Dokonalé vianočné objatie
Ďakujeme za požehnanie Vianoc, ktoré sme slávili aj na konci roku 2024. Je už po nich, zvykáme si postupne na túto realitu. Možno ste uvažovali, prečo práve tieto najkrajšie sviatky na konci roka? Moje vysvetlenie je nasledovné: preto, aby sme si vypočuli na konci jedného časového úseku správu konečne dobrú. Bol to v mnohom rok náročný, priniesol nám nie jednu smutnú správu. Vojnové konflikty a pribúdajúce ďalšie napätie medzi národmi. Nevynímajúc ani našu slovenskú realitu. Pri spievaní 2. žalmu vždy myslím na tú celosvetovú situáciu, konflikty aj slovami práve onoho žalmu, ktorý začína tak, akoby bol napísaný a adresovaný nám všetkým pre 21. storočie: „Prečo sa búria národy a ľudia vymýšľajú daromnosti? Zoskupujú sa zemskí králi a kniežatá sa spolu radia proti Hospodinu a Jeho Pomazanému: spretrhajme ich okovy a zhoďme zo seba ich putá!“ (Ž 2,1-3) Akoby ten žalm bol napísaný aj pre koniec roku 2024. Je nadčasový, s posolstvom prevyšujúcim mnohé a mnohé stáročia. Vždy to tak bolo v minulosti, ej tomu tak aj dnes. Kráľ Šalamún by povedal, či napísal: „Nič nové pod slnkom.“ (Kaz 1,9) A na všetky tieto aktivity „zdola“ Pán Boh odpovedá „zhora“ tým slovom v žalme: „Ten, ktorý býva v nebesiach sa smeje, Pán sa im vysmieva.“ To je aj dnes jeho mocná odpoveď na to všetko, čo sa deje pod naším slnkom.
Rok 2024 bol v mnohom náročný, pripomíname si mnohé zlomové jeho udalosti. No my zároveň ďakujeme, že sme sa pri Božom slove počas Vianoc stretnúť mohli. Ďakujeme za tú milosť – spomeňme si, že v prvom roku korony 2020 sme takú možnosť nemali. Vianoce boli zatvorené, prežívali sme ich doma, len a len doma, v kruhu našich blízkych. Ďakujeme aj za takúto skúsenosť, o to viac si budeme vážiť každú chvíľu, keď budeme môcť ísť opäť do zhromaždenia. Aj v nedeľu po Vianociach, ešte aj posledný krát v roku 2024 na Silvestra, a potom opäť v prvý deň roku 2025. Bude to rok rodiny – môže byť aj pre nás veľmi dobrá inšpirácia – pretože si budeme pripomínať opäť 500-výročie, tentoraz svadby Martina Luthera a Kataríny z Bóry, bývalej mníšky.
Rok 2024 vrcholí, ďakujeme že sme ho mohli prežiť, Pán si mnohých aj z našich radov pozval a odvolal z tejto časnosti. My sme na nich spomínali aj pri našom a vašom štedrovečernom stole. Rok, ktorý opakovane končíme Vianocami. Neslávime ich na začiatku roka, ale na ich konci, aby sme si mohli vždy a nanovo vypočuť správu všetkých čias – narodil sa nám Pán Ježiš Kristus. A to nám pripomína aj naše veľmi dobre známe evanjelium v kocke, alebo evanjelium v evanjeliu – slovo ktoré odznelo v nočnom rozhovore medzi Nikodémom a Pánom Ježišom Kristom. Slovo z noci, pri svetle petrolejových lámp by sme chceli a aj mohli vykričať do celého sveta za jasného svitu slnka: „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J 3,16) Sám pre seba, ako duchovnú pomôcku si to vysvetľujem takto: Pán Boh ma objíma svojim svätým evanjeliom. Pán Boh ma objíma na konci roku. Pán Boh mi daruje objatie po náročnom roku. Pán Boh objíma mňa osobne, ale aj celý svet. Lebo tak Boh miloval svet.. Miloval a miluje. A milovať neprestal. To je Božia infúzia do našich sŕdc v posledné kalendárne dni aj tohto roku. Ďakujeme Pánovi, že sme pri tom mohli byť, že sme mali chrámy otvorené, že máme do nich slobodný prístup. Bolo to 35-te Vianoce od zmeny spoločenských podmienok u nás. Tak nám to pripomínal Pastiersky list od našich troch bratov biskupov. A zároveň aj moje požehnané 35-te Vianoce vo Vysokých Tatrách v cirkevnom zbore, v našej milej a malej, ale veľmi požehnanej tatranskej rodine.
