Listopad

    V preklade z češtiny je to náš november. Mesiac, ktorý má málokto rád. Prináša tie najkratšie  dni v roku a stým spojené  depresie a rôzne stavy úzkostí.  December prináša už viac radosti aj kvôli adventu a svetlu a rôznym vôňam, ktoré sa šíria v našich príbytkoch a domácnostiach. V novembri viacero aj Slovákov cestuje do „teplých krajín“  zohriať sa, alebo si ešte predĺžiť leto. Ale mnohí keď sa vrátia, v rámci  domácej aklimatizácie ochorejú, čiže prináša to aj menej príjemné situácie.  U nás v Tatrách je to neraz v novembri tak, že hore je bielo, dole je ešte jeseň. Ten kontrast je neraz veľmi zaujímavý, markantný a častý . Aj v súčasnosti je tomu tak. Raz sme to takto zažili aj s našimi priateľmi z Nemecka, z nášho partnerského zboru v Cossebaude. Boli sme v novembri na našom obľúbenom Zelenom plese, hore už bola zima, napadol prvý sneh, len kúsok nižšie pod chatou bola ešte pestrá a hýrivá  jeseň. Na chodníku po snehu pobehovala ešte zmätená myš, ktoré nevedela, či je už zima, či ešte jeseň. Bola to veľmi zaujímavá scéna a mne to pripadalo vtedy ako v rozprávke, keď prejdete tou pomyselnou bránou a zrazu a neočakávane sa ocitnete v celkom inej, zakilatej krajine. Tak tomu bolo aj vtedy, z jesene  –  do pravej zimy.  Jeseň je zamilovaná do zlatistej farby  – v pestrom jej habite. Kto vie prečo má tak rada žltú a zlatistú? Každým nový dňom si oblieka nové šuchotajúce a hýrivejšie farby. Jeseň vie byť žiarivá a  nádherná, ale aj hmlistá a chladivá. Kráčame v lesku a svite  slnka, ale november prináša aj ťažké hmly.. „Pokiaľ bude jeseň, nebudem mať dosť rúk, plátien a farieb na maľovanie krásy, ktorú vidím.“ (V. van Gogh)  V našom Spevníku máme pieseň: „Tichosť, tichosť vôkol mňa, hľa na pokoj hluk sa mení, stíchol zhon i zloba dňa, všetko spí si v sladkom snení, i ten lístok stromu len, mne je jedno, noc či deň.“ (ES 530,1) A je len otázkou času, kedy aj on padne.. 

      Listopad  –  listy v novembri padajú zo stromov  dole, aj vďaka zemskej príťažlivosti. Kdesi som natrafil aj na tento citát:  „Myšlienky sú ako padajúce lístie , ak ich včas nezachytíš, vietor ich odfúkne navždy.“  Usilujem o to aj ja, aby tieto  ušľachtilé myšlienky a citáty, ktoré mám vo veľkej obľube, neodfúkol vietor do nenávratna. A možno tak sa raz aj stane.  Často sa vraciam k myšlienke: „Jeseň je druhá jar, keď každý list je kvetom.“ (A. Camus) 

      Listopad –  v našom slovenskom jazyku používame vlastne medzinárodné označenia pre mesiace v roku, ale Češi majú ešte tie pôvodné, staroslovanské. Padá lístie, tak je to listopad. Leden je január  –  aj pre to množstvo  mnoho ľadu. September je záři, pretože prudko a neraz aj nízko nad obzorom žiari jesenné slnko. „Jeseň je tak zamilovaná do západov slnka, že ich maľuje na každý list zo stromu.“ (M. Lo Pilato) Květen je máj, lebo je všetko v kvete. Srpen je náš slovenský august, pretože je žatva a používa sa srp, ako nástroj na kosenie.. A mohli by sme pokračovať ďalej. Listopad  – listy  padajú zo stromov –  doslúžili, ich čas sa naplnil. Ako píše prorok Izaiáš:

