Je nám čas prebudiť sa zo sna..
Podobenstvo o desiatich pannách je jedným z najťažších podobenstiev, ktoré Pán Ježiš Kristus povedal (Mt 25,1-13). No aj napriek tomu ho máme radi a inklinujeme k nemu istým spôsobom. Počujeme ho vždy na konci cirkevného roku, keď počujeme o posledných veciach – a o príchode nášho Pána Ježiša Krista. Ako spievané evanjelium sme ho aj minulú nedeľu počuli trikrát. Je určené pre nedeľu večnosti. Málokedy ho čítame v inom čase liturgického roka. Dnes chceme urobiť výnimku a chceme ho „inovovať.“ Aj toto podobenstvo sme si do istej miery „zaškatuľkovali“ na koniec cirkevného roka. A čo keby sme ho „posunuli“ a dali na začiatok nového cirkevného roka. Čo to s nami urobí? Niečo alebo vôbec nič? Viete, nakoľko ma už roky poznáte, že istým biblickým príbehom akoby som chcel dať „nový šat“, oslobodiť ich od „poviazanosti“ na isté obdobie cirkevného roka. Neviem, či sa mi to podarí, ale za pokus to stojí. Som v službe už 35 rokov, mám isté skúsenosti, ktoré by ma k tomu do istej miery aj oprávňovali. Tak poďme na to.
Začneme od toho, čo je trochu ťažšie a čo nám spôsobuje problém pri výklade tohto podobenstva. Čo nás napadne ako prvé, pri počutí tohto príbehu? Nám sa možno až také ťažké podobenstvo nezdá. Či? Roky ho počúvame – čo nami prechádza, keď ho vždy nanovo počujeme. Určite to prvé, v takej spokojnosti, že my nepatríme k tým bláznivým pannám. Oni sa tak sami nenazvali, takto ich označil Pán. Oni si (pravdepodobne) mysleli, že je všetko v poriadku. Priraďujeme sa samozrejme k tým múdrym. No nikto z nás by sa nezaradil k bláznivým, asi ani náhodou. Ich ne-múdrosť sa prejavila aj v tom, že oni s Ježišom iba flirtovali. . Pamätáte si na taký výklad tohto podobenstva z minulosti? Oliver zo Starej lesnej si spomenul, že s Ježišom iba „koketovali.“ Myslíme to s Ježišom naozaj vážne? Ozaj? Ak to s Ním myslíme naozaj vážne, tak to v našom živote sa musí toho ešte veľa zmeniť. Náš praktický život možno pomerne často navodzuje taký pohľad, že nám ide iba o flirt. A my dobre viete, čo je to flirt.
Naozaj vám príde toto podobenstvo ako najťažšie zo všetkých? Nie je v ňom všetko jasné? Pripadá vám naozaj také ťažké? Ak áno, nemali by sme sa venovať iba ľahším príbehom v Biblii. Zostaneme možno prekvapení z množstva nejasností, ktoré sťažujú pochopenie významu tohto podobenstva. Napr. pohorší nás (možno vás nie, ale určite niekoho) odpoveď múdrych panien, pretože sa odmietajú podeliť s olejom, ktorý majú v zásobe so svojimi priateľkami, ktorým olej začína chýbať a posielajú ich o polnoci na trh aby si ho šli kúpiť na trh sami. Nemáme si pomáhať navzájom práve v ťažkých chvíľach a okamihoch nášho života? No nepodelili by ste sa? V tomto príbehu sa to razantne odmieta. Ďalej panny, ktoré nemajú olej v zásobe nevchádzajú na hostinu, hoci v daný okamih ešte majú svietiace lampy, aj keď už zhasínajú. Nie je to nespravodlivé pre ne? Je to ženích, ktorý mešká a navyše v celom podobenstve sa nič nehovorí o neveste. My o nej vôbec nič nevieme. Všimli ste si to? Namiesto nevesty sa v podobenstve spomína a nachádza desať panien. Áno, zvláštne je hlavne to, že nevesta vôbec v tomto príbehu nevystupuje. Zvykne sa vysvetľovať, že v časoch Ježiša bola taká tradícia, že priateľky nevesty vychádzali tancujúc naproti ženíchovi očakávať ho. Nevieme o tom veľa, ale isté je, že v oblasti kde žil Ježiš, sa tieto zvyky nevyskytovali. Ďalšia ťažkosť, ktorá nás môže postretnúť je, že keď sa nemúdre vrátili z trhu aj so zásobami oleja, tak ženích ich predsa len prísne pokarhá. Podobenstvo sa ukončí s výzvou bdieť, pretože nepoznáme deň a ani hodinu, keď príde ženích. Posledná ťažkosť výkladu môže spočívať aj v tom, že ani múdre panny neboli schopné bdieť – veď aj oni pospali. Ťažkosti v tomto podobenstvo sú teda mnohé. A nám sa až doteraz zdalo tak ľahké, v ktorom je všetko jasné. No od tých ťažších a nezrozumiteľných záležitostí poďme k tomu, čo je možno o niečo lahodnejšie, dostupnejšie a čomu by sme mohli viac porozumieť.
