Sieť lásky
Veľké veci Božie IV
V istom africkom kmeni žila žena, ktorá podviedla svojho manžela. Bola mu neverná a podľa miestnych zvyklostí mala byť zhodená z vysokej skaly. Deň pred jej popravou, skoro ráno, na svitaní oklamaný manžel zostúpil do rokliny a pre svoju manželku, ktorá mala skončiť na jej dne, uplietol sieť. Odsúdená manželka nemohla o tom vôbec vedieť, ani len tušiť. Bola to veľmi neobyčajná sieť, vytvorená z popínavých lian, ktorú natiahol na dne priepasti. Je celkom možné a pravdepodobné, že takúto sieť predtým nikdy neuplietol. Oklamaný manžel ju, napriek všetkému, uplietol z lásky – k svojej nevernej manželke. Obdivuhodná láska muža k žene kdesi v Afrike, ktorá istým spôsobom vstúpila do histórie. Poprava bola vykonaná a odsúdená žena sa veľkou rýchlosťou rútila dole. Bola však zachránená, pretože jej milujúci manžel uplietol pre ňu neobyčajnú sieť. Môžeme ju nazvať sieťou lásky. Predstavte si ten čas, ktorú tomu venoval. Ako tie liany vedel umne popretkávať tak, aby sa rýchlym pádom a pohybom táto sieť nepretrhla. O týchto ľuďom, manželoch, nevieme vôbec nič. Nepoznáme ich mená, ani miesto, kde žili. Do dejín sa zapísali láskou, najmä čo sa týka manžela a jeho odpustením k nevernej manželke.
Skutočný príbeh, ktorý má svoju výpovednú hodnotu. Už dávno ma zaujal. Príležitostne sa k nemu vraciam. Robím tak aj v tejto chvíli, v dnešnú nedeľu – k téme nedele: Hľadanie strateného. Pri jeho čítaní, či počúvaní, vám mnoho a mnohé napadne. Vybavujú sa vám mnohé asociácie a premostenie do súčasnosti, ale aj do biblického posolstva. Čo vám hneď napadne? Čo sa vám hneď vybaví? Dali sme sa už chytiť, či lepšie povedané zachytiť so siete lásky? A vôbec to potrebujeme?
Náš duchovný život – to je nás vzťah k Bohu. Náš pozemský život je iba vo vzťahoch. Bez nich si svoj život vôbec nevieme ani predstaviť. Na rôznych úrovniach. Vzťah muža a ženy je ten najintímnejší zo všetkých. Vzťah veriacej duše k svojmu Pánovi je tiež veľmi intímny, ale duchovne. A musíme povedať otvorene, či napísať, že sme v tom duchovnom vzťahu často a opakovane zlyhali. Stará zmluva je plná takého svedectva. Cestou na púšti sa nie raz, ani nie dvakrát Izraleci odvrátili a duchovne smilnili. Pripadá nám to ako možno ako nekonečný príbeh, ako onen – neverending story. Prorok Izaiáš píše: „Odpadli sme a neverní sme boli voči Hospodinu, odvrátili sme sa od nášho Boha..“ (Iz 59,13) Boli sme aj my neverní voči nášmu Pánu Bohu. Aj to je nevera – tá duchovná. Izraelci sa ale cez pokánie vždy mohli vrátiť. Prorok Ozeáš si dokonca si za svoju manželku mal vziať dokonca smilnú ženu, aby tak poukázal, ako národ bol neverný Bohu. Symbolický čin u proroka v Starej zmluve – bol pomerne častý. Stará zmluva je plná symboliky. Na jednej strane tu vidíme obraz našej ľudskej nevery a na strane druhej Božiu lásku a vernosť, ktorá sa ako červená niť tiahne celou Bibliou. Potvrdzuje to apoštol Pavel svojím slovom: „Veď čo, ak sa niektorí stali aj nevernými, či ich nevernosť zničí Božiu vernosť? Vôbec nie!“ (R 3,3)
Je to príbeh o všetkých nás. Je to zo života a do nášho života. Je to do nášho duchovného života – viery, lásky a nádeje. Je to príbeh pre nás, ktorí sme boli tiež v mnohom neverní. Nie raz sme boli neverní nášmu Bohu. Na Jeho jedinečnú lásku sme neodpovedali a nereagovali. Bola to ako často – neopätovaná láska. Možno to bola za istý, aj pomerne dlhý čas aj tá láska bez spätnej väzby. Láska iba jednostranná. Všeličím sme za tie roky nášho života prešli. Božie slovo hovorí, že sme „všetci zhrešili. „Odmena za hriech je smrť, ale Božím darom milosti je večný život v našom Pánovi Ježišovi Kristovi.“ (Rim 3,23) To slovíčko ALE znamená zvrat. Všetci sme mali skončiť na dne priepasti. ALE.. Nemusíme takto skončiť a ani neskončíme..
Sieť lásky uplietol pre nás Pán Ježiš Kristus svojím dielom lásky. Pozýval ľudí k sebe tými známymi slovami: „Poďte ku mne všetci, ktorí ste preťažení a ja vám dám odpočinutie.“ (Mt 11.28). Konal všetko pre záchranu človeka. Svoje vyše trojročné verejné účinkovanie zameral na človeka. Človek a jeho záchrana, to je generálna línia jeho života. To nie je len minulosť, skrze Ducha svätého aj prítomnosť. A to jeho dielo lásky, jeho sieť lásky, ktoré pre nás uplietol svojimi činmi, vyvrcholilo na dreve Golgoty aj tým slovom: „Dokonané.“ To je Jeho sieť lásky. Pán povedal podobenstvo aj o sieti, ktorá je spustená do mora a zahŕňa všeličo (Mt 13, 47 – 50) a na konci vekov príde triedenie. Podobenstvo o sieti je tiež veľmi plastickým príkladom, že On sám hodil do tohto sveta sieť, v ktorej sa môžeme veľmi ľahko ocitnúť. V sieti lásky. Nie k záhube, kde skončili ryby, ale k záchrane. Sieť lásky je sieťou záchrany, ako sme to počuli v tom úvodom príbehu z Afriky. Tie dobré ryby skončili na pekáči, zlé vyhodili. A dnes pri triedení – tie malé sa púšťajú, aby dorástli a urobili niekomu ešte radosť.
