Prázdniny – prázdno?
Pred rímsko-katolíckym kostolom v Poprade je tabuľa, kde sa dá vždy niečo inšpirujúce nájsť. Mnohí sa zastavia a čítajú. Je na pomerne rušnom chodníku do centra mesta, alebo smerom na železničnú stanicu. Už viackrát ma istý text, či výpoveď v nej veľmi oslovil. A často sa mi stáva, že mi niekto dá aj avízo, čo sa tam nachádza a ma na to aj upozorní. Už viackrát sa tak stalo – tabuľa ozaj nikdy (s úsmevom) v tejto oblasti nesklamala. Okrem ponúk kresťanských cestovných kancelárii tam možno vždy nájsť niečo inšpirujúce. Moja skúsenosť je takáto: občas stačí iba jedna jediná veta, ktorá vás inšpiruje – a potom sa to už vaším srdcom valí silným prúdom, ako gejzír v Herľanoch.. Vytryskne to – a je hodno si to niekedy možno aj zapísať. A čo teda bolo napísané na onej tabuli? Jednoduchá veľavravná a výstižná veta: „Prázdniny.. Nie sú prázdne dni.“ Dobrá inšpirácia do týchto letných dní prázdnin a dovoleniek. Keď som v Poprade, túto tabuľu nikdy neobídem – práve kvôli onej inšpirácii a motivácii. Svet nás často deprimuje – a všetko to, čo sa v ňom deje. Potrebujeme motiváciu a inšpiráciu vlastne do každého nového dňa. Stačí tak málo, netreba veľa (Lk 10,42). Stačí niekedy ozaj iba jedna veta, niekedy stačí jedno jediné slovo. V pravú chvíľu – čo sa týka nášho momentálneho rozloženia urobí svoje – nesklame, ale naopak – veľmi povzbudí.
V súčasnosti ozaj nemáme prázdne dni – máme doma na prázdninách deti, vnúčatá. Užívame si leto, teda spoločne letujeme. Vymýšľame pre nich zaujímavý program. Prázdne dni by to boli, keby boli bez Pána Boha a Jeho svätého slova, bez chrámu, bez spoločenstva. Prázdno je síce občas v kostole, prázdne je miesto tu i tam. Aký paradox neraz prinášajú tieto letné dni – plné domy rodiny, ktorá sa schádza na leto, ale často sa stáva, že do chrámu nemá kto prísť. Iste, nie je vždy vôľa. Necítime vždy vnútornú potrebu, aj keď by sme mohli mať. Aj v tom, aby sme ďalšej generácii ukázali hodnoty, ktoré vyznávame, aké piesne napr. v kostole spievame. Práve mnohí, s ktorými sa stretávam pri príprave na krst, či na sobáš spomínajú, ako počas letných prázdnin chodili so starými rodičmi do kostola. A hlavne – s babičkou. Na to sú vždy milé a vďačné spomienky. Je to aj pre nás motivácia – ukázať im, čo to vlastne robíme v kostole počas jednej hodiny, či iba vstávame a sadáme (pre úsmev), ako to ktosi takto konštatoval. Aj naše ďalšie pokolenie možno bude raz vďačne na letá a prázdniny spomínať. Potrebujeme sa najprv my sami v tom utvrdiť, že to má svoj vnútorný a hlboký zmysel, čo tam robíme! Je to hodné im to ukázať a priblížiť im tie hodnoty. A nielen preto, aby raz mali na čo aj oni spomínať. Keď sa nám to nepodarilo možno pri vlastných deťoch, možno by sa to mohlo „podariť“ pri ďalšej generácii našich vnúčat. Súčasná doba na hodnoty nie je príliš prajná. Deti a vôbec mladá generácia prežíva nejakú prázdnotu vo všeobecnosti. Niekde som čítal príbeh, ako sa kamarátky počas leta rozprávajú, že tú jednu z nich rodičia posielajú na letný tábor do Francúzka, ale ona tam nechce ísť, lebo tam bude určite nuda. Tak to je taký obraz, dosť nelichotivý pre súčasnú mladú generáciu – ale iste, česť výnimkám. Už dávno ma zaujala myšlienka, že vlastne v každom človeku je veľké prázdno. A sú iba dve možnosti, kto, alebo ako túto prázdnotu naplniť – je to alebo chémia, alebo sám živý Boh. My dnes vieme, že chémia, drogy a rôzne podporné látky sú v obľube a kurze práve kvôli doby akéhosi prázdna. Prázdnota u mladých ľudí je dnes pomerne častá – aj oni potrebujú naplnenie. Ale čím? Nielen u nich, ale postihuje to aj strednú generáciu. A k tomu pristupuje aj dnes častá diagnóza – vyhorenie. Je to tiež pocit prázdnoty – ten však potrebuje už odbornú liečbu a zásah.
Obraz doby po pandémii, v súčasnej vojne – je obraz istej prázdnoty. Nevyhneme sa jej ani my. Aj na nás to často doľahne. Ani my sme voči nej nie celkom imúnni. A obraz prázdnoty v našej slovenskej spoločnosti, ktorý prepadol nejakej lživej propagande z „východu“ je badateľný a evidentný v mnohom. A veľmi zarmucujúci. Prázdno je bez Pána Boha aj v našej spoločnosti. Bez Pána Boha je prázdno na svete, ale aj v našej slovenskej „kresťanskej“ kultúre, ktorá sa často hrdí práve tým, že je kresťanská. Ako to napísal Milan Rúfus, ale v inom kontexte: „Prázdno je Bože bez Teba.. Prázdno je Bože, chýbaš nám, prázdny je priestor tu i tam.“ Taká prázdnota je desivá a priam tragická. Prázdno je v tomto svete bez Pána Boha a Jeho svätého slova. Je to samá púšť a spúšť. Pán Boh však nemá prázdniny, ani dovolenku.. Keby to tak bolo, tak by sme veľmi zle dopadli.
