Medzi láskou a bohatstvom
Veľké veci Božie II
Podobenstvom o boháčovi a Lazarovi (Lk 16,19-31) tradične „štartujeme“ druhý polčas cirkevného roku. Dovoľte použiť príklad – aj futbalový zápas má dva polčasy, tak aj cirkevný rok. O týchto „veľkých Božích veciach“ (Vianoce, Veľká noc a Letnice) sme počuli v prvom polčase, ja vám však chcem dokázať, že tomu tak rozhodne bude aj v druhom polčase. Máme sa na čo spoločne tešiť. Pán Boh nás duchovne vybozkáva svojím slovom – na naše uši, ale aj naše srdcia. Vrátane tejto nedele – až do 24. novembra 2024 nás čaká 26. nedieľ po svätej Trojici, keď sa tak bude diať. A to sú – a aj naďalej budú veľmi veľké veci, o ktorých hovorí aj dnešné podobenstvo. Poukazuje na veľmi dôležité veci. Po smrti sa to všetko zmení a otočí. Bohatstvo, jeho klam a ošiaľ, prepych a blahobyt je tu iba do času. Témou dnešnej nedele je: medzi láskou a bohatstvom. Starozmluvnou epištolou je text z 1. listu Jánovho 4, 16-21, ktorá korešponduje so starocirkevným evanjeliom tejto nedele. Ten najznámejší text z nej je: „Boh je láska, kto zostáva v láske, zostáva v Bohu a Boh zostáva v ňom.“ Je to priamo definícia Pána Boha, ak to takto môžeme nazvať. Alebo aj táto veta z epištoly: „My milujeme, lebo On prv miloval nás.“ Táto epištola sa naozaj hodí k téme nedele. Tí, ktorí v minulosti robili výber textov, to skvele tematicky poňali. Či dokonca ešte aj takýto text z epištoly: „Keď niekto hovorí: Milujem Boha a nenávidí brata je luhár, lebo kto nemiluje brata, ktorého videl, ako môže milovať Boha, ktorého nevidel? A toto prikázanie máme od Neho, aby ten, kto miluje Boha, miloval aj brata.“ Aj tieto slová Jána majú svoju logiku a sú dobre zrozumiteľné. Ján, ako apoštol lásky píše veľmi prakticky – zo života a do života. Ako môžeme povedať, že milujeme Boha, ktorého sme nikdy nevideli a pohrdnúť bratom, ktorého máme dennodenne pred očami? Tak tomu bolo aj v našom podobenstve.
Boháč hodoval každý deň skvostne. Mal svojho blížneho – svojho núdzneho brata pri svojej bráne, nikto mu nepodal kúsok chleba, ani pohár vody z jeho domu. A neurobil to ani on sám. Psy prichádzali a lízali mu vredy. Tie mu urobili tú najlepšiu službu. Psy, ako nečisté zvieratá – sa o neho pravidelne starali. Keď ste ti toto podobenstvo čítali dnes v Tesnej bráne (02.06.2024), tak ste sa dočítali zaujímavú myšlienku o tom, ako sa onen boháč u Abraháma dovolával súcitu a milosrdenstva, ktorého on sám vôbec nebol schopný. Je to taký paradox. On nemal súcit so svojím blížnym, ale žiada, aby sa súcitne práve zaobchádzalo s ním. A pritom Pán hovorí tie známe slová: „..čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších, mne ste urobili.. čokoľvek ste neurobili jednému z mojich najmenších, mne ste neurobili.“ (Mt 25, 31-46). Ide o pomerne dlhý text, ktorý počujeme vždy na konci cirkevného roka, v posledné nedele po trojici. Teraz si ho sprítomnime na začiatku jeho bezslávnostnej polovice. Od Alberta Einsteina pochádza pomerne známa myšlienka: „Skutočnú hodnotu má iba to, čo robíme nie seba, ale pre druhých.“ Čo onen boháč urobil pre svojho blížneho? Absolútne nič§ zavrel si pred ním srdce. Čo robil, robil iba pre seba samého – kŕmil iba svoje vlastné brucho a žalúdok a nepomyslel na biedneho a núdzneho. O takomto človeku napísal ap. Pavel tieto slová: „Lebo mnohí žijú tak, ako som vám často hovoril o nich a teraz aj s plačom hovorím, že sú nepriatelia kríža Kristovho: ich koniec je zahynutie, bohom im je brucho, slávou hanba a myslia len na to, čo je zemské.“ (F 3,18-19) Tento text mi pripomína to, čím žijú niektorí naši politici – čím väčšia hanba, tým väčšia sláva. A poniektorí si dokonca svoju slávu vybudovali na obrovskej hanbe v našej spoločnosti. Pomerne často si kladiem si otázku – je toto fakt možné? Či ľudia sú už naozaj takto prevrátení vo svojom myslení?
