Pašie a ucho
Láska nikdy neprestane XII
Vo všetkých štyroch evanjeliách v príbehu o zatýkaní Ježiša je zmienka o uchu. Na biblickej hodine si môžeme všetky tieto miesta prečítať. Všetci evanjelistu sa zmieňujú o odseknutom uchu, dvaja upresňujú, že to bolo pravé ucho (Lukáš a Ján). A iba evanjelista Ján uvádza meno veľkňazovho sluhu, ktorý sa menoval Malchos (18,1-11). Je to iba opäť Ján, ktorý spomína, že to bol učeník Peter, ktorý tak urobil. A iba Lukáš konštatuje, že Ježiš mu to ucho aj uzdravil (22,47-53). Je to veľmi pozoruhodné – to ucho.. Epizóda s uchom. Málokedy sa niečo v evanjeliách vyskytuje tak, že je o tom zmienka práve vo všetkých štyroch pohľadoch na Pána Ježiša – štyroch evanjeliách. Vieme, že niečo spomínajú synoptici (Matúš, Marek a Lukáš) a to potom nespomína Ján, ktorého štruktúra evanjelia je celkom odlišná. A zase na druhej strane mnohé udalosti má zaznamená Ján a nemajú ich synoptici. A tak sa vzájomne dopĺňajú a nás to veľmi obohacuje. Sme vďační za všetky štyri evanjeliá – za štyri jedinečné a duchovne exkluzívne pohľady na Pána. Píšem to aj preto, aby sme si uvedomili tú skutočnosť, že ucho je práve zhodne spomínané vo všetkých štyroch evanjeliách. Vždy trochu inak, ako som to konštatoval v úvode, ale predsa. Náhoda? Určite nie! Čo nám Pán chce povedať cez odseknuté ucho Malchosa? Je v tom nejaké evanjelium. Ako sa pozerať na tento pašijný mini-príbeh uzdravenia a záchrany jedného ľudského ucha? Uvažujme aj o našom sluchu – uvažujme na túto tému aj slovami nasledovného citátu: „Slová sa rodia na perách, umierajú v sluchu a sú pochované v srdci.“ (B.Gracian)
Iba jeden evanjelista (Ján) Jeden píše, že „páchateľom“ daného činu bol Šimon Peter a prezrádza aj meno „obete“. Ďalší potom píše (Lk), že dané ucho bolo hneď po odseknutí vrátené na pôvodné miesto a uzdravené. Ucho bolo odseknuté mečom, všetko tomu nasvedčuje, že Peter uchopil spravodlivosť do svojich rúk. Ako teda uchopiť aj uchovať posolstvo tohto príbehu? Jeho exkluzívne posolstvo, ale aj mierne odchýlky? Učeník Peter nosil pri sebe zbraň? Iní evanjelisti píšu tak, že Petra vôbec nespomínajú (napr. „jeden z tých, čo bol s Ježišom“). Nespomínajú ho zámerne, aby mu nejako nepriťažili? Môžeme len domýšľať!
Ucho je teda veľmi dôležitý sluchový orgán. V tejto spojitosti nás pravdepodobne napadne názov starého čiernobieleho trezorového filmu Ucho z roku 1969. Možno nám príde na myseľ aj odrezané ucho Vincenta van Gogha. Ucho, cez ktoré prichádzajú k nám mnohé podnety, zvuky a signály, ktoré vstrebávame. Možno aj takto, ako sa to hovorí v jednom našom prísloví: „Jedným uchom dnu a druhým von.“ Ucho, ktoré vlastne nemožno na noc vypnúť. Oči zatvoríme, ústa tiež zatvoríme a tie zmĺknu. Ucho nezatvoríme, zobudíme sa na hluk – asi je to tak, aby v prípade nebezpečenstva ohrozenia života sme sa modli dať na útek.
„Lebo ucho má skúmať slová a podnebie ochutnáva jedlo“, čítame tieto zaujímavé slová v knihe Jóbovej (34,3). V inom preklade: „Ucho skúma slovo ako podnebie ochutnáva jedlo.“ Na malej ploche je povedané a vyslovené mnoho. Do ľudských slov sa mnoho zmestí. Tak napríklad nasledovný citát pre porovnanie, nie je síce biblický, ale na malej ploche vie ponúknuť veľa: „Hrdza skúša zlato a trápenie človeka.“ (J.A.Komenský) Ucho je dôležité, pretože skúma slová, ktoré k nám prichádzajú vlastne zo všetkých svetových strán. Slová nie vždy pravdivé, slová nie vždy šľachetné a milé. Tak ich skúmajme vo svetle Pravdy. Pravdu poznáme, pravda nás vyslobodila (J 8,32). Máme meradlo pravdy, ktorým sú práve Ježišove slová, ktorý o sebe povedal, že je Cesta, Pravda i Život (J 14,6).