Učeníci Pána Ježiša Krista boli rybármi, pravidelne spúšťali siete do mora, aby lovili ryby, aby prežili. To bol ich zdroj tak potrebnej obživy. Častokrát boli úspešní, často nechytili vôbec nič. V tom známom príbehu o bohatom rybolove (Lk 5 1-10), čítame, že Pán Ježiš povedal: „Spusťte siete a lovte.“ Akoby to hovoril priamo aj sám o sebe. On to sám robil, vytrvale a s láskou – svojím verejným účinkovaním. Opakovane spúšťal siete lásky do „mora tohto sveta“.. A dostali sa tam mnohí. Nie k zahynutiu, ale k životu večnému. Napr. Zacheus, colník Lévi, žena hriešnica a mnohí mnohí ďalší (ES 482). Skonči tam aj lotor na kríži v tej pravej chvíli, tesne pred smrťou, ako tomu hovoríme „LTT“. A už nikdy nezažil, čo je to plač a škrípanie zubov, čo sa nedá povedať o tom inom lotrovi na Golgote. Ten kajúci lotor činil pokánie, nebesiam doprial mnohú radosť, o ktorej čítame v podobenstve o stratenej ovečke (Lk 15,1-7). Spojivom všetkých troch podobenstiev v tejto 15. kapitole je oná radosť. Radosť z nájdenia. Ak ste niečo našli, čo ste považovali za stratené, tak viete, o čom píšem. Sestra Mária z nášho zborového spoločenstva takto oželela zlatú retiazku po nebohej dcére Andrejke. A našla ju. To bolo radosti – viem si to všetko život prestaviť. A taká radosť je v nebi nad jedným hriešnikom, ktorý činí pokánie. Doprajme nebesám túto radosť. A aj o niečo viac..
Myslím, že nie sme v stave dostatočne hovoriť o Božej láske a vernosti. Ani ju postihnúť a do najmenších detailov opísať. Je priam neopísateľná. Je to východiskový bod všetkého. Naša viera môže zlyhať v našej neviere a nevere, ale Boh ešte nikdy nezlyhal. A ani nemôže.. To potvrdzuje aj citát ap. Pavla napísaný jeho mladému spolupracovníkovi Timoteovi: „Ak sa mu spreneverujeme, On zostáva verný, lebo seba samého nemôže zaprieť.“ (1 Tim 2,13) Boh je verný, aj keď sme Mu my v mnohom neverní. Zakúsili sme túto Jeho lásku už mnohokrát. Opierame sa o Božiu vernosť, často sa odvolávame sa na ňu. Na zmluvu s Bohom. V Starej zmluve často čítame: rozpomenul sa Boh na svoju zmluvu.. To bol aj začiatok procesu Jeho vykúpenia a vyslobodenia z domu otrockej služby. O tom čítame hneď krátko po Mojžišovom narodení a po jeho úteku k Midjáncom. Tak končí 2. kapitola Exodu. A potom je hneď v 3. kapitole príbeh o horiacom kri. Začiatok vykúpenia z domu otrockej služby v Egypte skrze Mojžiša. Ide o predobraz vykúpenia v Starej zmluve, ktoré sa stalo realitou v Novej zmluve – skrze Pána Ježiša Krista. Je to jedinečný a excelentný plán záchrany a vykúpenia skrze Božieho Syna Ježiša Krista – skrze sieť Jeho lásky, ktorú spustil do tohto sveta svojím pôsobením, účinkovaním a mocným dielom aj na dreve Golgoty, potvrdené Jeho mocným vzkriesením vo veľkonočné ráno. Predobraz tohto vykúpenia skrze Pána Ježiša Krista je napr. aj v obraze medeného hada, na ktorého sa Kristus sám odvoláva v 3. kapitole Jánovho evanjelia v nočnom rozhovore s Nikodémom (J 3,1-16). Túto „odvolávku“ nášho Pána môžeme dať do kontextu, pretože sú to tie slová hneď pred Ján 3,16, ktoré im bezprostredne predchádzajú.
Aj v druhom polčase cirkevného roku hovoríme o veľkých veciach Božích. Dnešnou nedeľou vstupujeme do druhého polčasu mesiaca jún. Kázať o Božej láske, o čase milosti Božej je vždy veľkou vecou a veľkou udalosťou pre nás všetkých. V tom druhý polčas cirkevného roka vôbec nijako nezaostáva. A stále platí: „Láska žiada všetko a plným právom.“ (L. van Beethoven) Láska sa opakovane ponúka a vždy plným právom. Láska sa dáva. Nevnucuje sa.. Božia láska nám uplietla exkluzívnu sieť lásky, v ktorej sa môžeme ocitnúť a spočinúť. Pre ryby to bola sieť záhuby, pre nás je to sieť záchrany. Je to sieť odpustenia a záchrany pre večnosť – cez naše osobné pokánie. Doprajme nebesiam viac radosti. Je pravdou, že existuje aj sieť záhuby (čítame o nej napr. aj v Žalme 9, 16 a 35,8). Dnes, pri téme: „Hľadanie strateného“ ide o sieť záchrany. Ďakujeme za túto utkanú sieť lásky z lián Božej lásky, milosrdenstva a odpustenia.. Haleluja!