Ako prekvapiť Ježiša?
Nedele po Zjavení Pána
Nedele po Zjavení Krista Pána majú veľmi zaujímavú štruktúru. Patria k mojím veľmi obľúbeným – kvôli istej špecifickej záležitosti. Neviem, či ste to vôbec postrehli. Ak nie, tak vám to môžem prezradiť – veľmi rád a vďačne. Nie je to žiadne tajomstvo! Majú za cieľ ukázať a aj dokázať, ako Ježiš Kristus postupne zjavoval svoju moc a slávu. Týchto nedieľ máme v tomto roku päť (maximálny počet je šesť). Pán svoju slávu odkrýval postupne. Odkrýval ju krok za krokom. Nedele po Zjavení, počas januára a februára nám to veľmi jednoznačne manifestujú a dokazujú tak, ak oisú v poradí za sebou. Ich štruktúra a výber evanjelií je pozoruhodný a priam jedinečný. Pripomeňme si ich nanovo – od krstu Pána Ježiša v rieke Jordán, cez svadbu v Káne Galilejskej, ďalej ez uzdravenie v Kafarnaume na diaľku, prichádzajúc k udalosti Pánovho utíšenia búrky na mori. Je tam ešte evanjelium – podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou. Ak je fašiangové obdobie ešte kratšie, tak sa potom táto nedeľa vynecháva. Tak tomu bude aj v tomto roku, aj keď fašiangy budú pomerne dlhé. A toto obdobie vrcholí udalosťou premenenia Pána na vrchu Tábor. To je vrchol obdobia po Zjavení Pána, ktoré sme slávili 6. januára.
Udalosti krstu Pána v Jordáne sme sa už venovali, taktiež svadbe v Káne Galilejskej (aj na Starý rok, už aj v januári 2025). Prvému divu nášho Pána sme sa tu už myslím dostatočne venovali, tak teraz si bližšie všimneme uzdravenie stotníkovho slohu na diaľku a utíšenie búrky na mori. Obe tieto udalosti spojíme do jedného celku – jedného článku. Obidva divy nájdeme v 8. kapitole Matúšovho evanjelia, krátko po sebe. Obidve tieto udalosti spája jedno slovo, ku ktorému sa dostaneme trochu neskôr. Je to krásne slovenské slovo, ako spoločný menovateľ obidvoch udalostí. A to, čo je obsahom tohto slova, má každý rád! Uzdravenie na diaľku, teda bez priameho dotyku je pozoruhodná udalosť v evanjeliách. Pán Ježiš sa nemocných neraz dotýka, aj malomocných – na rôzny spôsob. Tu sa nič také nestalo. A sám Ježiš zostal veľmi prekvapený na všetko to, čo mu onen stotník povedal a tlmočil vo svojom slove. A povedal to veľmi spontánne a úprimne, ako to vtedy priamo cítil, ako to už mnohokrát realizoval vo svojom živote. Nášho Pána to veľmi prekvapilo. Takých udalostí v evanjeliách nie je veľa. Možno ešte tá žena Sýrofeničanka, ktorá ako pohanka prejavila svoju vieru: „Aj šteňatá jedávajú z omrviniek, ktoré padajú zo stola ich pánov.“ Tejto žene povedal: „Žena, veľká je tvoja viera.“ (Mt 15,21-28) A Pán tomuto pohanskému stotníkovi povedal: „U nikoho v Izraeli som nenašiel takej viery.“ To je veľmi silné slovo. To je na jeho duchovnom vysvedčení – jednotka s hviezdičkou, či slovná známka: výborný! V školách, ktoré sú v súčasnosti tak ťažko skúšané, prichádza v týchto dňoch polročné vysvedčenie. A pohan ho od Božieho Syna dostal v tej Božej škole s nasledovným slovným hodnotením: „Prospel s vyznamenaním!“ Stotník mu to povedal zo života, toho jeho, ako to funguje – dá povel, či príkaz a veci sa dávajú „do pohybu“. Jeho slovo, ako stotníka – má svoju váhu. Má pod sebou svojich podriadených, ktorí ho poslúchajú na slovo. Povedal mu to, ako to funguje v armáde, teda v jeho oblasti – počúvajú sa príkazy a funguje to aj na diaľku – a tak to vlastne funguje aj v tej duchovnej oblasti. On tomu tak veril. Ak to takto funguje pri ňom, bude to takto určite fungovať aj pri Ježišovi. Tak mocné bude aj Ježišovo slovo, ktoré vysloví a povie. Zafunguje a zaúčinkuje na diaľku. Veci sa dajú do pohybu, pretože On „zavelí“ v tej duchovnej oblasti. Tak to zaznamenal aj žalmista: „Lebo On riekol a stalo sa, On rozkázal a postavilo sa.“ (33,9) Tak mocné je Božie slovo (Žid 4,12). Také sú princípy aj Božieho neviditeľného kráľovstva. Tak to funguje aj v tej duchovnej armáde. Tak Pán Ježiš zostal veľmi prekvapený. Až natoľko, že v našom texte sa píše, že sa „zadivil“.. Pohan prekvapil Božieho Syna Pána Ježiša Krista.