„Usychá tráva, vädne kvet, ale slovo nášho Boha zostáva naveky.“   

Iz 40,8

Listy padajú dole, pretože pôsobí na ne príťažlivosť zeme, ale existuje aj príťažlivosť a duchovná gravitácia neba. Ap. Pavel napísal tie známe slová: „Tiahne ma to z oboch strán: túžim už umrieť a byť s Kristom, a to by bolo iste omnoho lepšie, ale pre vás je potrebnejšie, aby som zostal v tele.“ (F 1,23.24) A to pre neho ešte znamenalo plodnú a aj namáhavú mnohú misijnú prácu. Najradšej by si to už uľahčil, ale vie, že  ešte je potrebný. Ten čas raz však príde aj pre neho.  Bol akoby medzi dvoma mlynskými kameňmi  –  aj vajatal, nevedel, čo si má radšej zvoliť.  Príťažlivosť neba, alebo nebeská gravitácia  –  smerom dohora je žiadúca. List padá dole  – prirodzene, rozumieme tomu obrazu najmä v tomto jesennom čase.   Práve v tomto čase, je potrebné vzhliadnuť o to viac a väčšmi a usilovnejšie hore. November je mesiac, ktorý nám dá možno viac zabrať, ako statné mesiace. Leto je nenávratne preč, aj to babie, Vianoce ešte dosť vzdialené, aj keď masívna reklamná vianočná kampaň už začala koncom októbra.  Spomíname na čas leta a listujeme v letnej knihe spomienok. A čo tak táto myšlienka: „Váš život je kniha, urobte z neho bestsseller.“ (S.Gray)  Skúsme práve takto „inovovať“ tento mesiac november (listopad), ako to dnes často počujeme v médiách  –  byť inovatívny a nápaditý.  Tak skúsme byť aj s týmto mesiacom – nech nám nepadne tak zaťažko, skrášlime si ho niečím. Listy padajú, mnohé stromy sú už celkom holé. Ak  táto jesenná scenéria vám nepríde nudná a frustrujúca, ale padne vám do oka – niečo to znamená. Aj podľa citátu:   „To, čo vám  rozbúši srdce a rozžiari oči vždy potvrdzuje, že kráčame po správnej ceste.“  (R. Schache) 

     Všimli ste si, že túto jeseň  nie je na stromoch jarabina? Tá patrí do jesennej scenéria a podieľa sa svojím ohnivočerveným vkladom k tej zlato-žltej.  Dočítal som sa, že ešte počas leta bol „nálet“ nejakého druhu vtáctva a skonzumovali  ju celkom ešte  zelenú. Už v koncom augusta som si to všimol – a aj na iných miestach vo Vysokých Tatrách na turistike. Ani na Štrbskom plese, ani nikde inde som ju nevidel a nenašiel.  Práve počas jesene  –  októbra a novembra červená jarabina, ktorej je v našich Tatrách neúrekom, dotvárala kolorit  pestrosti jesene.  A niekde som zachytil informáciu práve o tom  nálete. Kladiem si otázku a trochu robím starosti (čo určite nemusím – s úsmevom),  čo budú jesť vtáčatá počas zimy. Jarabina  je  výdatný doplnok počas práve dlhej zimy. Nemusím si robiť starosti, Pán Boh sa o ne postará!  Určite!  Pán Ježiš  to povedal vo svojej  kázni na hore:

„Pozrite vtákov nebeských, ani nesejú a nežnú, ani nezhromažďujú do stodôl a váš Otec nebeský ich živí. Či vy nie ste viac, ako oni?“

Mt 6,26

Jeden misionár, vždy keď prišiel do akejkoľvek krajiny, sa dlho díval hore. Tým bol známy. Domáci a miestni to vždy  pozorovali a pýtali sa ho, prečo to robí?  A on vždy s láskou povedal: „Pozerám dohora, či uvidím nebeské poletujúce vtáctvo, o ktoré sa stará nebeský Otec. Keď ho uvidím, tak sa veľmi poteším a poďakujem, že sa v tejto krajine aj o mňa nebeský Otec postará.“  Pán Boh sa ozaj o všetko v našom živote postará (Mt 6,33).