Pán Boh nás všetkých vystískal a vyobjímal, ktorí sme tieto sviatočné dni slávili v spoločenstve zboru, aj cirkvi. Tak ste urobili aj doma, keď ste sa s Vašimi zvítali vo vašej vlastnej rodine. Objatia patria k životu, sú nepostrádateľné a ničím nenahraditeľné. Niet nad ne! Poznáte to z vlastnej skúsenosti. Nikdy nevieme, kedy môže byť s niekým aj z našich blízkych posledné. Nemali by sme nemali odísť z domu bez objatia. Objatie môže byť aj terapiou pre náš život – to píšem aj z vlastnej osobnej skúsenosti. Pred niekoľkými rokmi som mal žiaka v škole na Vyšných Hágoch , ktorý mal svoju špecifickú diagnózu. Keď to na neho prišlo, zabralo iba objatie. Pani učiteľka mi povedala a vždy pripomenula: na neho zaberá v takej chvíli iba objatie. Bola to milá skúsenosť, rád na to spomínam. Dnes sa v škole dáva veľký pozor aj na telesný kontakt, ale v tej chvíli onoho žiaka – nič ho práve tak neuspokojilo, ako objatie. Upokojil sa, bol celkom vymenený – ani by ste nepovedali, že predtým tak dokázal vystrájať a byť takmer neovládateľný – a potom úplne tichý, spokojný a usmievajúci. Aj nás veľa toho v tomto roku rozhodilo, či vyhodilo z koľají. Sme z mnohého frustrovaní – vianočné objatie urobí, alebo môže urobiť svoje. Má liečivú moc a silu. Dokáže priam zázraky v našom živote. Spomeňte si na ľudské objatie, čo s nami robí. A prenesme si to na to Božie objatie. Ak ho cítime a prežívame aj počas Vianoc, ale aj po nich, tak slávime tieto sviatky naozaj v kresťanskom duchu. Nie plytko, iba telesne, pri konzumovaní všetkých jedál, ale bytostne duchove, ako nás Pán Boh objíma cez svoje sväté slovo a skrze svojho Syna, ktorý sa pre nás stal človekom. Je to Božia terapia pre nás. Niet lepšej v závere roka. Ďakujeme za to vianočné objatie, o ktorom spievame aj v našej srdcovke, v piesni: Šla svetom láska nebeská.. (ES 642) V druhom hneď verši spievame: „Šla svetom láska nebeská vznešená a bola poslom z neba, zohriala srdcia studené, objíma mňa i teba..“ Aj včera, na Štefana sme ju spievali, budeme ju spievať ešte v tomto vianočnom období. Vianoce sa skončili, ale vianočné obdobie trvá. Tak to prežívame, tak to cítime, tak sme to prežívali aj počas týchto nedávnych sviatočných dní. Boh nás objíma, lieči nás mocou svojho Ducha Svätého. Cítili sme to objatie, ktoré nám mohlo privodiť istotu a pocit radosti a šťastia, že tieto Vianoce netrávime iba pri jedle, aj keď s našimi blízkymi, ale hlavne a najmä duchovne – prežívajúc toto tajomstvo, že „Slovo stalo sa telom a prebývalo medzi nami.“ (J 1,14)