V tomto podobenstve nájdeme veľmi veľa symbolov. Pripomeňme si aspoň niektoré. Panny tu nie sú nevesty, ale spomínané družičky – a ani si nevieme predstaviť jedného ženícha pre desať neviest. Číslovka desať predstavuje plnosť, je symbolom spoločenstva, naznačením, že príbeh sa týka všetkých. Tie lampy sú tiež veľmi oslovujúce. Nešlo o klasické petrolejové lampy, ktoré by sme si vedeli dnes predstaviť. Išlo vlastne o svietiace fakle. Či pochodne, ktoré sa používali na cestu, ale aj na osvetlenie dvorov a veľkých miestností. A takou pochodňou by mal byť každý človek, ktorý verí v Pána Ježiša Krista. Cítite sa takto vo svojom živote, ako pochodeň pre Krista? Horíme takto pre Krista celým svojím bytím, nadšením, oduševnením a životným zameraním? K lampe rozhodne patrí oheň. K životu človeka patrí Kristus. Aj takáto paralela by sa tu dala ťahať. Oheň k lampe a Kristus ku človeku. Ku mne, aj ku Tebe..
Možno by bolo vhodné sa sústrediť len na jeden symbol – pretože nemôžeme postihnúť ozaj všetky symboly. Ponúkam zopár pohľadov, čo onen olej môže predstavovať a ako ho v minulosti interpretovali. V dejinách cirkvi nachádzame rôzne interpretácie, čo je olejom v podobenstve: dobré skutky (Ján Zlatoústy), samotný Kristus (Efrém Sýrsky), láska a radosť (Augustín), Duch Svätý (Simeon Mezopotámsky), viera (M. Luther), vernosť v nasledovaní Krista (Bonnard), osobný vzťah s Pánom (Sand). Kalvín o tajomstve oleja prosto hovorí: „Najjednoduchšou a najprirodzenejšou odpoveďou mi pripadá tá, že horlivé a krátkodobé nadšenie nestačí.“ Iný teológ podotýka: „Pre nás nie je až tak podstatné, čo v podobenstve predstavuje olej. Omnoho dôležitejšie je uvedomiť si, kam sme pozvaní.“ Iste, všetko v tomto podobenstve je dôležité a všetko má v ňom svoje miesto. Desať panien nás upozorňuje na to, že nemá zmysel mať lampu – a nemať olej. Lampa bez oleja je obraz kresťanstva bez lásky ku Kristovi. Kristus je oheň, ktorý zapaľuje, a to ostatné – skutky, morálka a naše náboženské praktiky majú vychádzať z nášho vzťahu s ním.
Naše podobenstvo konštatuje, že všetky družičky zaspali. Driemať sa v gréčtine doslova povie pokyvkávať hlavou, čo je správanie typické pre toho, kto je ospalý. V striedavom klesaní a zdvíhaní hlavy je naznačená predzvesť aj našej smrti – momentu, kedy posledný raz skloníme svoju hlavu a usneme. V tomto príbehu na rozdiel od iných evanjeliových podobenstiev zaspatie neznamená nedostatok bdelosti. My všetci sme zaspali. Neviem, či aj dobu, ako sa to niekedy povie tak trochu aj úsmevne. V epištole práve 1. adventnej nedele čítame: „A toto čiňte, keďže vidíte príhodnú chvíľu, že vám je už čas prebudiť sa zo sna. Lebo teraz je nám spasenie bližšie, ako keď sme uverili. Noc pokročila, deň sa priblížil. “ (R 13,11-12) Medvede sa uložili k zimnému spánku, táto téma už nebude pravdepodobne rezonovať v našej spoločnosti a v médiách. My sa potrebujeme prebudiť. A zaspali všetky panny. My všetci sme zaspali a potrebujeme prebudenie. Čítame: „Prebuď sa, kto spíš, vstaň z mŕtvych a zaskvie sa ti Kristus.“ (Ef 5,14) Netúžime po tom, aby sa nám zaskvel v plnej duchovnej kráse a paráde? Taký, aký v skutočnosti je? Nie iba ako flirt, ale smrteľne vážne.