Kladieme si často otázku. Nie je len moja, ale aj vaša, určite: ako vyplniť túto valiacu sa ničotu a prázdnotu? Tá sa priam valí, ako vo filme „Nekonečný príbeh“. Ten obraz som počas pandémie spomínal pomerne často – ničota a prázdnota. Doráža so všetkou silou a vytrvalosťou. Pokušiteľovi vyhovuje práve taký stav, keď sa človek cíti práve takto – sám, opustený a k tomu ešte aj prázdny. Prázdno je napr. aj po človeku, ktorý odišiel do večnosti. Cez leto často pochovávam, tak rušné leto som v tejto oblasti hádam ešte ani nemal. Prázdno je po človeku, s ktorým ste roky boli spolu. Aj kresťania smútia, ale inak, ako tí, ktorí nemajú nádej (1 Tes 4,13). Smútime v kresťanskej nádeji, avšak miesto po človeku je prázdne. Ja som moju mamičku často povzbudzoval, keď môj otec odišiel do večnosti v roku 2000 vo veku 77 rokov. Aj tým slovom, že už ho nič nebolí, že ho nič netrápi, že je už doma – a ona to všetko s láskou prijímala a veľmi rada počúvala. Nikdy sa tomu neprotivila, alebo by mala iné zmýšľanie. Vždy mi dala za pravdu, ale vždy dodala: „Synu, pozri na to prázdne miesto na posteli..“ A mne došli všetky slová. Nezmohol som sa na tie ďalšie. Aj takú podobu môže mať kresťanský smútok – s prázdnym miestom vedľa vás..
Pripomeňme si, že na začiatku Biblie čítame, že zem bola beztvárna a pustá a aj prázdna („tohu wabohu“) a Duch Boží sa vznášal nad vodami (1M 1,1.2). Boh však napĺňa túto prázdnotu svojou kreativitou. Bez Jeho mocného zásahu – by nič nebolo vzniklo. Ako to vyslovil žalmista:
„On riekol a stalo sa, On rozkázal, a postavilo sa.“
Ž 33,9
A tak je to s každou prázdnotou. Dokáže ju naplniť iba sám Boh – svojím mocným zásahom a silou. Odpoveďou na túto ľudskú prázdnotu je Božia plnosť v Kristu. A to je mocná zvesť Biblie. Ap. Pavel o tom napísal pozoruhodné slová práve v liste Kolosenským kresťanom: „Lebo Boh za dobré uznal, aby v Ježišovi prebývala plnosť všetkého..“ (1,16) On sa tak rozhodol, On tak usúdil. To bolo jeho slobodné rozhodnutie, že do Krista vložil všetko potrebné pre náš život. V druhej kapitole Kolosenským opäť čítame , že v Kristu prebýva všetka plnosť božskosti telesne. A vôbec celý list Kolosenským je veľmi a prísne kristocentrický. Ap. Píše v tomto liste (2,3) moje obľúbené slová:
„V Kristu sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti.“
Kol 2,3
Nájdete tam aj iné brilantné výroky na adresu nášho Spasiteľa, hodné nášho zapamätania. Apoštol je do Krista priam duchovne zamilovaný. V Kristu je úplne všetko, čo potrebujeme – to je aj jeho osobná životná skúsenosť. A práve to môže vyplniť našu prázdnotu – Božia plnosť. Do našej prázdnoty sa najlepšie hodí Božia plnosť. Po nej možno vždy a nanovo siahnuť. Čím sa možno obohatiť. A Ján akoby na to priamo nadväzoval, keď píše: „Z Jeho plnosti sme zaiste my všetci vzali a to milosť nad milosť.“ (J 1,16) Z Božej plnosti – do našej častej prázdnoty. Iné slovo, ktoré konštatuje apoštol na inom mieste: „Veď znáte milosť nášho Pána Ježiša Krista, že bohatý schudobnel pre vás, aby ste vy zbohatli Jeho chudobou.“ (2 K 8,9) A Jeho „chudoba“ stačí pre naše nielen obohatenie, ale aj maximálne zbohatnutie. Úplne a vo všetkom. Záleží len a len na Tebe, s akou veľkou nádobou prídeš. Ak prídeš s veľkou, veľa si odnesieš. Ak prídeš s malou, odnesieš si veľmi málo. Záleží na Tebe, ako si na tom vnútorne a duchovne. V akom stave je Tvoje vnútro. Ak je prázdne, vieš, na Koho sa môžeš obrátiť. Všetko prázdne je smutné a tragické priam. Aj prázdniny, keď sú bez Pána a Jeho slova. Je tu však niečo veľmi potešiteľné – je to tiež prázdno. A aké? Je to prázdny hrob – to je jediná potešiteľná prázdnota. Pán Ježiš vstal z mŕtvych. Nie je viac v hrobe. A On ťa môže naplniť všetkou plnosťou Božou. Práve tak končí svojou modlitbu ap. Pavel za efezský cirkevný zbor:
„..aby ste boli naplní všetkou plnosťou Božou.“ ()
Ef 3,14-19
Smieš to zažiť aj ty osobne v tejto dobe prázdnoty na rôzny spôsob. Prázdniny to nie sú vôbec prázdne dni.