Dobre, že si prišiel..

     V Biblii máme mnoho pozoruhodných veršov. Celkovo je ich 31.174. Mnohé si pamätáme, mnohé sú dôležité, mnohé sú naše srdcovky, prirástli k nám k srdcu.  Mnohé sú kľúčové a mnohé určujúce a priam nenahraditeľné. Mnohé odzneli počas posledných Vianoc,  na konci roku 2024.  Mnohé budú znieť na prelome rokov, na začiatku roku 2025 – na ceste do nového časového obdobia. A ja vám taký jeden verš ponúkam v tejto chvíli, pár hodín pred uzávierkou tohto roku: „A Ty si dobre urobil, že si prišiel.“ (Sk 10,33b) Pekná veta, veľmi sympatická. Keď ju niekedy niekomu aj povieme, keď tak urobíme citujeme Bibliu a vôbec si to neuvedomujeme.  Ani nevieme, kedy sme biblickí a citujeme ju (pre úsmev). Určite ste túto vetu  vyslovili už aj vy,  tak ste v tej chvíli citovali Písmo Sväté. Aj vtedy tomu tak asi aj pravdepodobne bolo, keď Peter si túto vetu vypočul od Kornélia. Veď Biblia je kniha zo života a do života. Všetko v nej nájdeme. Táto veta  odznela pri jednej dôležitej situácii, už v čase existencie kresťanskej cirkvi  –  v Cezarei, kde žil Kornélius, vojak, stotník talianskeho prápora. Bol nábožný a bohabojný s celým svojím domom, ktorý dával ľuďom almužny a ustavične sa modlieval k Bohu. Čítame to o ňom, ako o pohanovi, nie o kresťanovi!  Pán Boh sa rozpomenul na jeho mnohé modlitby. Ten čas raz príde, keď sa za niečo modlíte. To je povzbudenie aj pre nás –  do všetkých našich modlitebných zápasov a bojov.  A pri jeho modlitbe popoludní o tretej anjel Boží ho oslovil: „Pošli mužov do Jopy, pre Šimona, prímením Petra.. “  Pokračovanie tohto príbehu nájdete v 10. kapitole knihy Skutkov apoštolov. Prosím, prečítajte si celú túto kapitolu.  Je v nej jedinečná Božia réžia, ktorá hovorí o stretnutí dvoch mužov – Kornélia a Petra. Bez tejto  réžie by k samotnému stretnutiu nedošli. Ta touto kapitolou, keď ju dočítate, je mocné Božie vedenie tých, ktorí sa Mu dajú pokorne viesť.  Smiete tu myslieť aj na  Božiu réžiu svojho osobného života. Bez tejto réžie by ste neboli v cirkvi, bez tejto réžie by ste namelia toho životného partnera, ktorého máte. Skúste sa v tomto príbehu nájsť, tú excelentnú Božiu réžiu, ktorá zasiahla aj do vášho života. Aj čo sa týka zamestnania, či voľby životného partnera – myslím úplne všetkého, čo prežívame v našom živote. Ja som sa tam našiel, aj svoj životný príbeh, štúdium, teológie, príchod do Vysokých Tatier,  rozhodnutie  vstúpiť do manželstva s tou osobou, nie ktorú som si vybral ja sám, ale ktorú pre mňa roky pripravoval sám živý Boh. V tej jeho mocnej a predivnej réžii. Chválim Ho za to a oslavujem. Neviem nič lepšie, než len za to ďakovať a ďakovať – a do tretice ďakovať.. 

      Peter prichádza do Cezarei  a Kornélius mu, po priblížení celej situácie  hovorí: „A Ty si dobre urobil, že si prišiel.“   To bolo veľmi dôležité, lebo  aj Peter mal videnie, ktorému  v tej chvíli vôbec nerozumel, keď sa modlil a videl  otvorené nebo a veľké prestieradlo zostupuje z neba, kde bol mix všetkých možných zvierat.  Veľmi zaujímavou Božou réžiou prichádzajú k nemu práve poslovia od Kornélia a na druhý deň prišli do Cezarei.  To bolo veľmi dôležité, čo sa týka ďalšieho vývoja kresťanskej cirkvi – keď sa misia obrátila aj smerom k pohanom. Táto kapitola v tom ďalšom smerovaní zohrala veľmi dôležitú úlohu.  A onen stotník následne povedal túto vetu.  Vyslovil ju veľmi spontánne, tak ako ju vyslovíme my neraz pri tých najrozličnejších situáciách nášho života a pri stretnutiach s mnohými ľuďmi.