Ucho je teda veľmi dôležité – jedno aj druhé. Oči a uši máme dve, aby sme videli a aj počuli stereo, raz ktosi úsmevne povedal. No ústa iba jedny, akoby nám aj náš Stvoriteľ tlmočil – menej hovoriť, no o tom viac počúvať a vidieť to všetko okolo nás.. A všetko to konfrontovať vo svetle pravdy, ktorú sme už prijali a poznali, no potrebujeme sa v nej vždy a nanovo stále utvrdzovať. V oblasti duchovného života je teda ucho veľmi dôležité. Ním počúvame aj nám tak vzácne Božie slovo. Ap. Pavel píše: „Viera je z počúvania a počúvanie skrze slovo Kristovo.“ (R 10,17) K viere – nutne a veľmi potrebujeme ucho a uši. Aby sa to slovo dostalo do srdca, musí prejsť cez naše uši. A keďže máme dar rozlišovania, nie všetko musíme nutne prijať, pretože mnoho falošných prorokov vyšlo do sveta. Viera, aby sa zrodila mocou Ducha Svätého, potrebuje uši. Viera nie je z videnia. Sám Pán to vraví v tom známom príbehu Tomášovi po Jeho vzkriesení: „Blahoslavení, ktorí nevideli a predsa uverili.“ Stále platí: „Slovo Božie je živé a mocné a ostrejšie ako dvojsečný meč.“ (Žid 4,12) Bez uší to nejde. A aký neraz problém majú starší ľudia, ktorí nič nepočujú – cítia sa v spoločnosti veľmi zle.
Jeden z tých, ktorý prišli zatknúť Ježiša do Getsemanskej záhrady, prišiel na chvíľku o svoje ucho. Nič nevieme o Malchosovi, žil si svoj život. Patril do kohorty tých, ktorí si iba plnili svoje povinnosti. Bol určite oddaným veľkňazovým sluhom. Slúžil, ale aj jemu bolo veľmi a s láskou poslúžené. Bez toho jeho ucha by v tom príbehu chýbal prvok akčnej obrany. Dramatickosť zatýkania Pána sa prejavila ešte aj takýmto dramatickým príbehom s jeho uchom. Veľmi rýchlo sa to tam zvrtlo. Vieme, že sa to tak často deje. Práve u Lukáša Pán povedal: „Presťaňte!“ A následne veľmi rýchlo zasiahol a uzdravil ho. Urobil tak s láskou. Na svadbe v Káne Galilejskej urobil svoj prvý div – s láskou (J 2,1-11). Jeho posledný div bolo uzdravené Malchosovo ucho. Pán pomáhal až do posledných chvíľ, ako Mu to bolo možné! Jeho láska sa prejavila ešte aj v tomto Jeho pašijnom príbehu. Pomohol onomu Malchosovi v službe Jeho lásky, ktorá nikdy neprestane. Ktovie, ako sa ďalej odvíjal jeho život. Či uveril, či ako ho vnútorne zasiahlo uzdravenie Ježišom krátko pred Jeho smrťou? Ako na to všetko zareagovalo Jeho uzdravené ucho, aj to druhé? Uveril po vzkriesení? Mám mnoho otázok, lebo to, čo prežil – bolo tak výnimočné a neopakovateľné. Skúste si seba predstaviť práve na jeho mieste..
Učeníci mali minimálne jeden meč, teda Peter mal meč a vytasil ho pravdepodobne ihneď na obranu svojho Učiteľa Pána Ježiša Krista. Pokúšam sa predstaviť si, či bol Peter s mečom v ruke v pozícií amatéra alebo dokonca profíka. Bol rybárom, vedel však narábať aj s mečom? A pokúšam si predstaviť si ďalej toho chlapíka Malchosa, ktorý prišiel so zatykačom, a šikovne uhol pred mečom tak, že padlo len jeho ucho. Veľmi rýchlo sa tam strhla mela. Ak by nemal rýchle reakcie a pohyby, pravdepodobne by ani neprežil! Či? Peter teda určite aj očakával, že bude treba zabojovať a určite bol ozbrojený. Teda celá tá skupina, ktorá prišla Ježiša zatknúť, bola podľa mňa ozbrojená, vycvičená, vyškolená, veľmi akčná. Lenže celú tú zatýkaciu akciu Ježiš príliš skrátil svojim postojom, aj postojom k jednému uchu. Pozoruhodný a originálny je ten veľkonočný príbeh. Z roka na rok sa mi zdá byť zvláštnejší. Čím viac sa do neho ponáram, tým viac som udivený – aj nad samotným príbehom s uchom jedného sluhu. Z toho, že evanjelista píše meno toho, komu patrilo dané ucho, usudzujem, že neskôr použil svoje pravé ucho na počúvanie, načúvanie aj skúmanie Slova a stal sa nasledovníkom vzkrieseného Krista. „Ucho má skúmať slovo ako podnebie ochutnáva jedlo“, tak aj uzdraveným uchom skúmal to všetko, čo počul ďalej o Ježišovi. Stal sa objektom Jeho lásky prv, než svoj život položil v láske za nás.
Prajeme našim ušiam chutné a uzdravujúce Slová. Budeme ich počuť počas týchto nastávajúcich sviatkov pomerne dosť. V poslednej biblickej knihe Zjavenia Jánovho sa na konci každého listu siedmim zborom v Malej Ázii Pán Ježiš tlmočí: „Kto má uši, nech počuje, čo Duch hovorí cirkevným zborom.“ Uši máme na počúvanie – tak počúvajme s láskou. K tomu nás pozýva heslo 2024: „Všetko nech sa deje medzi vami v láske.“ Nech je také aj naše počúvanie cez naše uzdravené uši.