Elíezer na ceste I.

Pre ľudský život sa používajú rôzne obrazy. Život je ako rieka, život je ako cesta. Cesta každým novým dňom, aj rokom prežitým, aj začatým, aj ukončeným. Sme teda „na ceste“, ako to zvykneme často konštatovať. Na ceste týmto aj týmto letom a prázdninami – v ich druhom polčase.  Aj mudrci boli na ceste za Ježišom. A pripomíname – na akej dlhej! A po stretnutí s Ním sa domov vrátili inou cestou (Mt 2,12). Po stretnutí s Ježišom každý musí kráčať už novou cestou vo svojom živote. Život ako cesta – nie je  len básnické označenie, ale je to zároveň  aj biblické posolstvo. Na mnohých miestach sa s tým stretávame. Prorok Jeremiáš vyznáva: „Viem, Hospodine, že človek nemá v moci svoju cestu, a ten čo chodí, neurčuje svoje kroky.“ (10,23) Kedysi sme mali veľkú tému na biblických hodinách život ako cesta – myslím, že dokonca v troch blokoch a článkoch – s názvom: „Ľudia tej cesty.“ (Môžete dohľadať na webe v archíve). Pripomeňme si aj kráľa Dávida, ktorý vyznáva: „Hospodin je dobrý a spravodlivý a preto ukazuje cestu hriešnikom.“ (25,8) V týchto, ale aj v iných biblických veršoch by sa slovo „cesta“ dalo nahradiť slovom – život.   K tejto téme sa je možné vždy a nanovo vracať. Nevyhneme sa jej pri mnohých biblických príbehoch. Aj pri tom nasledovnom. 

     A keď máme uvažovať nad Elíezerovou cestou hľadania nevesty pre  Abrahámovho syna Izáka, tak sa tejto téme určite nevyhneme a ani nemôžeme. Život – ako cesta, ktorá má svoj začiatok, priebeh a cieľ. Tak je to aj s cestou, aj so životom – nestačí len dobre vyštartovať, ale aj úspešne vojsť do cieľa. Inak povedané – vydržať až do konca. Len ten, kto vydrží až do konca (cesty a života), bude spasený (Mt 24,13).     Do vašej pozornosti dávam celú 24. kapitolu 1. knihy Mojžišovej. Je veľmi pozoruhodná a jedinečná. Hovorí o ceste Abrahámovho sluhu, ktorá bola korunovaná mimoriadnym a hojným Božím požehnaním. Abrahám je už starý, Izák však stále je ešte slobodný. Otec si robí isté „starosti“.  Tá línia má isť cez neho ďalej. Dostal mnohé zasľúbenia, že ho bude ako morského piesku. Ale Izák je stále slobodný, bez manželky. Tikajú hodiny nielen jemu, ale aj Abrahámovi, pretože už je naozaj starý. Keď sa mu narodil Izák, mal už 100 rokov. To už bol starý vtedy – podľa nášho ľudského úsudku. A koľko mohol mať teraz? Večnosť sa blíži, v takomto význame mu „tikajú hodinky“… Posiela svojho najzodpovednejšieho sluhu, ktorému dôveroval na túto cestu hľadania manželky a nevesty. Bol to  správca jeho majetku, ktorého vyslal na túto cestu a zaviazal ho prísahou nielen na bedrách, ale priamo cez svoje lono. Tam je „zdroj“ života. Ak  nenaplní túto úlohu, neplodnosť  môže postihnúť Elíezerovu rodinu. Vtedajší pohľad, ale aj reálna možnosť, že sa tak stane bola pomerne vysoká.  Môžeme byť v rozpakoch, keď o tom čítame, ale v tom čase to bolo bežné, prisahať na lono (na bedrá).  V lone je „zdroj života“ a obriezka je znamením zmluvy s Hospodinom.  Nebola to „hra o guličky“, ale zodpovedná úloha nájsť vhodnú nevestu pre nášho praotca viery.  Zhostí sa jej samotný Elíezer? A ako? Bravúrne a excelentne! Mne by sa určite roztriasli kolená. Mnohí pre seba nevedia nájsť vhodnú nevestu, či ženícha, a nie ešte dokonca hľadať aj pre niekoho  iného. Predstavte si tú situáciu, že by vám niekto „iný“ hľadal vášho životného partnera. Tak toto určite nie!  Oni sú však veriaci, počítajú s Bohom v každej oblasti svojho života. Ak v každej – tak aj v tomto hľadaní. Abrahám posilňuje svojho sluhu pred cestou, že Hospodin pošle svojho posla pred ním. Začína dobrodružná cesta – začína jeho vierou a odovzdaním do Božej vôle. Život s Bohom sa vždy takým javí – ako dobrodružstvo s Ním samým.  Dobrodružstvo po anglicky je – adventure. V advente, aj v čase predvianočnom ide o dobrodružstvo, ako si Boh s nami začal skrze Pána Ježiša Krista. Poslal ho k nám. Vedel, ako to dopadne. Aj vy viete, ako do všetko dopadlo. A napriek tomu všetkému Ho Boh poslal.  O také duchovné dobrodružstvo nejde len v advente.. Vlastne v každom novom dni nášho života, keď sme na ceste.. 