Je to príbeh, keď aj sám živý Boh je v údive! Nechceš prekvapiť Pána aj Ty svojou vierou? Svojím postojom, svojou smelosťou, odvahou.. Nedávno som tu spomínal príbeh o kázni a dáždnikoch, ako sa išli modliť za dážď v Afrike a nikto zo sebou nezobral dáždnik. Tak by si mohol dnes prekvapiť svojho Pána práve tak, že ty by si bol ten tiež ten, kto sa pôjde modliť za dážď. Ale to nie je všetko! Ty jediný si však zo sebou zoberieš dáždnik! Úžasné! Tak to je viera! Takto prekvapíš Pána svojou vierou! Čím by sme ho mohli ešte prekvapiť? Čo by to mohlo ešte byť? Vymyslíme niečo? Naše postoje, názory, naša viera, nebodaj odhodlanie? Náš duchovný entuziazmus a naše duchovné nasadenie? Horlivosť za Božie veci a šírenie Jeho kráľovstva. Napadá nás ešte niečo? Vôbec to chceme? Zamýšľame sa nad tým? Záleží nám vôbec na tom?
Prekvapíme Pána napr. našou dôverou? Mám milú skúsenosť s mojimi deťmi, keď boli malé. Vždy som ich tak trochu „skúšal“ , keď som im vravel, aby skočili zo schodov do môjho náručia. Keď boli malí, tak to vždy aj urobili. Keď boli väčší, už váhali.. Prečo? Už viac uvažovali, čo určite nebolo zlé, ale ich reakcia už nebola taká spontánna. Určite by som ich vždy zachytil a nedal im padnúť, ale malé dieťa nad tým vôbec takto neuvažuje. Prečo sa teda malé dieťa vždy usmieva, keď ho pri hre a šantení vyhodíte do vzduchu? Preto, lebo vie, že ho vždy chytíte v náručí! Prekvapíme Pána takou dôverou, že Mu budeme dôverovať, že vždy nás zachytí, že vždy skončíme v Jeho milujúcom náručí. Zle to nikdy nemôže dopadnúť! Pre nás je vždy pripravená milujúca Jeho náruč, či v tejto časnosti, či potom na veky vo večnosti. S nami to nikdy zle nemôže „popadnú!“ Nikdy nedopadneme ako pohár na betónovú podlahu, ktorý sa hneď v tej chvíli rozbije. Prekvapíme Pána napr. aj našou nádejou? Každý večer si ideme ľahnúť do postele a nikdy nemáme istotu, že sa ráno nasledujúceho dňa zobudíme. S istou však vždy nastavíme budík! Tak to je nádej! Ani dnešné ráno sme nemali isté, no zobudili sme sa aj vďaka budíku v našom mobile. A ďakujeme Pánovi aj za dnešné ráno a deň, už posledný januárový pondelok.