Vráťme sa k nášmu podobenstvu. Boháč všetko pred očami, priamo takmer v priamom prenose. Nezmilovali by ste sa nad ním, nepodali by ste mu niečo zo svojho „prebytku“, keby ste ho dennodenne vídavali pred svojimi dverami? Ozaj, nič ním nepohlo a mal až také tvrdé srdce? Prišla však chvíľa, že jeho núdza sa skončila a on sa dostal z milosti Božej do dostatku a hojnosti vo večnosti (ďalší biblický text, ktorý by sa hodil do našej štvrtkovej série). Začal hodovať vo večnosti, kým onen boháč začal trpieť núdzu – v pekle. Nebola to obyčajná núdza – ale núdza v plameňoch večného zatratenia. Toto podobenstvo hovorí o veľmi veľkých veciach, ktoré sa budú diať po smrti. A toto podobenstvo mi pripomína ešte aj iné podobenstvo: o lakomom boháčovi (Lk 12,13-21). Ten sa tiež točil iba okolo seba samého, okolo svojej vlastnej osi. Chcel vždy viac a viac a nikdy sa nechcel s tým, že mu pole prinieslo hojnú úrodu, podeliť. Ani náznak toho, že by takto uvažoval. A príbeh podobenstva končí: „Blázon, tejto noci požiadajú tvoj život o d teba a čo si pripravil, komu to zostane?“
Naše podobenstvo sa nachádza u evanjelistu Lukáša – a ten má veľmi rád protiklady. Už sme to čítali, pripomeňme si – Mária a Marta (10,38-42), farizej a publikán (18,9-14). Aj naše podobenstvo hovorí o protikladoch – a Pán Ježiš sa predstavil ozaj ako majster podobenstiev. Vykreslil na malej ploche veľmi veľké veci. Na protikladoch, tak jednoduchých, sa dá mnohému naučiť a na mnohé aj poukázať. A ako teda? Aj takto, že aj dnešný človek 21. storočia je zmietaný medzi láskou a bohatstvom. Máme však úplne slobodnú vôľu, môžeme sa rozhodnúť. Ponuka je Bohom daná. Žiadna zlatá stredná cesta však v tejto oblasti neexistuje. Nikde o nej v Biblii nečítame. Alebo ideme cestou lásky k blížnemu a Bohu, alebo cestou bohatstva a mamony, ktoré ponúka tento svet. Ono zaslepuje tak, ako sa dali zaslepiť aj prví ľudia. Človek stále hromadí, ale vôbec nevie, kto to všetko poberie (Ž 39,7). Po smrti dochádza k otočke – smrť všetko razom mení, ako keď sa švihne priam čarovným prútikom v nejakej rozprávke. To je veľmi dôležitá zvesť – a onen boháč prosí Abraháma, pretože má doma päť bratov, aby im svedčil o týchto veciach. Záleží mu na tom, aby sa aj oni nedostali na to miesto strašných múk. Žiada pre nich zázrak, aby niekto k nim prišiel z „druhého brehu“, a oni by sa aj určite kajali. Tak si to neraz myslíme aj my. Ale nie je to takto vždy. Toľko veľkých vecí sa udialo v tomto svete, toľko už zázrakov, že priam všetci by už mohli byť veriacimi. A opak je pravdou. Čím ďalej, tým viac sa srdcia mnohých zatvrdzujú. A určite ste postrehli, čím končí toto naše podobenstvo: „Keď Mojžiša s prorokov neposlúchajú, nedajú sa presvedčiť, ani keby niekto z mŕtvych vstal.“ Akoby tu Ježiš priamo hovoril o sebe samom. On vedel, že vstane z mŕtvych! A koľkých to vtedy presvedčilo? Aj učeníci spočiatku tomu nechceli veriť. Iste, uverili neskôr a Duch Svätý v tom zohral rozhodujúcu úlohu. Duch svätý je v tom aj pre nás nepostrádateľný. Dnes chceme zázraky, že by snáď tie spôsobili niečo mimoriadne v životoch ľudí. Ten div divov sa ale udial na Veľkú noc a hrob zostal už pre všetky veky prázdny! A mnohí sa z toho dodnes vysmievajú, ako sa vysmievali z tých, čo hovorili jazykmi na prvé Letnice, že sa vraj muštom opili (Sk 2,13.15). Tá plnosť darov Ducha svätého v ich srdciach sa prejavila v stave, ktorý je blízky stavu pod vplyvom alkoholu. Ale nemôže to byť z muštu, veď bolo ešte len deväť hodín predpoludním, to by bolo skoro. Vieme, že teda zoslanie Ducha svätého bolo v skorých ranných hodinách a apoštolovia v jazykoch hovorili veľké veci Božie (apropro – pre porovnanie – pripomenulo mi to, že počas socializmu sa alkohol mohol predávať až po 10.00 hodine).
Pomerne často sa s tým stretávam, že mi niekto povie, ako sa mnohí ateisti majú dobre, žijú si v hojnosti a prepychu – a my ako veriaci trpíme, máme ťažkosti a problémy. Je pravdou, že do Božieho kráľovstva vchádzame cez mnohé bolesti a skúšky (Sk 14,21-23). Sú to veľké veci, ktoré počujeme, že niekto si svoje dobré veci užije a zažije už v tomto pozemskom živote, pre ktoré sa ale sám rozhodne. Niekedy to možno priam hraničí až so závisťou – ako sa niekto má dobre a topí sa v peniazoch. Je v tom iste mnohá nespravodlivosť, ktorej bolo vždy na svete veľmi veľa. S úsmevom som to dnes aj takto povedal: „Pošuškám vám – je to iba do času, netrápte sa and tým – je to iba v tomto pozemskom živote.“ Nie, nie – nie je potrebné šuškať – táto informácia je verejne dostupná a nachádza sa v Biblii v podobenstve o boháčovi a Lazárovi. S takou bohatou ponukou biblického posolstva prichádza k nám Boh, ktorý je Láska. Toto nie je ponuka sveta – tá je celkom iná.. Našli sme ju aj v tomto príbehu.. Nech ju prevýši a premôže tá Božia .. Jedinečná a exkluzívna..