    Nie je rozhodne jedno, koho si Izák vezme. Prečo si ale Izák sám nehľadá manželku?  Tak sme si ju našli my, aj vy.. Ja, aj ty.. A vieme pritom, že mal v tom „prsty“ aj sám živý Boh. Manželku som si našiel v kostole, v zbore, v cirkvi – tak túto skutočnosť nemôžem len tak ľahko obísť. Veď tak nám to kládli na srdce naši starí rodičia, ale aj tí riadni – tak si to pamätám aj ja z mojej mladosti. V staroveku sa to dalo „aj inak“. Izák nemal na to dostatočný časový priestor? Bol zavalený prácou a povinnosťami? A vôbec bude sa mu páčiť? Nebude to svadba „na prvý pohľad“, po ktorej sa zakrátko aj rozídu? Môže vás v tejto chvíli napadnúť ozaj hocičo. Pravdou  (dobovým zvykom) bolo to, že otec mal právo, ale aj povinnosť postarať sa o manželku pre svojho syna. Izák mal už 40 rokov, Abrahám 140 rokov, Sára bola už tri roky po smrti. Rodina sa nutne potrebovala rozrásť. Bol už na to, aj z nášho ľudského pohľadu najvyšší čas. A čas bežal. Pán Boh všetko chystá dopredu nielen na mnoho rokov, ale aj niekoľko storočí dopredu.  Ako to počul prorok Jeremiáš, keď ho Boh povolal do svojej služby: „Prv, ako som ťa utvoril v živote matky, poznal som ťa, prv než si vyšiel z lona matky, posvätil som ťa a určil som ťa národom za proroka.“ (1,5) Pán Boh pripravuje svoje dielo na mnoho mnoho rokov dopredu. Pokračuje v ňom cez svojich služobníkov, ktorých si pripravuje na mnoho rokov dopredu. My sa naozaj nechytáme – my za roh nevidíme, ale Boh áno. A vidí na mnoho rokov dopredu!  Tak tomu bolo aj v prípade Rebeky a Izáka. Ich životy sa začínajú meniť a oni o tom vôbec ešte netušia. Do života Rebeky sa blíži Elíezer, ktorý je na svojej dobrodružnej ceste hľadania vhodnej nevesty pre ženícha Izáka. A to sa začínajú diať ozaj veľké veci. Izák Elíezera  dobre poznal, mohli mať skvelý, priam dôverný vzťah. Určite o tom vedel, ale nič nečítame, že by mu bol „pošuškal“ aby bola  aj pekná. Veď to je to dôležité!  Vonkajšia podoba a krása, to je to prvé, čo nás upúta na tom druhom človeku. Je to vec iste pominuteľná, ale je to to prvé. A Rebeka bude veľmi pracovitou ženou, dokonca aj krásavicou. Pán Boh to všetko dôsledne pripravuje a priam režíruje, ale zatiaľ je Rebeka veľmi ďaleko. Až keď Elíezer príde ku studni.. Ale nepredbiehajme. 

     Abrahám dostáva úlohu, aby túto nevestu pre neho hľadanie nie  u neho v jeho prostredí – doma, ale v Mezopotámii. Tak kedysi žil, odtiaľ vyšiel. A dobre pri tom vedel, že Kanaánci, medzi ktorými žije nemajú požehnanie od Hospodina, budú preto vyhladení (Gn 9, 25-27).  A teraz posiela svojho sluhu, aby sa tam vrátil, odkiaľ on sám vyšiel.  Tam je viera, tam sú aj veriaci ľudia. A ozaj nie je jedno, s kým Izák prežije celý svoj život. Sluha ide na cestu do spoločenstva veriacich, to ale vôbec netuší, že vlastne príde priamo do srdca Abrahámovej pomerne blízkej rodiny. Pán Boh ho privádza priam do epicentra diania. Tak som to počul aj ja za mladi od mojich rodičov a starých rodičov, ako je dobré hľadať si manželku „v koscele“ a nie mimo neho. Tam –  pri prameni. Tam, kde sa stretávajú veriaci ľudia. Nie je jedno, s kým strávime celý svoj život, aj jeho zvyšok.. Ďakujem za túto cennú radu od mojich predkov. Počul iste ju aj vy.  Určite to dobre mysleli, v mojom prípade sa tak aj stalo. Bohu vďaka! Nie vždy sa tak stane. Moji rodičia sa nenašli síce v kostole, ale boli veriaci, dokopy ich dala istá osoba, ale verím tomu, že dokopy ich dal sám Boh, ako v prípade Izáka a Rebeky. Nebrali sa z lásky, ale láska potom prišla. V máji 1951 mamička mala už 25 rokov a otec 28. Tikali im ich  hodiny a Boží zásah prišiel v pravú chvíľu (píšem o tom v článku v máji 2021 „Príbeh ne-lásky mojich rodičov). (pokračovanie v druhej časti)