Patmos l
Začnem asi takto.. Na Patmos sa nechodí každý deň.. Je to málo známy ostrov Egejského mora – časti Stredozemného mora, ktorý ľuďom zo sveta nie je takmer známy.. Neplatí to o nás kresťanoch, pretože vieme, že na ňom bola napísaná posledná biblická kniha – Zjavenie Jána. Obľúbené sú iné dovolenkové grécke ostrovy, Patmos je takmer neznámy – aspoň u nás na Slovensku. Naši dovolenkári poznajú Rodos, Korfu, Santorini – mnohé iné a ďalšie ostrovy. Doteraz som nepočul od môjho okolia, aby niekto bol na dovolenke na Patmose. Pre úsmev – musel som ísť ja – aby som mu robil reklamu v tom najlepšom slova zmysle. No najmä v tom duchovnej oblasti. Na ostrove často počuť angličtinu, nemčinu – v „západnom“ svete sa táto dovolenková destinácia teší veľkej popularite, pretože ponúka pokoj, bezpečie a priam duchovne exkluzívnu atmosféru s pohľadom dohora stredoveký kláštor, ktorý dominuje na najvyššom vrchu s nadmorskou výškou 269 m.n.m. Je to veľmi malý ostrov, ktorý prejdete za deň autom. Napriek malosti ponúka tak veľa. Požičovne áut a mopedov sú na každom rohu. Stretnete tam mnohých zahraničných dôchodcov, aj mladých ľudí s rodinami. Najmä na pláži som pozoroval týchto ľudí, pýtal som sa: vedia tí mnohí , čo sa na tomto ostrove udialo? Vedia, pretože kvôli tomu aj prichádzajú. Je to požehnaný ostrov, aj to by sa dalo o ňom napísať – ponúka mnoho jedinečných pláži, ktoré si nemôžete nezamilovať. Keď sme sa tam konečne s manželkou vybrali, tak sme vôbec netušili, že je to na ňom až takto „rušno“, ale vcelku ticho a pokoj. Mali sme otázky typu – či sa tam dá platiť kartou – a iné. A v mnohom nás prekvapil. S otvorenou náručou nás privítali domáci, ktorí si vážia turistov, ktorí aj keď si v ich obchode nič nekúpite, tak sa na vás pousmejú a poďakujú za vašu návštevu. Čo aj len malú zmrzlinu si niekde zakúpite, tak sú veľmi vďační. Žijú z turizmu, ako aj mnohí iní. Aj tí, pri Jadrane – no v Chorvátsku sme sa s prejavom až takej vďačnosti doteraz nestretli. Sme vďační, že sme tam boli – veľa nám ten pobyt dal – určite budeme propagovať Patmos a cesty na tento ostrov. Oplatí sa tam ísť a vychutnať si tú atmosféru Grécka, ktoré sme navštívili vôbec po prvý krát.
Cesta je síce pomerne ďaleká, ale oplatí sa! Let zo Swechatu na ostrov Kos trvá 2,5 hodiny a potom trajektom, teda loďou tiež toľko – a ste tam. Plavba po Egejskom mori ne vcelku pohodlná. Vidíte krásu premnohých gréckych ostrovov, jeden je krajší, ako druhý. Vizuálne vám to môže pripomínať Jadran. Prvou zastávkou je Kalymnos, potom ostrov Leros a Lipsi. Iná doprava tam ani nie je – člnami, loďou a trajektami. Všade vidíte grécke domčeky – bielo modré, ale aj bielo žlté. Cestou tam bol trajekt do polovice obsadený utečencami. Nevyhli sme sa im, aj mnohým smutným pohľadom chlapcov a mladých mužov, ktorých strážila polícia. Boli oddelení páskou, niektorí mali aj zviazané ruky. Boli sme konfrontovaní realitou sveta – my ideme oddychovať a študovať Zjavenie Jánovo, ale nie každý je v takomto móde. Je veľa biedy v tomto svete, to dobre vieme. Následne vystúpili na niektorom ostrove, kde ich už čakali autobusy. Smutná a ťaživá spomienka je na nich aj v tejto chvíli – kde asi teraz sú a čo robia! Koľko ďalších utečencov hľadá lepší život kdesi v civilizovanom svete, kde nezúria vojny a konflikty. Mám ich aj teraz pred očami, no potrebujem ďalej písať tieto riadky. A musím sa trochu vnútorne aj „odpútať“ od tejto ťaživej spomienky a atmosféry na lodi. Pozerali sme na seba – to bol náš prvý kontakt s ľuďmi, ktorí na Stredozemnom mori hľadajú cestu a spôsob, ako sa dostať niekde ďalej. Až o niečo neskôr nám došlo, že to boli práve takíto ľudia. Spočiatku sme si mysleli, že sú to robotníci, ktorí idú pracovať na nejaký grécky ostrov. Iste, prácu dostali a verím, že bude o nich postarané. Nezahynuli na otvorenom mori, čo je veľmi potešiteľné. Ak budú chcieť pracovať, tak sa v tomto svete určite nestratia.