    Jeseň ponúka mnohé obrazy života. Ľudský život má svoje fázy a obdobia a nie náhodu sa práve sa práve starobe vraví ako „jeseni života.“  Spomínam si, ako som často chodieval za jednou našou sestrou do zboru, bývalou diakonisou do zariadenia pre seniorov, ktoré sa nazývalo „Jeseň života.“   Zostali mnohé vďačné spomienky. „Láska má svoje zákony rozvoja, tak ako ľudský život. Má svoju nádhernú jar, horúce leto, jeseň, ktorá pre jedných býva teplá, svetlá a plodná, pre iných je chladná a sychravá.“ (V.G. Belinskij)  Aj v novembri sú krásne slnečné dni, zo zapadajúcim slnkom na nízkom horizonte. „Čím je slnečný svit pre ľudí, tým je úsmev pre ľudí.“ (J.Addison) A ten úsmev je možno práve dôležitejší práve teraz, keď  mnohí sú zamračení práve počas novembra. Trochu viac radosti a nadšenia a iste aj vďačnosti na konci cirkevného roka,  lebo práve týmto „neobľúbeným“, ale farebne pestrým mesiacom  končí cirkevný rok a prichádza advent. A ten približujúci sa  –  bude rekordne veľmi  krátky  –  a určite o to hektickejší.  Ale stále platí: „ Šťastie nespočíva v tom, čo všetko máme, ale v tom, z čoho všetkého sa dokážeme radovať.“  (Ch. Spuergon) A aj v tomto sychravom čase. 

      Ako zakončiť našu novembrovú úvahu? V jeho prvom dni prišla z médií veľmi zaujímavá a prekvapujúca informácia.  Milan Lasica asi tri mesiace pred smrťou  nahral album, ktorým sa možno tak trochu aj pripravoval na druhý svet a na druhý breh. Bol udržiavaný v tajnosti a teraz uzrel svetlo sveta  –  po dvoch rokoch. Média to zverejnili práve 1. novembra, čo nebolo určite náhodné. Je tam mnoho zaujímavého, je tam text a pieseň aj o jeseni. Melódia je veľmi podmanivá, budete si ju určite hmkať.. Započúvajme sa do aj textu, aj do melódie piesne: „Píšem vám list do jesenného temna, aby ste neplakali do tichej noci pre mňa. Odchod je plachý vták, zľaknutý z vlnobitia, odchod je stretnutie na druhom konci žitia, odchod je iba dážď. Napadá nepoznane do srdca, do srdca a poviete len: Pane!  Ďakujem za lásku. Mal som jej príliš mnoho. Človek je pre všetkých a nie je  pre nikoho.“  „List do vetra“ je názov skladby, ktorú keď počúvate a sledujete videoklip, tak vami prechádza zvláštne vlnenie. Text básne pochádza od skvelého básnika Miroslava Válka. Je celkom možné a aj pravdepodobné, že náš známy humorista s témou smrti sa nezaoberal len tak okrajovo. A budú aj ďalší, ktorí budú túto skladbu aj ďalej počúvať. Je zádumčivá, trochu melancholická, vhodná pre november. Ale aj ten má svoje krásy. Objaviť ich je našou úlohou. A táto úvaha bola takou malou a nepatrnou  výzvou sa k tomu aj pribrať.. Veľa zdaru k tomu, Božieho požehnania a iste aj darov Ducha Svätého..   Nech vám aj listopad  „padne“ k duchovnému úžitku..  Tak, ako aj každé obdobie v cirkevnom roku..