Kristov advent l
Návšteva Nazareta
Naša krátka adventná mini-séria pre tri naše stretnutia bude mať názov: Kristov advent, teda Kristov príchod. Pán Ježiš prišiel do toho nášho sveta historicky, keď sa narodil v Betleheme. Kristus prichádza k nám nanovo, Jeho príchod má rôzne prejavy a aj následky. Prejavuje sa rozmanitým spôsobom, aké má dôsledky – budeme mať aj na túto tému tri naše stretnutia. Advent 2023 bol rekordne krátky, pretože Štedrý deň nám pripadol na nedeľu, kedy sme slávili ešte poslednú, 4. adventnú nedeľu. Aj kvôli priestupnému roku, aj kvôli tradičnému posunu o jeden deň teraz advent 2024 budeme mať o dva dni dlhší a Štedrý deň budeme sláviť až v utorok. Pred rokom to bolo iba 22 dní, tento rok advent bude mať plných 24 dní. A na budúci rok, ak Pán dá, opäť o deň dlhší. Pred rokov sme v prvú adventnú nedeľu so Žbirkom mohli spievať: „.. už len 22 dní..“ V tomto roku máme bonus, za ktorý sme veľmi vďační. A počet adventných dní bude postupne narastať, keď sa čas adventu bude predlžovať do jeho maximálnej dĺžky. Tak, ako sa to deje pre porovnanie napr. aj pri splne (pre úsmev) keď mesiac postupne narastá, zaokruhľuje sa a guľatí. Na prvom adventnom venci v Hamburgu práve bolo 24 sviec, ktoré sa zapaľovali každý deň. Pamätáte si príbeh vzniku adventného venca v sirotinci pre nedočkavé deti. Brat farár Wichern na koleso z voza umiestnil práve toľko sviec pre deti, ktoré v mnohej netrpezlivosti sa nevedeli dočkať Vianoc. A tak následne a postupne zapaľovali jednu sviecu každý deň. Biele zapaľovali cez týždeň, červené v nedeľu. Nám zostali už iba klasické štyri, ktoré zapaľujeme v nedeľu.
Kristus prišiel po svojom krste do Nazaretu, kde vyrastal (Lk 4,14-30). Je to Jeho advent do mestečka, kde vyrastal. Ide o pomerne detailný popis Jeho návštevy medzi Jeho rodákmi. Mnoho nám prezrádza a ukazuje, ako sa Jeho advent, príchod prejavuje – áno, prináša aj rozdelenie. Spomínam si na Nazaret z marca 2009, kde sme navštívili toto mestečko, dnes skôr už len malú dedinu. Pri našej návšteve práve muezín z mešity zvolával rozhlasom na modlitby a ktosi z prítomných z našej skupinky mi v tej chvíli, keď bol blízko pri mne povedal: „Brat farár som rád, že som evanjelik.“ Na túto momentku nezabudnem, bolo to v tejto chvíli veľmi milé, spontánne a aj osobné vyznanie. To je jeho historický advent do Jeho mesta, kde vyrastal. Ten prvý advent bol v Betleheme, ten ďalší viedol k Jeho blízkym, keď sa vrátil z púšte, kde ho diabol pokúšal (Lk 4,1-13). Jeho rodáci o tom nič nevedeli, čo sa udialo predtým. Narodil sa v Betleheme, no vyrastal v Nazarete, čo sa dostalo aj do jeho osobného mena: Ježiš Kristus z Nazareta, Ježiš Kristus Nazaretský, či „Tesár z Nazareta.“ Toto mesto malo v danom čase veľmi zlú povesť. Čítame o tom v Jánovom evanjeliu, keď Natanael povedal: „Či z Nazareta môže byť niečo dobré?“ A Filip mu odpovedal: „Poď a viď.