Pri spiatočnej ceste na ostrove Kos sme strávili celé jedno popoludnie, ktorý je oveľa známejší, ale aj rušnejší, práve kvôli letisku. A nepomerne je aj väčší. Je to ostrov Hippokrata, ktorý sa tam narodil a pôsobil, boli sme pod platanom, pod ktorým vyučoval svojich žiakov. Kvôli svojmu veku je podopretý železnou konštrukciou, v blízkosti sa nachádza stará Agora, kde sú mnohé vykopávky a archeologické centrum. Vieme, že lekári dnes skladajú Hippokratovu prísahu, ktorá pochádza práve z tohto ostrova. Nájdete ho hneď v prístave, ceny sú aj na ňom dostupné, Jadran je oveľa drahší.
Čo teda ponúka Patmos? Veľmi mnoho.. Nám s manželkou priniesol požehnaný týždňový pobyt na ňom – a aj vždy vďačnú spomienku na nás Patmos, Zborový dom v Prešove, kde sme vyrastali. Zborový časopis je tiež toho istého mena a názvu. Ktovie, už si to nepamätám, aká to bola motivácia pre náš rodný zbor, aby svoj Zborový dom pomenovali práve takto. V Prešove názov „Patmos“ často a opakovane znie. Byť však na ňom je takmer neopísateľné požehnanie. Pátrajme ďalej, či je ešte inde nejaké zariadenie v rámci našej cirkvi, či aj mimo nej, ktoré nesie toto pomenovanie. Mal som túžbu v srdci ísť tam už asi päť rokov, keď mi o ňom po prvýkrát rozprávala jedna sestra z Bratislavy. Hovorila tak nadšene, že ma to veľmi zaujalo, pretože popri dovolenke, pobyt na ňom bol spojený so štúdiom Zjavenia Jánovho. Je to veľmi náročná biblická kniha na konci Písma svätého. Byť na Patmose a priamo študovať Zjavenie – je jedinečná príležitosť vychutnať si aj to telesné, aj to duchovné, čo sa tam udialo pred 2.000 rokmi.
Patmos bol ostrov pre tých, ktorí sa dostali do vyhnanstva. Boli to mnohí, bol to aj Ján, učeník Pána Ježiša, autor Jánovho evanjelia, ktorý ako jediný z kruhu 12-stich apoštolov neumrel mučeníckou smrťou, aj keď bol mučený. Pán mal s ním svoj plán – aj ohľadom Patmosu a samotného Zjavenia. Na Golgote dostal za úlohu od umierajúceho Pána postarať sa o Jeho matku (J 19,25-27). Podľa tradície potom žili v neďalekom Efeze. Pravdepodobne po smrti Márie ho cisár Domicián poslal do vyhnanstva – na ostrov, ktorý bol na to špeciálne určený. Stalo sa tak v roku 95. Rok na to – v roku 96 bol zavraždený po sprisahaní jeho priateľov a jeho vlastnou manželkou. Za jeho vlády opäť začalo prenasledovanie kresťanov, mnohí zomreli ako ukrižovaní, či aj v arénach, niektorí mali to „šťastie“ a boli poslaní do vyhnanstva. Po ňom nastúpil iba na 16 mesiacov cisár Nerva, jeho vláda však patrila k tým umiernenejším.
