Bližšie, než si myslíš..

Veľké veci Božie VI

     Biblia má  1.189 kapitol, 31.173 veršov a 773.692 slov. Isté perikopy sa pravidelne opakujú ako starocirkevné evanjeliá  a epištoly. V priebehu celého cirkevného roka  nám majú vždy čo povedať svojím nadčasovým posolstvom. Sú nevyčerpateľným zdrojom inšpirácie. Je však dobré a nám veľmi prospešné  siahnuť aj po menej známych textoch. Verím, že túto „záľubu“  do môjho srdca vložil sám Duch Svätý. Sú texty, ktoré v Biblii veľmi  ľahko prehliadneme. Ak by sme ju nečítali,  tak je celkom možné, že tento text, ktorý vám teraz ponúknem, počujeme vôbec po prvýkrát. Verím však, že nie naposledy.. Text je z 5 Mojžišovej 30, 11-14: „Lebo tento príkaz, ktorý ti dnes dávam, nie ti  je ani nedostupný, ani ďaleký. Nie je v nebi, aby  si smel povedať: Kto vystúpi kvôli nám do neba, aby nám ho zniesol a hlásal, že by sme ho mohli plniť? Ani nie je za morom, aby si smel povedať: Kto kvôli nám zájde za more, aby nám ho priniesol a hlásal tak, že by sme ho mohli plniť? Lebo to slovo je veľmi blízko teba: je v tvojich ústach a v tvojom srdci, aby si ho plnil.“  Mňa tento text veľmi  oslovil, ako zaujal aj ap. Pavla, ktorý ho nie náhodou cituje v Rímskym 10, najmä ten 14. verš: „Blízko teba je slovo..“  Veľmi blízko! Viac, než si to vieš predstaviť. Viac, než to vieš uchopiť. A Pavel ešte dodáva: „Ak ústami vyznávaš Pána Ježiša Krista a v srdci veríš, že ho Boh vzkriesil, budeš spasený, lebo srdcom veríme na spravodlivosť a ústami vyznávame na spasenie.“ (10,8-10).

     Text je v istom zmysle Mojžišovým testamentom. Pomaly „odchádza“ a na scénu nastupuje Józue. 30. kap. 5. Knihy Mojžišovej začína slovami: požehnanie a kliatba. Dve cesty pre človeka. Čo si vyvolí a vyberie? Ktorým smerom pôjde? Ak si zvolí život, tak smernice pre jeho zmysluplné naplnenie nemusí hľadať kdesi ďaleko. Boží zákon nie je nijakým spôsobom skrytý. Nie je iba pre „pár vyvolených.“ Nie je potrebné ísť až za more a nájsť ho. Nie je potrebné vystúpiť na nebo a tam ho hľadať. Veď Boží Syn Ježiš Kristus  práve zostúpil z neba a dal nám všetko potrebné pre život v daroch Ducha Svätého a jeho ovocí (G 5,22). Nehľadaj to ani v nebi, ani za morom.   Blízko teba je to všetko! Priam v tvojom vnútri. Boh ti je bližší, než si myslíš. Ako si to vieš predstaviť, ako to dokážeš precítiť a svojimi zmyslami to všetko postihnúť.  Blízko teba je slovo, v tvojich ústach a v tvojom srdci, to je slovo viery, ktoré kážeme, vyznáva Pavel. Mal takú skúsenosť.  Takú mal aj žalmista: „Ale mňa blaží Božia blízkosť.“ (73,28) Niet nad osobnú skúsenosť. Už to nie je žiadna suchá teória, ale niečo zažité a prežité. Kráľ Dávid v tom hlbokom 139 žalme vyznáva: „Obkľučuješ ma zôkol-vôkol, svoju dlaň kladieš na mňa. Predivná mi je táto vedomosť a  privysoká, nedosiahnem ju.“ Je to nad pochop človeka, ako je nám Boh blízkym skrze Krista mocou Ducha Svätého. „Predivná moc nás tíško obostiera..“ (ES 637) Túto pravdu môžeme (aj spolu s D. Bonhoefferom)  poznávať na všetkých svojich, aj letných  cestách (Pr 3,6)! Počas leta, prázdnin, dovoleniek sme to v hojnej miere zažili. Aj doma, aj v zahraničí. Aj v našich malebných horách, ktoré sú práve počas tohto  roku tak hojne navštevované.