“ (J 1,45-46) Ak máš predsudky, môžeš sa osobne presvedčiť, že z Nazareta pochádza niečo jedinečné a originálne – to, či skôr Ten, na ktorého už tak dlho čakáme. Prišiel historicky a prichádza opäť a nanovo duchovne. Albert Einstein povedal: „Je ľahšie rozbiť atóm, ako predsudky.“ Veľmi pravdivé a aktuálne v každej dobe, aj dnes. Mám s tým osobné skúsenosti. Tie predsudky v mnohých oblastiach nie a nie rozbiť, skôr by sa to dalo s tým atómom. Zbožní z Jeruzalema Nazaretom v mnohom opovrhovali. A tam Ježiša všetci dobre poznali a to sa ukázalo neskôr ako nevýhoda a handicap k Jeho prijatiu. Poznali Jeho súrodencov, poznali Jeho rodičov. Tam sa hrával na ulici, stružlikal v dielni svojho otca Jozefa. Tam šantil s kamarátmi, tam sa nimi naháňal, možno aj pobil, tam prišiel domov s odretými kolenami. Tam sa odohrávala podstatná časť Jeho života. No proste detstvo. Spomínate si aj na to svoje. Jedno z najkrajších období v životnej etape človeka. Ale pozoruhodná je myšlienka v tom, že to, čo dobre poznáme, môže niekedy brániť k prijatiu. Myslíme si, že už tak dobre poznáme vianočný príbeh. Už nič nové nás nevie v ňom prekvapiť. Roky ho počúvame, možno nám trochu aj zovšednel.. Či?
Ježiš podľa svojho zvyku vošiel v deň sobotný do synagógy. Dobré zvyky treba pestovať. Ježiš a synagóga patria k sebe. Ty a spoločenstvo v ňom – to tiež patrí jedno k druhému. Dobre sa v ňom cítim a našiel som si v ňom svoj duchovný domov. Ježiš prichádza do spoločenstva a ako rodákovi mu dali čítať odsek z proroka Izaiáša, čo určte nebola žiadna náhoda. Dnes by sme mu dali priestor pre pozdrav – napr. v rámci služieb Božích, alebo po nich. My to u nás v Tatrách veľmi často robíme a je to pre nás veľké obohatenie, pretože prichádza k nám mnoho vzácnych ľudí – a my ich máme možnosť poznať. A je to pre nás, pre všetkých veľké obohatenie. Pán Ježiš čítal pozoruhodnú pasáž z proroka Izaiáša, evanjelistu Starej zmluvy. Bola to pravdepodobne lekcia na danú sobotu – a to tiež nebola náhoda, pretože náhod niet. A čítanie doplnil výkladom a zamyslením a povedal to známe, ktoré bolo už Jeho vlastným slovom a dodatkom: „Dnes sa naplnilo toto Písmo vo vašich ušiach.“ A všetci s tým súhlasili a pritakávali. Až doteraz, ale za chvíľu sa to všetko zmenilo. Keď dokončil čítanie lekcie, tak pripojil tú vetu, pridal ešte aj krátky výklad a potom prišli veľmi rôzne reakcie. A potom prišlo aj odmietnutie. Ježišov advent prináša aj triedenie duchov. Tak práve začína evanjelium Jána, ktorý úvod poznáme veľmi dobre: „Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a Boh bol to Slovo.. Do svojho vlastného prišiel a Jeho vlastní Ho neprijali.. A to slovo sa stalo telom a prebývalo medzi nami.“ (J 1, 11.14) Evanjelista nemá príbeh o návšteve anjela Gabriela, nepozná príbeh z Betlehema, no ponúka iný úvod do Ježišovho života. Slávnostný, ale aj tak trochu smutný prológ o odmietnutí. No Ján ešte aj pridal slovo: „Ale tým, ktorí Ho prijali, dal moc stať sa dietkami Božími.