Óda na jeseň
Jeseň je úžasný a tak trochu aj extravagantný maliar, využíva množstvo nádherných koloritov, ktoré vždy pohladia našu dušu, vnášajú hrejivý hlboký pocit a túžbu kráčať ďalej týmto obdobím. Platí to, čo už vieme dávno: „ Jeseň je druhá jar, keď každý list je kvetom.“ (A.Camus) Novembrové slnko zohrieva studenú zem, beloba prízemného mrazu musí zutekať pred hrejivým, aj jesenným slnkom. To slnko oživuje farebnú paletu na stromoch a vo všetkom už padnutom lístí pod nimi. A pravdu má P. Picasso, ktorý povedal: „Príroda vie o kráse viac, ako všetci ľudia.“ Príde mi to tak, že náš Stvoriteľ práve v tomto ročnom období usporadúva vždy a pravidelne maliarske sympózium, ktoré kľudne môžeme nazvať aj maliarskou odyseou, či tým výtvarným plenérom. Sú zastúpené všetky farby a ich odtiene, na Božej palete sú naozaj všetky, no najradšej má tú zlatistú. A opäť známy maliar Vincent van Gogh povedal: „Kto prírodu opravdivo miluje, nachádza všade krásu.“ Keď pozeráme na túto krásu, tak s každým novým dňom prichádza nová inšpirácia, nová motivácia – spievať ódu na túto jeseň aj slovami tejto myšlienky: „S novým dňom prichádza nová sila a nové myšlienky.“ (E.Rossevelt) Tak to platí aj o mne, nachádzam sa v tejto myšlienke. Príroda ma k mnohému inšpiruje – spievať oslavnú pieseň – ódu na jeseň, ale hlavne na Toho, ktorý je pôvodcom toho všetkého! Vieme, že jeseň vie byť aj smutná a desivá priam, ale aj krásna a plná farieb a hýrivosti. Podľa predpovede počasia má vyvrcholiť cez tento víkend. Tak píšem aj túto úvahu a inšpirujem sa mnohými citátmi. Mnohé už poznáte z predchádzajúcich rokov, mnohé pridávam aj nové. Veď platí, že opakovanie je matkou múdrosti.
Na jeseň, práve v tomto čase býva jesenný veľtrh kníh v Bratislave, Bibliotéka. Pred rokom som mal možnosť sa jej zúčastniť. Bolo to naozaj veľmi zaujímavé. Toľko kníh a toľko ľudí – ako mravenisko. Knihy sú pre nás veľmi vzácnym darom. A o knihách je aj táto myšlienka od nášho severského najznámejšieho dánskeho rozprávkara: „Všetky knihy zožltnú , ale kniha prírody má každý rok nové nádherné vydanie.“ (H.Ch. Andresen) Pri našej fare je už niekoľko rokov búdka na knihy. Originálny nápad – v zahraničí sme videli rôzne boxy – nepomerne väčšie, kde sa odkladajú knihy, ktoré môžu ďalej poslúžiť. Mám skúsenosť aj z Dánska, že do takého boxu, do stánku priamo môžete vojsť a preberať sa v mnohých knihách, síce odložených a pre niekoho nepotrebných, ale vždy veľmi vzácnych. Knihu nemožno vyhodiť! Staré knihy sa nevyhadzujú, napr. aj z pozostalosti, ale dávajú sa do týchto skriniek. A nie tak dávno som videl pri nás jednu pani, ktorá pravidelne prichádza k tej našej skrinke a vkladala do nej mnohé knihy. A vždy sa minuli. Aj v súčasnosti je opäť prázdna – musím do nej niečo vložiť aj ja.. Niekedy sa teda aj nám niečo „ujde“, keď duchovno – náboženskú literatúru (spevníky a Biblie) položia – mnohí položia na lavičku v našom kostole v Novom Smokovci. A aj pri kostole, aj pri našej skrinke sú lavičky, kde sa v slnečných lúčoch tejto jesene sa stále dá ešte cez deň čítať a pozerať dohora (Ž 121).