    Tak tomu bolo aj v prípade apoštola Pavla. Ten mal nie jednu osobnú skúsenosť s Bohom. A všetko to začalo pred Damaskom (Sk 9,1-9), keď sa mu osobne dal spoznať cez svojho Syna Ježiša Krista.. Zažil blízkosť Božieho Syna Ježiša Krista vo svojom živote. A potom, po osobnom stretnutí s Ním – všade tam, kde prišiel spôsobil duchovné oživenie. Prebudenecký kazateľ Ch. Spuergon o ňom povedal: „Kam prišiel ap. Pavel, vznikal duchovná revolúcia, kdekoľvek prídem ja, tam sa podáva čaj.“  Úsmevné, ale aj pravdivé. Vo svojej kázni Pavel na  Areopagu v Aténach citoval pohanského básnika, ktorému citátu dal duchovný význam v zmysle blízkosti Božej: „Boh nie je ďaleko od nikoho z nás, lebo Ním žijeme, hýbeme sa a trváme.“ (Sk 17,27.28) Tak blízko je to všetko pri tebe. Preto rozhodne nie je potrebné ísť hľadať nejaké „osvietenie“  kdesi do Indie, či do Tibetu. Či vyhľadať nejakého učiteľa, či zvlášť zasväteného človeka, ktorý by nám prezradil niečo z tajomstiev zmyslu života nami možno doteraz ešte nepoznaného. Dnes sa to tak často deje. Často o tom počujeme. Dnes je to „trendy“ a v móde najmä u tých solventnejších. Mnohí prekonávajú tisícky km idúc za „vychyteným“ guru, ktorý by im niečo prezradil z tajného ezoterického učenia. Vôbec nie! To všetko je zbytočné! To všetko máš tak blízko. Priamo „pod nosom“, keď ti to Boh dáva ako na „podnose“. Áno, až tak blízko..

     Hodil by sa svieži príklad, čo poviete.. Niečo konkrétne, ktoré by nám to plastickým spôsobom priblížilo. Mám ho po ruke. Príklad z dávnych čias, keď rod Andrášiovcov v roku 1642 začal prebudovávať hrad Krásna Hôrka a to vo veľkom štýle. Potrebovali na to aj mramor. A viete odkiaľ ho až dovážali? Až z ďalekej Afriky. A pritom ho mali doma, chodili po ňom, šliapali po ňom. Objavili ho až neskôr v Ochtinskej aragonitovej jaskyni. Koľko úsilia, zbytočne vynaloženej energie museli minúť,  nehovoriac o financiách! A mali ho doma. Čo všetko máme „doma“ a nevieme o tom, alebo sme na to zabudli.  Na konci školského roku, pred letnou prestávkou  sme na dva mesiace „prerušili“  duchovno-vzdelávací procesom na biblických hodinách, iste  aj vyučovanie náboženstva – nakoľko školy sa zatvorili..   Po dvoch mesiacoch – júl a august príde opäť nová ponuka priam ako „na podnose“ objaviť ďalšie a ďalšie poklady Biblie, ktorú máme na dosah ruky, za ktorou niekedy nemusíme ani prekonať veľké vzdialenosti, mysliac na pravidelné služby Božie a biblické hodiny počas školského roku.  Aj v našom územne rozsiahlom tatranskom zbore je všetko naozaj tak blízko. Všetko je naozaj „po ruke“.. A môže byť blízko aj pri srdci.. To kázané slovo Božie, zvestované nedeľu čo nedeľu, nami čítané a študované.. A s láskou a vďačnosťou prijímané a  počúvané..