“ (J 1,12) Je to plné optimizmu, že aj takí sa nájdu. Aj takí sú – boli, sú a budú. Máme šancu, že po prijatí Jeho adventu – máme detinstvo Božie priamo garantované. Smieme k nim patriť, k tým, ktorým je Kristov advent na obohatenie. Nazareťania Ho veľmi dobre poznali ešte z čias jeho detstva – a to im bránilo a aj zabránilo v Jeho prijatí. A Pán to veľmi dobre vedel, pretože povedal: „Amen, hovorím vám: ani jeden prorok nie je vzácny vo svojej otčine.“ A prispel k tomu iste aj Jeho výklad, ktorý k tomu pripojil. Mohol im povedať, že ich rád vidí, že má s nimi spoločenstvo v synagóge – no On im pripomenul dvoch pohanov – vdovu zo Sarepty a Námana Sýrskeho. Boli to rýdzo pohania, s ktorými mal Boh svoj plán. A oni sa dali použiť v Jeho diele. Vzbĺkli hnevom – to už bolo na nich priveľa. A vyhnali Ho z mesta a chceli Ho zhodiť zo skaly. Náš sprievodca nám vtedy v roku 2009 to skalné bralo aj ukazoval. Odmietnutie, ktoré zažil doma bolo predzvesťou celkového odmietnutia celého národa na dreve golgotského kríža. Pozoruhodnými sú práve Jeho slová, ktoré zaznamenal evanjelista Matúš: „Nenazdávajte sa, že som priniesol mier na zem, nepriniesol som mier, ale meč. Lebo prišiel som rozdvojiť syna s otcom, dcéru s matkou, nevestu so svokrou. A nepriateľmi človeka budú vlastní domáci.“ (Mt 10,34-36) On sám to zažil, keď Ho v rodine neprijali, lebo Ho poznali a vraveli, že postúpil z rozumu (Mk 3,20-30). Veľmi dobre to Pán Ježiš poznal z vlastnej rodiny. A niečo také sa deje aj dnes, keď také rozdelenie zažívame – názorové, či neraz aj politické. Mnohé priateľstvá stroskotali, aj kvôli Ježišovi, aj kvôli názorom na epidémiu, na vojnu na Ukrajine. A mohli by sme v tom pokračovať ďalej. Poznáte to z vlastnej skúsenosti, poznám to aj ja.. Mnohých sme stratili aj v našej duchovnej rodine. Je nám to veľmi ľúto. Často na to myslím. Zažil som to aj minulý týždeň, keď som bol nepriamo označený, že podporujem vojnu. Určite nie! Len viem, kto je agresor – a o tom nemôžem mlčať. Podobné rozdelenie mohlo byť aj v Nazarete. A nikde už potom v evanjeliách nečítame, že by sa tam bol vrátil.. Bola to jedinečná možnosť, ktorú Jeho rodáci nevyužili.. Tá sa už nezopakovala..
Náš advent v súčasnosti už nie je historický, náš advent je duchovný. Symbolicky si sprítomňujeme práve tento Jeho historický príchod do tohto sveta v plnosti časov (G 4,4). Advent je časom prípravy srdca na stretnutie s Kristom. Advent je čas, keď sa za to aj modlíme, aby sme boli pripravení na Jeho príchod. A učiteľ národov, biskup Jednoty Bratskej nám pripomína: „Advent je čas premýšľania o tom, čo je pre nás skutočne dôležité.“ (Ján Ámos Komenský) Adventom začíname nový cirkevný rok. Obdobie, ktoré nemôže začať lepšie, ako práve týmto obdobím. Tak si prajeme navzájom, aby bol nám veľmi vzácnym a požehnaným. Ten nový cirkevný rok – ako „vzácny rok Pánov.“ Tak to zaznelo aj v synagóge v Nazarete, nech to slovo zaznie a zarezonuje aj nám, nielen v našich ušiach, ale najmú v našich srdciach. Nový cirkevný rok je darom Božej milosti pre nás, pre všetkých – ako vzácny Pánov rok, ktorého sme sa z milosti Božej dožili.. Haleluja