Patmos je najsevernejší z Dodekanézskych ostrovov, má v súčasnosti vyše 3.500 obyvateľov, ktorí bývajú v hornom meste , kde sa nachádza pravoslávny kláštor z 11. storočia, ale aj v prístave a v okolí. Pod ním sa nachádza jaskyňa Zjavenia Pána Jánovi. Od roku 1999 je zapísaný na zozname svetového dedičstva UNESCO. Je to Egejský Jeruzalem – má iba 35 m štvorcových. V roku 1088 byzantský cisár Alexios l. Kommenos na počesť Jána dal vybudovať kláštor, neskôr v 15. storočí bol opevnený mohutnými hradbami. Je v ňom vzácnych rukopisov – v počte približne 900 a 13.000 ďalších vzácnych listín, o ktoré sa starajú pravoslávni mnísi. Je to dominanta na ostrove, ktorú nemôžete prehliadnuť. Masívne hradby, ktoré vám pripomínajú z našich slovenských k pomerov nejaký stredoveký hrad – a pod ním biele domy – ktoré kontrastujú. Vstupné do kláštora a jaskyne je po 5 eur, môžete precítiť tie duchovné miesta, sadnúť a meditovať a kontemplovať. Domáci to nazývajú staré mesto, je to aj hlavné mesto, ktoré má cca 1.500 obyvateľov a dole prístav Skala (ako aj dolná dedina) má takmer 1.000 obyvateľov. Ďalšia miestna časť je Kampos má približne 500 obyvateľov. Ostatní sú roztrúsení po celom ostrove. Kedysi bolo obývané iba horné mesto kvôli pirátom, keď prestali byť nebezpeční, obyvatelia zišli aj „nižšie“ a usídlili sa aj v prístave. Ten, ktorý priamo dostal za úlohu vybudovať samotný kláštor, bol Kristodolos, ktorý ho budoval „iba“ za niekoľko rokov (1088-1093). Pôvodne bolo toto miesto zasvätené gréckej bohyni plodnosti Artemis, grécka mytológia poznačila a ovplyvnila aj tento ostrov v mnohom. Kresťanstvo bolo prijaté za oficiálne v Rímskej ríši v roku 325 po Kristu – následne sa búrali sa staré pohanské miesta a postupne „pokresťančovali“ Tak to bolo aj s Patmosom. V 18. storočí sa pod výzdobu kláštora podpísal tzv. „Benátska škola“, bola útočišťom aj pre tých, ktorí utekali z Kréty. Na ostrove precítite naozaj pohnutú históriu – Rimania dobyli Grécko 146 pr. Kristom – grécka nezávislosť bola obnovená až 1945, aj grécke ostrovy. Patmos teda v minulosti okupovali aj Taliani. Prvá svetová vojna priniesla koniec Osmanskej ríše a koniec 2. svetovej vojny priniesol novú situáciu, že ostrovy pripadli opäť Grécku. Aspoň malé historické okienko pre vašu ilustráciu.
Pán si vybral tento ostrov, aby celý svet počul, čo dovtedy nikdy nikto nepočul. Zjavenie Jána býva označovaná aj ako Apokalypsa – samotný názov môže naháňať strach z mnohých amerických filmov, nám je však Jánova Apokalypsa na obohatenie toho, čo sa má diať v budúcnosti. A niečo z toho sa deje už dnes! Porozumieť (aj keď neraz ťažko) jej môžu iba kresťania – a to v moci Ducha svätého, pretože je plná obrazov. Aj z tohto dôvodu je tam celkom iná atmosféra, ako na iných ostrovoch. Apoštol Ján tam dožil, v čase keď prijal to zjavenie mohol myť, ako som počul na prednáške – približne už 100 rokov. On bol ten posledný, ktorý žil v danej generácii a videl Pána „naživo“. Nebol teda v klasickom väzení, ale v prírode. Bol na ostrove a v deň Pánov prichádza Zjavenie od Pána. O tom – v pokračovaní nabudúce, ak Pán dá. A nezabudnime – tajomstvo budúcnosti bolo odhalené práve na Patmose samotným Pánom Ježišom Kristom – milovanému učeníkovi Jánovi. Ak tak urobil, chcel, aby sme o tom vedeli. A všetko preto urobil.. Haleluja ..
Je potrebné to vedieť, pretože to Slovo sa začína postupne napĺňať..