Vôňa leta a života
Dni do letného slnovratu sú poznamenané množstvom svetla. Do jeho príchodu sa dni neustále predlžujú a tmy ubúda. Je jej minimum. Počas júna na niekoľko dní nenastáva tzv. „astronomická noc“ – teda stav, keď slnko zapadá viac, než 18. st. nad obzor. Aj noci sú výrazne zjasnené. Tento letný efekt sa v rôznych častiach aj našej krajiny môže prejavovať odlišnou intenzitou. Tento jav sa volá „neúplná astronomická noc.“ Miesto noci je iba „nekonečný“ súmrak. Ani okolo polnoci nie je teraz úplná tma. Pre našich pohanských predkov bol letný slnovrat jeden z dvoch dôležitých sviatkov. Veľmi pozorným okom si všímali, že svetla pribúdalo. Pozorovať aj nám dnes nočnú oblohu je úžasné. Tento motív sa objavuje v žalmoch (napr. Ž 8). Určite má to aj terapeutické účinky: „Nočný vzduch, dobrý rozhovor a obloha plná hviezd dokážu vyliečiť takmer každú ranu.“ (B.Taplin). Slnovrat však prináša aj zvrat, dni sa budú postupne skracovať, ale leto pokračuje a trvá ďalej.. Tešíme sa na dva mesiace toho všetkého, čo nám ponúka – čo je pred nami – more, slnko vzduch, hory, oddych, regenerácia.. A tie naše najmenšie veľhory sveta Vysoké Tatry. „Zo štítov sa dá vidieť veľa. Z vesmíru ešte viac. Ale najviac uvidíš a pochopíš, keď si na kolenách.“ (J. Consul)
K letu patria vône najrozličnejšieho druhu. A postupne ich akoby pribúdalo. K letu patrí pokosená tráva – to nás asi ako prvé napadne. Svoju vôňu rozhodne má. Známy americký herec Treat Williams z filmu M. Formana „Vlasy“ v júni počas jedného rána na sociálnej sieti zverejnil, že kosí trávnik a „rád by si tú vôňu uschoval do fľaštičky“. O sedem hodín neskôr bol mŕtvy. Tragicky zahynul na motorke, keď mu šofér auta nedal prednosť. Ako uchovať takúto vôňu leta a odložiť napríklad pre zimu? Či zakonzervovať? Mne osobne pokosená tráva pripomína moje detstvo. Nebohý otec kosil, sušili sme ju – aby bolo na zimu. A seno sme ukladali do výšky, do snopov – a to bola celá veda. V lete sme mysleli už aj na zimu. Mysleli sme dopredu. Tento rozmer sa pomaly akosi vytráca. Myslieť na niečo v predstihu, že leto raz skončí a príde zima. To mi pripomína pieseň z nášho Spevníka:
„Čas náš ako krásne leto, minie, niet ho, zima nájde každého..“
ES 660
Už v lete máme myslieť na to, že aj ono – akokoľvek je krásne raz skončí.. A prídu „vône“ jesene. „Lebo človek je účasťou prírody, s jarnými i jesennými dňami, s teplom leta a chladom zimy. Lebo človek sleduje rytmus mora: odliv a príliv.. Lebo náš život je ustavičné opakovanie života a smrti.“ (Phil Bosmans)
V tejto spojitosti je pozoruhodné, že naše čuchové bunky majú aj svoju vlastnú pamäť – aj z tohto dôvodu isté vône nám pripomínajú isté udalosti z našej minulosti. Rôzne vône majú svoju pamäťovú stopu v našom podvedomí. Tak napr. vôňa škorice a vanilky nám asi všetkým pripomína naše Vianoce z detstva, na ktoré radi a vďačne spomíname. Čuchové bunky a pamäť – je to zvláštne a pozoruhodné prepojenie. Čítal som pred rokmi o tom jednu zaujímavú štúdiu, dohľadať to môžete na internete. A potvrdzuje sa nám to všetkým nanovo. Keď cítim napr. vôňu orgovánu, tak hneď si spomeniem na moju obec, kde som vyrastal – v Kojaticiach pri Prešove. Nie tak dávno som bol zastupovať v susednom zbore, v Štôle, tam na oltári boli dve veľké kytice orgovánov – a tá vôňa bola priam omamná. A ja som už bol v mysli a srdci spolu s mojimi nebohými rodičmi – Máriou a Jozefom – v mojom rodičovskom dome. A ešte, čo mi pripomína moje detstvo – to sú pivónie. Máte aj vy osobnú skúsenosť – tak si ju pridajte..