V našom príbehu dôležitú úlohu zohráva zásoba. Zásoba – čo to je? Čo by to mohlo byť? Pozoruhodné je, že myslia dopredu, nevidia iba momentálnu situáciu, ale sú prezieravé. Na to kladie dôraz toto podobenstvo. Nemúdre panny ju nemali a preto sa na svadbu nedostali. Použime príklad s obyčajnou baterkou. Zoberieme si klasickú (starosvetskú) baterku, aby nám slúžila počas tmy, či noci. Múdre panny si zobrali oleja navyše, do zásoby. Zoberieme si onú baterku – zoberieme si ešte dve náhradné batérie do baterky – čo keď sa nám vybijú. Idú dve, sú potrebné dve. Tie pochabé vravia: „Dajte nám zo svojho oleja, lebo naše palmy hasnú!“ To znamená, že z tých náhradných dvoch – zoberú jednu a bude málo aj im – múdrym, aj pochabým. A múdre vracia: „Aby potom nestačilo ani nám, ani vám, choďte radšej k predavačom a kúpte si.“ Šli a medzitým sa začala svadba – a dvere našli zatvorené. Dvere zatvoril Boh a na svadbu sa nedostali. Dvere sa zatvorili – smrť zatvára dvere časnosti, kedy je možné zaopatriť si olej. Prítomnosť je jediný čas, ktorý nám je daný k dispozícii. Iba v tomto čase je nám dané získavať a strácať. Iba v prítomnosti si môžeme „zaobstarať“ olej, mysliac aj na svoju budúcnosť. Pripomína nám to aj nasledovný citát: „To, čo robíme dnes, môže zlepšiť všetky naše zajtrajšky.“ (R.Martson) To slovo by sa mohlo stať aj naším osobným novým heslom! Je tu advent, je opäť nová príležitosť. Pán nám dáva tú milosť pracovať na zásobe oleja, do tých horších nastávajúcich dní. Čaká nás neľahká doba, možno doba temna, ktorá už tu je, podľa svedectva mnohých.. Ako si vystačíme, keď nebudeme mať zásobu? Rozmýšľam všelijako – viem, že rozmýšľate aj vy.
Ženích dlho neprichádzal – prísť neskoro na svadbu nebolo v Oriente nič neobvyklé, keďže predtým musel ženích dokončiť vyjednávanie s otcom nevesty o finančných podmienkach svadobnej zmluvy. „Aby nestačilo ani nám, ani vám? Choďte radšej k predavačom a kúpte si!“ – z podobenstva plynie dôležité ponaučenie: pripravenosť (nepripravenosť) nemôže nikto urobiť za mňa. V rozhodujúcom okamihu som za ňu zodpovedný iba ja sám.
Je potrebné povedať, že podobenstvo je voľnejším literárnym žánrom, v ktorom nie je nutné vysvetliť všetky symboly. Dôležitejšie je posolstvo príbehu. V podobenstve vždy môžu niektoré prvky chýbať – napríklad tu nemáme nevestu. Tiež si treba uvedomiť, že niektoré prvky duchovný zmysel nemusia mať, a preto by bolo ťažké vyložiť ich bez toho, aby nedošlo k „znásilneniu“ textu. Napríklad: kto sú tí predavači z podobenstva? Ktorí z nich majú otvorené svoje obchody o polnoci? Kedy vlastne tie nemúdre družičky šli kupovať, keďže sa pre ne už čas naplnil? Odpoveď je jednoduchá: je to podobenstvo, kde nie je nutné všetko interpretovať.
A možno zhrňujúca myšlienka na záver: „Pane, nauč nás žiť s myšlienkou na zatratenie. Nie preto, aby sme sa ťa báli, ale aby sme pociťovali zodpovednosť.“ (Chesterton)
A ešte jedna: „Ak niekomu rozžnete lampu, rozžiari aj vašu cestu.“ (Budha)