     Boží zákon nie je nedostupný. Aj to je zvesť nášho odseku, ktorým sa zaoberáme.  Je nám vskutku bližší, ako si myslíme. Môžeme kázať  aj o „dostupnosti“  náš Boha skrze Ježiša Krista v moci Ducha Svätého. To slovo „nedostupný“ sa priamo v našom texte  vyskytuje. Slovo, ktoré dnes často znie. Ide o častú nepríjemnú skúsenosť, ktorú pozná každý z nás.. Niekoho momentálne súrne potrebujeme. Voláme mu a v mobilnom telefóne sa ozve: „Volaný účastník je momentálne nedostupný.“  Ľudia, ktorých potrebujeme, sú dosť často nedostupní. Boh, na ktorého občas zabúdame a nie vždy Ho potrebujeme, je dostupný ale stále!  Povedané tak rozprávkovo: Boh nie je ani za 7-mimi horami a 7-mimi dolami. Nie je v priestore, kde nie je „signál“ nášho volania – našich modlitieb. Mám opäť  živý príklad. Stalo sa mi to pri príležitosti 90-tych narodením mojej už nebohej mamičky (2016), keď som bol v mojej rodnej obci Kojatice pri Prešove. Niekto sa mi pokúšal volať, ale neúspešne. Viackrát to opakoval, ale nepodarilo sa to, nakoľko  tam bol veľmi slabý signál. Môj brat Jozef, vidiac to všetko, opýtal sa ma: „ Akého máš operátora?“ Odvetil som: „XY.“ A on na to: „Tak choď pod orech, tam je dobrý príjem a signál!“ Tak som šiel. A telefonát bol úspešne vybavený. Boh rozhodne nie je nedostupný. Neviaže sa na nejaké konkrétne a špecifické miesta. Dá sa Ho kdekoľvek nájsť. Či v radosti, či v žalosti. Jeho signál je po celom svete. Má úžasné „celosvetové pokrytie!“  Zachytí tvoje volanie a modlitbu, nech by si bol kdekoľvek. A určite sa dovoláš, aj keď budeš v spoločenstve zboru, či vo svojej komôrke (Mt 6,6), či v chráme Božej prírody. Všade tam môžeš volať, ďakovať a oslavovať Hospodina skrze Pána Ježiša Krista v moci Ducha Svätého. On, ktorý stvoril aj naše ucho, počuje (Žalm 94,9).   „Hospodin prijal moju modlitbu“, tak vyznáva  Dávid v žalme 6,10. Na inom mieste žalmista vyznáva: „Požehnaný Boh, ktorý neodmietol moju modlitbu a neodňal mi svoju milosť.“ (66,20) V dnešných slobodných a „dostupných“ časoch je všetko úžasne dostupné – Biblia, kvalitná duchovná literatúra, predovšetkým spoločenstvo sestier a bratov pri Božom slove.

     Termín 11. september 2001 si budeme stále pamätať. Na tie ďalšie  dátumy mnohých teroristických  útokov sme už aj zabudli. Nezapamätali sme si ich, ale na 11. september asi nikdy nezabudneme. Zrejme preto, že to bol prvý šokujúci v 21. storočí a  3. tisícročí. Takto sme ako ľudstvo odštartovali nové storočie, aj tisícročie. Nie s požehnaním, ale s kliatbou zloby. Božie slovo nášho textu  spomína dve cesty – požehnanie a kliatba. Aj o tom je tá 30. kapitola, z ktorej je  text 5. Mojžišovej 30,11-14. Sme stále na križovatke. Lavína zla sa naďalej valí týmto sveta. Cunami ľudskej nenávisti a zloby.  A pritom Boh je tak blízko. Bližšie, než si myslíš..  Láska je tak blízko.. Len zavzdychnúť a nanovo zatúžiť.. Túto blízkosť Božiu zažívam na mojej podbrezovej lavičke za farou.  Božiu blízkosť aj v našom tatranskom prostredí prežíval Milan Hodža (1878-1944) vo vile Hodža v Tatranskej Lomnici. Včera sme mohli v priam prenose sledovať služby Božie zo Sučian. Veľmi rád sa vracal do Tatier, o ktorých povedal a aj vyznal a všetkým zároveň odporúčal : „Je dobré chodiť do Tatier, pretože človek zvyknutý na malosť v ich ríši nachádza úžasné rozmery. Ich krása je nekonečná.  Nenasýtite sa jej.. Ona nás neodolateľnou silou láka vždy viac a viac.“