    Keďže sme vo vianočnom období, tak tejto vete dajme dôležitý a potrebný vianočný rozmer. A nebude to pre nás vôbec nič zložité.  Tak skúsme, úprimne a spontánne – v moci Ducha Svätého.  Tak napr.:  „Dobre Pane, že si prišiel na túto zem. Veľmi dobre si urobil, že si prišiel k nám.  Dobre, že si sa stal človekom pre nás. Bez Teba by sme tu boli veľmi opustení, boli by sme iba sirotami. Ty si prišiel medzi nás. Zobral si na seba podobu človeka, stal si sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Dobre, že si prišiel.  My sa nemusíme vypraviť za Tebou, aby sme Ťa hľadali – za siedmimi horami a siedmimi dolami. Ty si sám prišiel medzi nás. Dobre si urobil. My sme pre to vôbec nič nemuseli urobiť. Sme šťastní. Sme veľmi vďační. Ušetril si nám veľa síl, námahy, ale aj financií.“  Aj takto by to mohlo vyzerať. Skúste tam doplniť svoje vlastné slová. Výpočet toho všetkého, ako by ste vy poďakovali, že Ježiš prišiel k nám, na túto zem. Táto planéta, na ktorej žijeme je navštívená planéta. Táto Modrá planéta sa tak môže plným právom tak menovať.  Pre porovnanie – planéta Pluto je jedinou planétou slnečnej sústavy, na ktorej nebola nikdy žiadna ľudská sonda. Naša modrá planéta je tak  jedinou planétou v slnečnej sústave, na ktorej sa Boží Syn stal človekom – nám podobným vo všetkom, okrem hriechu.. 

    Pre porovnanie – v gréckom či rímskom náboženstve bohovia boli ľuďom veľmi veľmi  vzdialení, ľudia sa ich báli, prebývali na Olympe. Aby si ich udobrili, aby si ich nebodaj  nerozhnevali, tak sa snažili ich udobriť svojimi mnohými obeťami. My sa nemusíme svojho Pán Boha báť, teda triasť sa pred Ním. Smieme mať pred Ním bázeň, to je posvätná úcta, posvätný strach. On sa k nám priblížil, On nám vyšiel maximálne v ústrety. Už teraz Pánu Bohu nemôžeme povedať, nebodaj vyčítať, že nevie, čo je to byť človekom. Jeho Syn sa stal pravým človekom a pravým Bohom. Nemusíme ho hľadať niekde na vzdialenom Olympe – On je Bohom vedľa nás. Chodí okolo nás, stretáva sa s nami v bežnom živote. Plače s nami, raduje sa s nami. Tak dôležité je to, čo sa stalo na prvé Vianoce. Boh sa vedome obmedzil, aby nás Jeho pozemská chudoba mohla v mnohom obohatiť. A Jeho pozemská chudoba stačí pre plnosť nášho duchovného pozemského bohatstva. Tak to vyznáva ap. Pavel: „Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli jeho chudobou.“ (2 K 8,9)

