Na Jeho učenie ostrovy čakajú VI
Malta
Ide o malý ostrovný štát v srdci Stredozemného mora (na obr. hlavné mesto Valletta), ktorý má veľmi bohatú históriu, ktorá sa prelína s históriou raného kresťanstva. Identitu tohto ostrova sformoval jeden z najvýznamnejších historických okamihov, keď tam prišiel apoštol Pavel. Jeden z najvýznamnejších misionárov v začiatkoch kresťanstva, prišiel na Maltu v roku 60 po Kristu, počas svojej cesty do Ríma. V hlavnom meste Rímskej ríše mal byť súdený, pretože ho Židia obvinili, že kázal proti zákonu. Inak, mohol byť prepustený, ale keďže sa odvolal k cisárovi, musel sa pred neho aj postaviť. Nebola to rozhodne žiadna náhoda, Pán si aj túto cestu použil na misiu v zmysle našej témy: „Na Jeho učenie ostrovy čakajú.“ Cesta do Ríma bola v mnohom dobrodružná, tak ako aj cesta evanjelia za človekom – do ľudského srdca má neraz takúto podobu. Čítame a počúvame svedectvá mnohých ľudí, ktorí uverili v Pána za veľmi výnimočných okolností. Plným právom ho môžeme označiť ako duchovné dobrodružstvo. Práve takú podobu mala plavba do Ríma. Ale nielen táto plavba. Celý život ap. Pavla bolo jedno veľké dobrodružstvo, plné nebezpečenstva. Včera sme si o tom čítali v Tesnej bráne, čo všetko zažil nielen na tejto ceste, ale aj na všetkých tých ostatných: „Päťkrát po 40 palíc bez jednej dostal som od Židov, trikrát ma zošľahali, raz kameňovali, tri razy som sa stroskotal, deň a noc som sa zmietal na morských hlbinách, často na cestách, v nebezpečenstvách na riekach, v nebezpečenstvách od lotrov, v nebezpečenstvách od vlastného rodu, v nebezpečenstvách od pohanov, v nebezpečenstvách v meste, v nebezpečenstvách na púšti, v nebezpečenstvách na mori, v nebezpečenstvách medzi falošnými bratmi..“ (2 K 11,24-31) Spomína a akoby opakoval všetko to, zažil a spomína aj onú búrku, ktorá však mala šťastný koniec. Je to prapodivná štatistika a výpočet všetkého, čo zakúsil a zažil s Pánom, nasledujúc Ho až do konca. Vo všetkom vytrval! Mal s Ním osobnú skúsenosť pred Damaskom. Bez toho osobného by to všetko nebolo možné ustáť. A vytrval! Aj my by sme takto vytrvali? Čo myslíte? Neodradilo by nás to všetko prenasledovanie a útrapy? Nestratili by sme vieru? Ap. Pavel to dal až do úplného konca a vyznal: „Dobrý boj som dobojoval, beh dokonal, vieru zachoval. Už mi je pripravený veniec spravodlivosti, ktorý mi dá v onen deň, ten spravodlivý sudca, a to nielen mne, ale aj všetkým, ktorí milovali Jeho zjavenie.“ (2 Tim 4,7-8)
Loď stroskotala pri brehu ostrova Malta. A aj keď tam stroskotala, tak všetci zázrakom prežili v Božej réžii. Tento historický okamih a fakt má pre Maltu veľmi veľký význam – pre prijatie evanjelia nášho Pána Ježiša Krista obyvateľmi ostrova. Je základom pre mnohé dnešné pútnické a poznávacie zájazdy. Mnohí tam boli aj z nášho okolia a prišli s jedinečnými zážitkami. Na nie veľkom ostrove je až 365 kostolov, to znamená, že by ste tam mohli stráviť celý rok a každý deň by ste navštívili jeden chrám. Aj tento údaj nasvedčuje, že Malťania sú veľmi religiózni a náboženskí ľudia.