Môžeme tak robiť od rána, aj do západu slnka. Je pravdou, že sa už skoro stmieva, preto slnečný svit, aj kvôli krátkosti dňa je potrebné si naplno užiť. „Keď ráno vstaneš, mysli na to, aké vzácne privilégium je byť nažive – dýchať, myslieť, užívať, si milovať.“ (M. Aurelius) Najobľúbenejší rímsky cisár vedel byť vnímavý voči svojmu okoliu, bol to typ veľmi kontemplatívneho človeka. Pre mňa veľmi inšpirujúcim. Ešte síce nebol kresťanom, ale vedel veľmi umne spracovávať podnety zo svojho okolia, ktoré k nemu prichádzali. Veľmi ma to potešilo, keď mu nedávno bola aj v televízii venovaná zaujímavá relácia v spojitosti s Trečínom (môžete ju nájsť v archíve STVR „Večera s Havranom). Vnímam ho ako veľmi pozoruhodného človeka, veľa som o ňom čítal, má mnohé motivačné citáty, ktoré keď si čítate, tak sa vám zdá, ako keby bol kresťanom. Bol stoikom, bol to filozofické učenie z konca 4. storočia po Kristu. Existoval však aj mladší stoicizmus, ktorého hlavnými predstaviteľmi boli napr. Seneca, Epiktétos a spomínaný Marcus Aurelius (121-180). Nedožil sa ani svojich 60.narodenín, ale veľmi veľa stihol za svoj život. Tvrdil, že veľmi záleží od spôsobu nášho uvažovania a druhu našich myšlienok. Potvrdzuje to aj tento jeho citát: „Duša sa zafarbi farbou svojich myšlienok.“ (M. Aurelius) Tak veľmi záleží, ako premýšľame a uvažujeme. Naše vnútro sa zafarbí tými myšlienkami, ktoré nami pretekajú. Tak môžeme aj my mať „farebné“ myšlienky, ako farebné je práve toto obdobie, z ktorého sa veľmi tešíme a za ktoré ďakujeme. Negatívne myslenie je potrebné odplašiť a poslať preč. Potrebujeme sa v tom aj pravidelne cvičiť. Učiteľom môže byť pre nás aj onen rímsky cisár. Bol veľmi náročný na seba. Vedel pestovať aj zdravú filozofiu, ktorá vôbec neprotirečí kresťanskému učeniu. Aj práve kvôli filozofii, ktorej sa venoval, je nazývaný: „filozof na tróne“. Takým bolo veľmi málo, vlastne jediným bol práve tento náš autor mnohých pozoruhodných myšlienok. Zadajte si do vyhľadávača jeho meno a citáty, a váš deň bude hneď krajší, aj vtedy, keď prídu dni bez slnka. A tie prídu aj v tomto novembri. A keď budete chcieť mať deň ešte krajší, keď nás budú prenasledovať smutné myšlienky a nezmyselnosť všetkého, tak siahnite po knihe Kníh. Tam je všetko. Ešte niečo lepšie, ako stoicizmus.
