Meno
V nedeľu, 15. októbra 2023 sa konali slávnostné ďakovné služby Božie v Novom Smokovci, aj za účasti pána primátora Jozefa Štefaňáka s manželkou – venované predovšetkým MUDr. Michalovi Guhrovi (1873-1933). Bolo to požehnané zavŕšenie roku dr. Guhra, ktorý sa začal vo Veľkom Slavkove 17. marca 2023, kde sa tento pozoruhodný lekár duše a tela presne pred 150-timi rokmi narodil. Na týchto službách Božích všetkých veľmi srdečne privítala sestra Ivica Pjateková, zborová dozorkyňa a kázal brat biskup Východného dištriktu Peter Mihoč z Prešova. Zvolil si veľmi zaujímavý a pozoruhodný text, je krátky, tak ho uvediem:
„Vtedy všetky národy zeme zbadajú, že nosíš meno Hospodinovo a budú sa ťa báť.“
5 M 28,10
Výber textu pri prvom počutí veľmi zaujal, ako netradičný. V kázni prišla veľmi zaujímavá aplikácia a parabola do prítomnosti, za ktorú som bol vďačný a bratovi biskupovi som v závere služieb Božích za to aj úprimne poďakoval. V zvesti Božieho slova sa venoval menu, teda názvu štátu Izrael, ktorý dnes vzbudzuje rešpekt a úctu, ale aj mnohú nenávisť vo svete. Sledujeme to všetko na televíznej obrazovke takmer v priamom prenose. Žiadne meno (a rešpekt k nemu!) sa nedá vynútiť ani silou, ani docieliť uznanie napr. takými bilbordami. Veľmi radi to robia napr. naši politici – a vieme, ako to neraz aj končí. Dobré meno sa dá iba ZBADAŤ, teda vidieť, ako to uvádza náš samotný text. Sú mená politikov, ktoré rešpekt vôbec nevzbudzujú. Dobré meno sa dá vybudovať iba obetavosťou, úsilím a nezištnou službou. Až tak, že človek dokonca úplne zabudne na seba – ako tomu bolo aj v prípade dr. Guhra z Tatranskej Polianky. Zápasil predovšetkým o dobro, prospech a najmä zdravie iných. Usilovnou a priam mravenčou prácou si budoval dobré meno, dobrú značku, (logo), ktoré je zárukou kvality. To nebolo v jeho prípade samoúčelné. To nebol konečný cieľ. To rozhodne nie! To bola a je predovšetkým jeho nezištná služba v mnohých oblastiach jeho kultúrneho, spoločenského, ale aj profesného života. Aspoň zopár jeho myšlienok na priblíženie zo zvesti biskupa VD.
Nositeľ Nobelovej ceny, veľmi známy lekár malomocných v africkom Lambaréne povedal: „Naozaj šťastní ľudia sú tí, ktorí hľadali cestu k službe iným – a túto cestu aj našli.“ To sa vzťahuje aj na dr. Guhra, ale aj na dvoch Szontaghovcov, ktorí mali v tomu roku tiež svoje okrúhle výročia: MUDr. Szontagh starší, od ktorého narodenia uplynulo 11.8.2023 už 180 rokov (11.8.1843 – 2.12.1899) a MUDr. Szontagh mladší, od ktorého úmrtia uplynulo 25.7.2023 už 60 rokov (10.8.1882 – 25.7.1963). Ako meno Guhr v T.Polianke, tak aj meno Szontagh je „genius loci“ Nového Smokovca. Bez neho by pravdepodobne Nový Smokovec nebol vznikol a dnes ani neexistoval. Už roky sa im venujem a prednášam – a mnohí mi povedia, že oveľa viac rozumejú tomuto miestu pod Slavkovským štítom, ako pred tým. A to môžu len vďaka histórii. Cicero už dávno povedal: „História je učiteľkou života.“ Nerodilo sa to tu – v Novom Smokovci ľahko. Žili tu však ľudia, ktorí zabudli na seba a neraz si to sťažili, z tohto dôvodu si zasluhujú našu úctu a pozornosť. Keby si to boli zľahčili, už dávno by sme boli na nich zabudli. Je to výzva aj pre nás všetkých – len takým spôsobom možno vstúpiť do histórie. Szontagh starší po príchode do Schmeksu, vidiac neutešenú situáciu miestnych kúpeľov dokonca uvažoval, že si kufre ani nevybalí – ako to napísal na karte svojim rodičom do Dolného Kubína. Ktovie akým spôsobom by sa vyvíjala naša najstaršia osada, keby bol nakoniec odišiel. Zostal a vďaka tomu vznikol Nový Smokovec. Szontagh junior po konfiškácii majetku v roku 1948 zostal na Slovensku, jeho manželka talianska princezná Mária Fraporti odišla do Merana a tiež si to vedome dosť sťažil. Jeho životný príbeh pripomína príbeh Ľudovíta Wintera (1870-1968), správcu kúpeľov v Piešťanoch, ktorý bol prenasledovaný za každého režimu.