Záverečné kapitoly knihy Skutkov apoštolov opisujú, že evanjelium veľmi napreduje vo svojom šírení nielen po zemi, ale aj po mori, aj po lodi. A prichádza na tie miesta, kde ešte doteraz nebolo a kde ho ešte vôbec nepočuli. Konečne prichádza aj na ostrovy, kde žijú tiež ľudia so svojim radosťami, aj so svojimi starosťami. Moja nebohá mamička mala také heslo: „Všadze ľudze žiju.“ Často si na to spomeniem, keď navštívime nejaké nové miesto. Často sme si to pripomínali na Patmose, pri plavbe loďou cez viaceré ostrovy – až na ostrov, kde bola napísaná kniha Zjavenia Jánovho. Naša loď, vďaka Bohu nestroskotala. Loď, na ktorej je ap. Pavel a ďalší väzni smeruje do srdca ríše, priamo do Ríma – nemá od stroskotania ďaleko. Niečo tušia, niečo šípia, niečo aj vedia. Nakoniec im to sám ap. Pavel povedal: „Ale teraz vás napomínam: „Buďte dobrej mysle, lebo ani jeden z vás nezahynie, okrem lode.“ (Sk 27,22) Loď a na nej ap. Pavel – obraz to veľavravný! Deje sa tak aj preto, aby sa naplnilo slovo Vzkrieseného: „Budete mi svedkami v Jeruzaleme, aj po celom Judsku, aj v Samárii a až do posledných končín zeme (Sk 1,8). Plavba sa od začiatku stretáva s veľmi nepriaznivými podmienkami. Je veľmi nebezpečná. Pavel radí nepokračovať v plavbe, prezimovať, ale stotník mu nedá za pravdu a verí kormidelníkovi a majiteľovi lode. Cesta pokračuje a spustí sa veľmi búrlivý vietor. Posádka stráca kontrolu and loďou a tá je vlastne voľne unášaná vlnami. Keď už smrť sa zdá veľmi blízko, keď sa všetkých zmocňuje beznádej, zasahuje ap. Pavel a povzbudzuje ich a oživuje ich nádej (Sk 27,23-24). Lukáš nám ukazuje, že Boží plán, ktorý vedie Pavel do Ríma udržiava v bezpečí nielen Pavla, ale aj jeho všetkých spoločníkov na ceste a stroskotanie sa mení z celkovo nešťastnej situácie na blahodarnú príležitosť pre hlásanie evanjelia práve na Malte. Prorok Izaiáš napísal: „Na Jeho učenie ostrovy čakajú.“ (Iz 42,4b) To tu platí naplno a oveľa viac, ako na 100 percent. Domáci obyvatelia venujú stroskotancom veľmi milé prijatie. Určite neboli ani prví, ani poslední, ktorí tam stroskotali. Malťania sú statoční, sú mierni, sú veľmi pohostinní. Prší, je chladno, je vlastne zima a oni zapaľujú vatru, aby im bolo teplejšie. Celkom prozaická scéna, ktorá je tiež v Biblii. Ďakujeme aj za tento obraz. Pripája sa aj Pavel zbieraním raždia, pri tom ho uhryzne zmija, ale neutrpí žiadnu škodu. Všetci sú takmer v šoku. Čakajú, že padne mŕtvy, no on to prežije. Otáča sa to tak, že z pôvodne mieneného zločinca (o ktorom tak najprv uvažovali) sa stáva priam božstvo. V skutočnosti toto dobrodenie od Vzkrieseného mu pomáha, podľa prísľubu daného pred vstúpením na nebesá: „Hady budú brať do rúk a keby vypili niečo smrtonosného, neublíži im.“ (Mk 16,8) Traduje sa, že odvtedy na Malte nie sú zmije. Je to Božie požehnanie za pohostinnosť všetkých tých domácich. Odvtedy sa stroskotanie stáva pre Pavla priaznivou príležitosťou k misii aj cez službu uzdravovania chorých. A to je ten zákon evanjelia: keď veriaci zakúsi spásu, nenechá si ju pre seba, ale dáva ju „do obehu.“ Dobro má vždy tendenciu sa šíriť. Každý človek, ktorý prežíva hlboké oslobodenie, získava väčšiu citlivosť pre potreby druhých. Štafeta ide ďalej. Štafetovým kolíkom, ktorý sa podáva ďalej, je posolstvo evanjelia nášho Pána Ježiša Krista. A vieme, že pri štafete sa onen kolík musí odovzdať ďalej a nemôžeme si ho nechať a ponechať len a len pre seba.
