. Zázrak  – naplno  presahuje to, čo je priamo očiam viditeľné. To, čo je skryté, ale predsa reálne. Divy sa dejú aj dnes. Zázraky sa dejú v každom novom dni nášho života. Nie vždy ich vieme postihnúť. Duchovný zrak je neraz otupený. Duchovný zrak súvisí so stavom nášho srdca. V akom stave je srdce, v takom stave je aj duchovný zrak človeka. Žalmista v tom najdlhšom 119. žalme, 18. verši prosí: „Otvor mi oči, aby som videl zázraky Tvojho zákona“..  Existujú aj zázraky Božieho zákona. Žalmista v tom istom žalme vyznáva (v. 92), že tento zákon môže byť človeku rozkošou: „Keby Tvoj zákon nebol býval mojou rozkošou, bol by som zahynul vo svojej biede.“ Existujú zázraky Biblie, zázraky evanjelia. Biblia je jeden veľký zázrak, žiaľ  prestali sme ju tak vnímať na našu vlastnú škodu. Pavel Kosorin povedal: „Keď je Biblia zakázaná, číta sa viac, ako keď je kázaná.“  Je vskutku plná divov a zázrakov. Môžeme čítať aj medzi riadkami. Uvažujte o tom, nájdite si pre ňu čas. A modlime sa slovami žalmistu. Nezáleží nám, aby sme ju bližšie poznávali?  Odporúčam oprášiť vlastnú Bibliu v prípade, ak vám zapadla medzičasom prachom.  Máte ju doma. Máte ju na dosah svojej ruky. Keď srdce má túžbu, ruka siahne po Knihe kníh. Naša jedna sestra (MR) si pred časom  vo štvrtok zabudla svoju Bibliu na biblickej hodine. Neodolal som a  „kukol“ som do nej. A veľmi ma to potešilo, čo všetko som tam našiel.. Poznámky, farebne odlíšené  citáty a mnohé iné. Tak by to mohlo a malo byť viditeľné aj v našej Biblii. A pridávam  citát, jeden z viacerých ktorý som tam našiel: „Na kľukatej ceste stretneš viac anjelov, ako na rovnej.“ 

    Tomáš Kempenský v knihe „Nasledovanie Krista“ píše o.i. veľmi pozoruhodné slová: „Blahoslavené oči, ktoré sú zatvorené vonkajšiemu svetu, ale bedlivo pozorujú veci vnútorné.“  Tie veci, ktoré sú zázrakom  „za – zrakom“..  Ďakujeme, že existuje aj duchovný zrak, nemenej dôležitý, ako ten fyzický. Pre duchovné „záležitosti“ potrebujeme výlučne duchovný pohľad. Duchovné posudzujeme duchovne a telesné telesným spôsobom.  Pri pomazaní Dávida za kráľa odzneli Samuelovi aj tieto slová: „Človek  hľadí na to, čo je pred očami, Hospodin však hľadí na srdce.“ (1 S 16,7) Boh má iný pohľad, ako človek. Nepozerá na výzor, ale ide k podstate, teda k srdcu. Duchovný pohľad duchovnými očami (to, čo je „za-zrakom“) je  tak dôležitý v každom novom dni nášho života.  A v nie ľahkej súčasnosti o to viac!  Ap. Pavel  v  prosbe za kresťanov v Efeze (1,17.18) napísal: „.. aby Boh nášho Pána Ježiša Krista, Otec slávy dal vám Ducha múdrosti a zjavenia v poznávaní Jeho a osvietil vám oči, aby ste vedeli, čo je to za nádej, do ktorej On povoláva..“  Existujú oči srdca, ktoré sú nenahraditeľné pri pohľade na duchovné javy a veci voľným okom neviditeľné a nepostihnuteľné..

    Je mnoho divov a zázrakov všade  okolo nás. Milan Lasica mal kedysi televíznu reláciu s názvom: „Mojich sedem divov sveta“..  Pozýval hostí, ktorí sa vyznávali, čo považujú za divy okolo seba. Neraz humorné, ale v mnohom pravdivé. Mal som túto reláciu veľmi rád. Keby si dostal pozvanie, musel by si si k tomu „sadnúť“ a niečo „umné“ dať dohromady. Čo by to bolo? Čo by to mohlo byť? Nemaj  obavy, ťa nepozve.. Ani mňa, ani teba..  Otázka ale nám všetkým   zostáva.. Aké divy vidíš  okolo seba? A v čom ich vidíš? Uvažuj, premýšľaj a medituj.. Aj v nedele po Zjavení Pána.. Aj v každom novom dni svojho života..