    Neviem, kedy ste mali v rukách naposledy Exupéryho rozprávku pre dospelých, či filozofickú rozprávku, excelentné dielo: Malý princ.  V tomto útlom diele   ma veľmi nanovo zaujalo to, čo hovorí princovi: „Čo robí tvoju ružu vzácnou? Vzácnou ju robí ten čas, ktorý si jej venoval.“   Ruža je preto vzácna, pre ten čas, ktorý jej bol s láskou venovaný.  A my môžeme takto plným právom doplniť: Tvoj život bude tak vzácnym časom, ktorý si Pánovi venoval. Pre to je Tvoj život veľmi vzácny.  Čas, ktorý vo svojom živote venuješ Pánovi – je veľmi vzácny. On Ti venoval úplne všetko. Boh Ti daroval svojho Syna (J 3,16) a Ty mu smieš venovať svoj čas. Dobre si urobil, že si prišiel  aj dnes do spoločenstva – v poslednú nedeľu roku Pána 2024. Vieš, prečo si prišiel? Preto, lebo Boh prišiel k nám na túto zem. Predbehol nás už pred 2000 rokmi. Aj dnes sme prišli, po Vianociach, pretože nemôžeme chýbať v našej duchovnej rodine. Prišli sme si pre dokonalé Božie nedeľné objatie.  Nielen vianočné, ale aj povianočné, pre nedeľné. Prichádzame v priebehu celého roka – a prídeme ešte aj na Silvestra, ak dá Pán. To je refrén do nášho života: „Dobre si urobil, že si prišiel!“   Do spoločenstva, do svojej duchovnej rodiny, ktorá môže byť pre teba veľmi určujúca  rozhodujúca.  Máš tú svoju vlastnú, máš aj tú duchovnú. Si jej súčasťou, si jej členom.  Sú to nám veľmi vzácne chvíle s Pánom. To objatie Pánom vždy potrebujeme. Ideme si pre objatie pravidelne, lebo ho veľmi potrebujeme.  Nikdy neoľutuješ strávený čas pri Božom slove. Čas, ktorý venuješ Božiemu slovu v komôrke je pre teba vzácnym časom a tvoj život robí vzácnym a jedinečným. Nielen ruža bola vzácna pre čas jej venovaný. Takým smie byť Tvoj život, ktorý venuješ svojmu Pánovi. Aj podľa slov piesne z nášho Spevníka: „Vezmi Pane život môj, posväť ma, nech som len Tvoj! Čas môj dni a hodiny, vezmi Jezu jediný.“ (ES 648,1)

     My prichádzame, lebo Pán už dávno prišiel medzi nás. Boh navštívil svoj ľud. Tak sme to počuli v advente, keď sme uvažovali nad Kristovým adventom. Tie zástupy, ktoré sa stali svedkami vzkriesenia v priamom prenose, počas pohrebe, prehlásili: „Veľký prorok povstal medzi nami a Boh navštívil svoju ľud.“ (Lk 7,16)     Pán prišiel na túto zem, dole k nám. Veľmi dobre  urobil, keď zostúpil z neba. Prijal sám to rozhodnutie. Nikto Ho k tomu nenútil. Bolo to Jeho úplne slobodné rozhodnutie.  Nebudeme v stave sa mu dostatočne poďakovať. Nevieme si predstaviť svet bez Krista, bez Jeho evanjelia, bez Bachovho vianočného oratória, bez veľkolepých diel, aj výtvarného charakteru. To je naša európska kultúra, ktorú si vážme – to sú naše korene,  pochádzajúce zo židovstva.

    Do Vašej pozornosti kladiem  celú 10. kapitolu knihy Skutkov apoštolov. Nanovo som si ju zamiloval. Je v nej veľa pozoruhodného. Je tam aj otvorené nebo  (Sk 10,11) pri Petrovom videní tej nádoby zostupujúcej z neba. O otvorenom nebi sme počuli aj na Štefana, keď ho kameňovali (Sk 7,54-60).  Nebývalo to tak časté, aby sa nebo tvorilo. Keď sa tak udeje, ide vždy o niečo výnimočné. Ako pri mučeníkovi Štefanovi, pri Petrovom zjavení v našej kapitole. A Štefan pod otvoreným nebom sa modlil: „Pane, nepočítaj im tento hriech.“  A jeho Pán, v ktorého uveril celým svojim srdcom zomieral tak, ako Štefan: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo činia.“ (Lk 23,34) Nebo sa otvorilo – Boh prišiel k nám na Vianoce a navštívil svoj ľud. Prišiel, aby nás zachránil. Prišiel vykonať záchrannú akciu.  A my, keď  sme aj dnes prišli do spoločenstva, sme veľmi dobre urobili  a pripomenuli sme si Jeho veľkú lásku k nám. Takmer hriechom by bolo zostať doma, v nedeľu po Vianociach.. Dobre ste urobili, že ste prišli.. Haleluja Amen