Také dni prídu, také dni sú aj typické novembrové. November je mesiac, v ktorom sa píše o niečo viac na tému duševného zdravia. A celkom oprávnene. Cez zložitosť súčasnej doby sa mnohí ľudia nevedia tešiť aj z toho všetkého, sú v hlbokej depresii. Potrebujú terapiu a terapeuta. Potrebujú odbornú pomoc. Stále tvrdím, že dnes to nie je hanba takúto odbornú pomoc aj vyhľadať. Pripravme sa aj na také možné „ťažké dni“ v našom živote – tým, čo prežívame dnes. Naakumulujme to slnko, svetlo, svit, odtiene zlatistej do zásoby duše a srdca – do všetkých jeho komôr a zákutí. To platí aj o jeseni života a o našej blížiacej sa starobe. Aj na ňu je dobré sa naozaj svedomite pripraviť, aby sme neboli v jeseni života mrzutí a so všetkým nespokojní. Potrebujeme mať ušľachtilé myšlienky, od ktorých tak mnoho záleží. Tak v tejto nádhernej jeseni sa pripravujme aj na jeseň nášho života – aj spôsobom nášho myslenia. K tomu potrebujeme Božie slovo. Nech sa naša duša a naše srdce zafarbí jeho krásou a nadčasovým posolstvom. Inšpiráciou nech je nám aj táto exkluzívna jeseň. Aj toto ročné obdobie môže byť pre nás terapiou. A pravdou je aj to, čo tvrdí tento autor: „Keby bol rok vložený do hodín, tak jeseň by bola zlatou hodinkou.“ (V.Eriksonová) Zlatá hodinka v zlatistých lúčoch novembrového slnka. Nech je takou požehnanou aj možno nám viacerým blížiaca sa jeseň nášho života. Naozaj, potrebujeme sa na ňu čo najlepšie pripraviť aj spôsobom nášho myslenia. Je to pre nás zároveň čas, keď sa naše životy harmonizujú s prírodu, čo potvrdzuje aj nasledovný citát: „Nie je to pravý jesenný deň? Práve tá tichá melanchólia, ktorú milujem – ktorá harmonizuje život a prírodu.“ (G.Eliot)
Je to zároveň pozvanie aj do prírody, na tie naše obľúbené miesta. Tam máme mnohú inšpiráciu pre náš život – a čerpáme aj silu z diela, ktoré pre nás pripravil náš Stvoriteľ. Motivačným môže byť aj tento citát a pozvánka do ticha prírody a hor: „Choď, sadni si na vyvýšený kopec a pozeraj sa okolo seba, kde sa vlnia lesy a divoké vody spievajú jesennú hymnu. Letné slnko ej už slabé, letné kvety odchádzajú, sedíš pokojne, akoby sa všetko premenilo na kameň, okrem tvojho zamysleného srdca.“ (E.B.Browningová) A je to aj čas, keď padá lístie, ako stromy idú celkom do naha. Tak pôjdeme aj my, raz keď na to príde chvíľa. To vyznal aj Jób: „Nahý som vyšiel zo života matky a nahý sa tam vrátim.“ (Jób 1,21) Toto ročné obdobie nás motivuje niečoho sa vzdať: „Jeseň nám ukazuje, aké krásne je vzdať sa niektorých vecí.“ (neznámy autor) Tak vnímajme to všetko, čo sa deje okolo nás, buďme ľuďmi otvorených očí, ale aj sŕdc. „Každý si musí nájsť čas na to, aby si sadol a pozoroval, ako padá lístie.“ (E.Lawreceová) Tak mi to nedávno podobne napísala aj moja pani profesorka Zorka z Gymnázia v Prešove: „Pre mňa je jeseň krásna svojou farebnosťou, ale vyvoláva aj vo mne pocity nostalgie a smútku zo skorého prítmia a z vyzliekania stromov a padania lístia na zem.“
Spievame nielen ódu na jeseň, na toto ročné obdobie s jeho bohatou pounkou. Spievame ódu na nášho Stvoriteľa, ktorý nás obklopil mnohou krásou. Ale aj mnohými dobrotami a ovocím, ktoré dozrelo. Ktosi múdry povedal: „Plody dozrievajú vďaka slnku, ľudia vďaka láske.“ Zrejeme pre večnosť v každom novom dni nášho života. „Jeseň je pokojnejšie obdobie, a čo strácame na kvetoch, viac získavame na ovocí.“ (S.Butler) Ďakujeme za ovocie, ktoré máme aj doma, z ktorého budeme mať úžitok celú zimu. Aj za to, ktoré si kúpime v obchode. Za tú dostupnosť všetkého. A najmä túžim niesť ovocie v mojom živote v každom ročnom období, nielen na jeseň. Veď náš Pán vraví: „Tak teda po ovocí poznáte ich.“ (Mt 7,20) Nech sa tak stane pri každom z nás..