Nezabudli sme ani na básnika Jiřího Wolkra (1900-1924), prominentného a najznámejšieho pacienta dr. Guhra, ktorý sa takto v tomto čase pred 100 rokmi liečil v Tatranskej Polianke. V posledný deň roku 1923, teda na Silvestra ho jeho matka, už v ťažkom stave, „naložila“ do vlaku pre batožinu a cestovali domov, do Prostějova. Za pár dní, 3. januára 1924 Wolker v rozkvete života na TBC aj zomiera.
Pre Tatranskú Polianku, ktorá sa pôvodne volala „Weszterovo“ (Westerheim) je genius loci dr. Michal Guhr. PhDr. Zuzana Kollárova, PhD. riaditeľka Štátneho archívu v Spišskej Sobote nám vo svojom príhovore okrem iného tlmočila aj túto príhodu z jeho detstva. Stalo sa, že v Kežmarku istý chlapec hodil kameň do okna židovskej synagógy. Podozrenie padlo na študenta Miška Guhra. Rabín si predvolal všetkých chlapcov a začal ich vypočúvať. Keď prišiel rad a oslovil Michala, aby sa mu predstavil tak povedal svoje meno, rabín hneď povedal: „Tvojho otca poznám, ty si to nemohol byť, ty máš dobrú výchovu!“ Tento príbeh z jeho života aktualizoval to, čo v kázni podčiarkol brat biskup VD Peter Mihoč: „Meno, ktoré nosíš, ťa k mnohému zaväzuje.“ Guhr sa v mnohom inšpiroval od Szontagha st. Bol medzi nimi vekový rozdiel 30 rokov. Rok 1873 – teda pred 150 rokmi znamenal príchod Szontagha za kúpeľného lekára do Schmeksu – a práve v tom roku sa vo Veľkom Slavkove narodil Michal Guhr. Tieto mená znamenajú záruku kvality a obetavej služby. Aké meno nosím dnes? Zamysleli sme sa nad tým niekedy? Možno sa tak stane práve teraz. Uprostred októbra, pod Slavkovským štítom to bolo požehnané a aj potrebné stretnutie, na ktorom sme si pripomenuli aj 230. výročie vzniku Starého Smokovca, pri ktorom zrode stál aj Tomáš Tobiáš Mauksch (1749-1832), zabudnutý prírodovedec Vysokých Tatier a evanjelický a.v. farár vo Veľkom Slavkove. Naša evanjelická inteligencia, aj aristokracia (šľachta) svojím pôvodom, ale aj ušľachtilým zmýšľaním veľmi obohatila toto prostredie a veľmi výrazne ho poznačila už aj pri svojom vzniku. Nie sme síce šľachta, ale môžeme pokračovať v ich diele – zušľachťovaním ich odkazu pre prítomnosť a budúcnosť. Aj ušľachtilým zmýšľaním, aj práve takým slovom. Mysliac na týchto ušľachtilých ľudí, aj biblické slovo:
„Ušľachtilý jazyk je stromom života avšak jeho prevrátenosť je duchovná skaza.“
Pr 15,4
Ak nepoznáme svoju minulosť, neporozumieme ani prítomnosti, ani budúcnosti. Potvrdzuje to aj táto myšlienka: „Ak nepoznáte históriu, neviete nič. Ste listom, ktorý nevie, že ste súčasťou stromu.“ (M. Crichton)
Po službách Božích sa konalo v susednom Zborovom dome ešte spoločné občerstvenie pre všetkých účastníkov služieb Božích, o ktoré sa postarala MUDr. Eleonóra Kovalčíková, riaditeľka Guhrovho sanatória z Tatranskej Polianky. Už pred 20-timi rokmi sa nemalou mierou zaslúžila o to, aby sa meno Guhr (záruka kvality) oficiálne vrátilo do názvu sanatória. Počas spoločného obeda odzneli pozdravy mnohých hostí, ktorí sa k nám, do Vysokých Tatier veľmi radi vracajú a v našom cirkevnom zbore si našli svoj druhý, či aj náhradný duchovný domov. A náš spoločný skromný darček k týmto všetkým spomínaným výročiam je – obnovená fasáda szontaghovského kostolíka z roku 1887. Od nás je to to najmenšie, čo sme mohli urobiť pre nich v roku 2023 – z vďačnosti za ich vykonané dielo pre nás. Všetkým, ktorí nás v tomto projekte podporili, v bratskej láske ďakujeme slovami Písma: „Ochotného darcu miluje Boh.“ (2 K 9,7)