Tri mesiace po stroskotaní pobudli na ostrove – čo sa dá všetko urobiť za jeden kvartál spolu s tímom Lukášom, Aristarchom, Trofimom a ďalšími. Ak máte tím, dokážete veľmi veľa. Ak na to nie ste sami, ale máte oddaných spolupracovníkov. Takých mal aj sám veľký apoštol. Traduje sa, že Publius sa obrátil a stal sa prvým biskupom na Malte. Ten všetkých hostil tri dni. Po mnohých útrapach to bol zaujímavý oddych a aj relax s bohatým občerstvením. Jeho viera nebola zaiste formálnou, ale umocnená zázrakom a aj osobnou skúsenosťou. A určite aj dôležitým vyučovaním za tak dlhý čas pobytu Pavel na tomto ostrove. Koľkí sa tam obrátili, keď počuli slovo Božie! Viera je z počutia a počutie skrze slovo Kristovo (R 10,17).
Na Malte je mnoho pamiatok na ap. Pavla, je tam aj zátoka stroskotania. Sú tam mnohé chrámy vystavané na počesť Pavla a jeho služby pre tento ostrov. Ozaj veľmi živý odkaz je tam na Pavla. Boli tam viacerí z nášho okolia, ktorí potvrdili, že koncom júna, kedy sa slávi sviatok ap. Pavla aj Petra, je to hlboký duchovný zážitok. Tak veľmi živo a pútavo rozprávali, že ma do toho priamo vtiahli, že sa mi tam až zachcelo ísť. No v dohľadnej dobe to určite nebude (s úsmevom). Pavel je tam stále vo veľmi veľkej úcte, keďže im priniesol evanjelium – práve cez ono stroskotanie. Aké predivné sú cesty Božie (R 11,33)! Malta, ako katolícky ostrov, kde sú katolícke procesie, sa teší veľkej obľube – všetko na rôzny spôsob uctievania odkazu Pavla. Nie je to jeho kult, ale predmetom úcty (ak osom to počul z viacerých zdrojov) je práve to, čo tam priniesol – evanjelium Pána Ježiša Krista. Pápež Benedikt XVI navštívil Maltu v roku 2010 pri 1950. výročí stroskotania Pavla.
V tejto spojitosti sa nám ponúka obrat stroskotanie, ako celkom nový začiatok. Tak nám to ponúka náš dnešný príbeh na Malte (Sk 28,1-10). Tak tomu bolo tam – na ostrov prišla úplne nová éra milosti Božej a toho všetkého, s tým spojeného. A ten náš príbeh má mnoho dnešných repríz. Pozrime sa ešte aj do Biblie. Márnotratný syn v cudzine všetko premrhal, stroskotal v živote, to je jeho nový začiatok, len musel ísť do seba (Lk 15,11-32). Bez toho to nešlo. Emauskí učeníci po Veľkom piatku sú úplní stroskotanci nádeje (Lk 24,13-35). Ich príbeh dobre poznáme, je dobre si ich pripomenúť, aj keď nemajú v tom čase svoju sezónu. S pripomeňme si Golgotu, ktorá bola v očiach mnohých totálnym fiaskom. A bol to absolútne nový začiatok všetkého! A mohli by sme pokračovať ďalej. A možno by ste pridali ešte aj ďalší biblický príbeh. Ktorý by sa tu ešte hodil z Písma? A možno by sa tu hodil najviac príbeh ten váš osobný – o vašom životnom stroskotaní a úplne novom začiatku..