Naša milá spolusestra Alenka, na ktorého manžela Stanka sme mysleli počas Vianoc, keďže sa neočakávane ocitol na prístrojoch v nemocnici má mamičku, ktorá 2. januára oslávi svoje 85.narodeniny. Vždy, keď ju ide navštíviť do Kežmarku, kde žije, povie s radostným a vďačným srdcom. „Idem si pre objatie.“ To je skvelé, keď ešte máme koho objímať, máme rodičov, máme blízkych ľudí v našom okolí, s ktorými sa môžeme objať a vystískať. Viete, o čom píšem, rozumiete tomu všetkému, čo je aj medzi riadkami. Aké je dôležité to ľudské objatie, pre nás pozemšťanov, pre nás ľudí žijúcich na tejto zemi. Odborníci na komunikáciu radia – objímajte sa čo najviac, je to aj zdraviu prospešné. Je to spôsob našej neverbálnej komunikácie. Ako môžeme objať svoje deti, keď sa vracajú na Vianoce zo zahraničia, ako si vychutnávame blízkosť ľudí, tak si môžeme vychutnať Božie objatie, aj Božiu blízkosť aj slovami autora Žalmu, ktorý mal tú osobnú skúsenosť: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (Ž 73,28) A to pripomíname – nielen na Vianoce, ale vždy na novo, keď sa schádzame v spoločenstve zboru a cirkvi na službách Božích. Do konca roku 2024 ešte pôjdeme na služby Božie, veľmi radi pôjdeme – pôjdeme si pre Božie objatie. Nevynecháme – budeme sa o to usilovať, aj zápasiť, aby sme boli čím častejšie v duchovnej rodine. A čím bližšie k nemu. Tak sme to spievali aj v poslednej adventnej piesni: „Poďme bližšie k Nemu, ku vínnemu kmeňu, nech v nás život nový Duchom sám obnoví, by sme v cnostiach stáli, v dobrom zotrvali.“ (ES 30,6) Sme dôležitou súčasťou duchovnej rodiny, aj tej našej vlastnej – patríme do nej neodmysliteľným spôsobom. Keď v ňom nie sme, chýbame a možno naše miesto je aj prázdne. Či? Neraz si povieme, že pôjdeme nabudúce. Nikdy nevieme, či to „nabudúce“ bude, ako nikdy nevieme, kedy môže byť objatie s niekým naším blízkym posledné. Nemali by sme takto podceňovať silu prítomného okamžiku. Je to to, čo žijeme dnes, to je dôležité – to, čo sa koná dnes. Mohli by sme k tomu pozvať aj našich blízkych, aby poznali, aké hodnoty vyznávame, aké hodnoty nami hýbu. V čo dúfame, v čo sa nádejame a o čo a lepšie povedané a napísané – Koho ešte aj očakávame. Advent sa skončil, ale naše očakávania idú ďalej s nami.
V tomto prípade nejde o žiadnu hru o guličky – v tejto časnosti sa rozhoduje, kde budeme tráviť celú večnosť. Lebo tak boh miloval svet – lebo tak Boh svojou láskou objal celý svet – objíma mňa i Teba.. K tomu nášmu veršu – k Božiemu slovu z J 3,16 k Božiemu mocnému objatiu pripojme aj to, čo hneď nasleduje v ďalšom verši: „Lebo neposlal Boh syna na svet, aby odsúdil svet, ale aby ho spasil.“ A medzi tými zachránenými a spasenými môžeš byť aj Ty sám, milý čitateľ týchto riadkov. Pán Boh Ťa objíma svojou láskou. Nepochopiteľnou, ale uchopiteľnou skrze Ducha Svätého. Jeho objatie je dokonalé – v Kristu. Ak si to objatie bytostne skrze Ducha v srdci aj priamo pocítil, tak si Vianoce neprežil zbytočne a plytko. A tak to má byť. A tak je to správe.. A tak v tom pokračuj aj ďalej. Dovoľ Bohu, aby Ťa liečil a vyliečil – v každom novom dni – aj Tvoju ubolenú dušu svojím mocným láskavým objatím a zovretím do jeho náruče…