V tomto príbehu človek, pohan prekvapil Božieho Syna. My sme veriaci, sme Božími deťmi, nemali by sme my o to viac prekvapiť nášho Pána svojimi postojmi? Sme v stave tak urobiť? Myslíme na to? Možno nás bude inšpirovať práve tento príbeh, ktorý je určený na nedele po Zjavení Krista Pána mudrcom. A práve to je to slovo, ako spoločný menovateľ obidvoch divov: prekvapenie, ktoré spája obidve naše udalosti a zázraky. Človek prekvapil Boha – v našom príbehu onen pohanský stotník. Boh prekvapil človeka, keď utíšil búrku na mori. Prekvapenie.. Či ho radšej vždy naozaj iba dostávame, ako dávame? Pozrime sa teraz ešte bližšie na utíšenie búrky na mori. Celý ten príbeh končí tiež prekvapením. Učeníci sú veľmi udivení a kladú si otázky: „Aký je to človek, že Ho aj vetry aj more poslúchajú?“ Oni ho poznali len a len ako človeka. To má takú moc človek? My vieme, že nielen človek, ale aj sám živý Boh, ktorý sa práve pre nás stal človekom. Pravý Boh a pravý človek. Ten robí divy a zázraky, keď nastal problém, keď prišla núdza. Predpokladom pre div – je konkrétny problém. Tak tomu bolo na svadbe v Káne Galilejskej. A prišlo veľké prekvapenie! Platí to, čo píšem ďalej, myšlienku od istého autora : „Boh dáva zázraky tým, čo veria.. Odvahu tým, čo dôverujú.. Lásku tým, ktorí ju prijímajú.. Odpustenie tým, ktorí žiadajú.“ Boh má pripravené riešenia, o ktorých my ani netušíme. Ma v „talóne“ také možnosti, ktoré si nevieme ani predstaviť. Niečo vieme, niečo tušíme, ale sme neraz prekvapení tým všetkým. Zázrak príde, ak svoje srdce cele otvoríš Bohu. Pán Ježiš na lodi prekvapil všetkých. Volajú k nemu v strachu, obave a úzkostí. Obracajú sa na Neho. No na lodi nemajú nikoho iného. Nemajú pevnú pôdu pdo nohami, ale majú na lodi Pána Ježiša! Ježiš je aj pre nich prvou voľbou, nie poslednou možnosťou. V tom je nám príkladom aj Mária, matka Pána Ježiša slovami: „Urobte všetko, čo vám povie.“ A všetci zostali v údive. Boh tak mocne prekvapuje. Boží syn Pán Ježiš Kristus vždy prekvapuje. Na lodi to nikto nečakal. Boh má úžasné možnosti. Ak je našou prvou voľbou, tak o tom vieme niečo ešte aj viac. A máme s tým už bohaté skúsenosti. Už neraz nás prekvapil v našom živote. V každom novom dni nášho života. A ešte tak aj mnohokrát urobí. Tak teda – prekvapenia máme radi, či nie? Radi ich dostávame. Či aj radi dávame? A budeme ich dávať aj naďalej tým všetkým v našom okolí? A čo tak prekvapiť Pána Ježiša! Uvažujem nad tým ďalej.. Motiváciu máme. Začalo to touto úvahou a dotiahnime to až do konca – do samotnej realizácie.
A všetko to začína zvolaním: „Zachráň nás Pane, hynieme. V Kafarnamume za Ježišom prišiel pohanský stotník. Začína to oslovením. Môže to byť modlitba. To je ten najlepší začiatok do všetkého. Dnes, v tejto situácii možno aj takouto krátkou modlitbou: „Pane, hynieme.. Hynie náš slovenský národ.. Zachráň nás.. Máme problém.. Vlny zla dorážajú na našu loďku. Ten Zlý nás zastrašuje.. Chceme sa mu postaviť na vzdor! Pane, zachráň nás.. Amen.“ Pozdvihnime svoj aj občiansky hlas proti zlu v našej krajine tak, ako sme to spievali aj včera v našej piesni zo Spevníka: „Aj slobodu daruj nám, neopúšťaj nás! Nech vždy vieme proti zlobe pozdvihnúť svoj hlas.“ (625,2)
A čakáme na zázrak.. Vieme, že nie je na počkanie, ani na objednávku.. Máme problém.. A Ty Pane, o tom všetkom veľmi dobre vieš.. Náš problém je predpoklad pre Tvoj zázrak.. Naša núdza je predpoklad pre Tvoj div.. Nech sa tak stane.. Podľa Tvojej svätej vôle.. Haleluja Amen