Leto má svoje vône a svoje čaro. Dlho na neho čakáme, je neraz veľmi krátke – to platí obzvlášť pre leto pod Vysokými Tatrami. To, ktoré trávime pri mori má tiež svoju omamnú vôňu – napr. pri takom Jadrane. Keď trochu zafúka, tak pocítite špeciálne vône – levanduľu a jej prísady. Aj to je kdesi ukryté v našom podvedomí, v pamäťových čuchových bunkách. Pre nás osobne aj Jadran má svoju špecifickú vôňu. Čo všetko je v tej zmesi namiešané – je to koktail leta a spomienok aj na detstvo a mladosť. A na čo všetko môžeme na letnej dovolenke, obklopení omamnými vôňami myslieť – aj slovami známeho citátu: „Nepatrná myšlienka dokáže preskočiť more i súš.“ (W. Shakespeare) A more je viac, ako voda, tento citát poznáme vďaka A. Sládkovičovi: „Beda, kto v mori vidí iba vodu, kto nepočuje nemú prírodu, kto v skalách vidí iba skaly.“ Ktosi napísal takú myšlienku: „Život je radostná spluúčasť na zázraku bytia.“ Aké je to jednoduché a prosté. To si užívame najmä počas leta. Žijeme život každým, aj letným tempom, tečie ku mne a k nám všetkým mocným prúdom. Lásku Božiu a ľudskú dýchame každým pórom, prichádza ku nám a nám všetkým mocným prúdom. Božej láske nič nechýba, ona si svoje koná. Aj v lete, aj v zime. Božia láska je ako oslavná pieseň zvona.
V lete si vychutnávame slnko, tak potrebný vitamín D pre náš život. Potrebujeme ho, aj sa pred ním zároveň chránime. Duchovným slnkom je náš milujúci Boh. Žalmista vyznáva: „Hospodin Boh je slnkom a štítom, milosť a slávu udeľuje.“ (Ž 84,12) „Aby si osvetľoval iných, musíš slnko nosiť v sebe.“ (R. Rolland) Južné slnko pod upätím Slavkovského štítu je jedinečné, exkluzívne a uzdravujúce. Dr. Szontagh usilovne zbieral dáta a vyhodnotil, že aj zimná sezóna by bola veľmi prospešná pre pacientov TBC. Nielen to letné slnko, ako prvý začal so zimnou liečbou. Sám na sebe to mal odskúšané, pretože ako TBC pacient sa vďaka celkovej klíme – aj letnému, aj zimnému slnku na južných svahoch Slavkovského štítu uzdravil. Do Tatier sa chodilo spočiatku iba letovať, šľachta si tu stavala letohrádky. Slnko tu má aj v zime má svoju silu a liečivé účinky.
Kladiem si aj otázku, čo nachádzame v Biblii o lete? V kralickom preklade by sme sa dočítali o milostivom lete Hospodinovom. Pán Ježiš prišiel do synagógy v Nazarete, čítal tam z knihy proroka Izaiáša a na konci odseku boli slová: „zvestovať vzácny rok Pánov.“ (Lk 4,16-30) Kralickí prekladajú rok Pánov ako: „léto milosti Hospodinovi.“ Ako krásne tieto tri slová znejú vedľa seba. Cítite tú vôňu? Priam mi a nám tá milosť, s ktorou prišiel Boží Syn medzi nás na túto zem, prudko zavoňala. Mne určite áno! Avšak aj čas milosti je ohraničený. Milosť Božia má svoju duchovnú vôňu. Básnik milosti, ap. Pavel sa jej stal v mnohom účastný, toľko toho napísal o milosti Božej a aj odpustení (napr. 1 K 15,10). M. Twain píše: „Odpustenie je vôňa fialky, ktorú zanechá na opätku, ktorý ju prišliapol do zeme.“ Pán Ježiš Kristus priniesol obeť svojho vlastného života, o ktorej ap. Pavel napísal: „Samého seba vydal za nás ako dar a obeť Bohu príjemnej vône.“ (Ef 5,2) Obrazne povedané, táto obeť Jeho Otcovi musela až tak prudko „zavoňať“, že sa práve pre túto obeť nad nami všetkými zmiloval. Bohu voniame za Kristom, ak Jeho slovo milujeme.
„Lebo sme vôňou Kristovou Bohu aj medzi tými, čo dochádzajú spasenia, aj medzi tými, čo hynú, týmto vôňou smrti na smrť, tamtým vôňou života na život.“
2 K 2,15.16
Kresťanstvo je ako Božia exkluzívna parfuméria s pestrou paletou rôznych vôni. A náš kresťanský život, naša obetavosť, služba prináša svoju vôňu – a to nielen počas leta. Kain a Ábel obetovali Bohu svoje obete – Ábel obetoval z tých najtučnejších, Kain priniesol obeť z plodín poľa (1 M 4,16). Jedna obeť Bohu „voňala“, tá druhá nie. Kainova obeť prijatá nebola, čo bolo dôsledkom prvej vraždy na stránkach Písma. Z tohto dôvodu rozmýšľam aj nad našimi obeťami, ktoré prinášame. Už dnes nie tie zápalné, ale duchovné. Bohu milou obeťou je duch skrúšený. To je aj ovocie našich pier – naše chvály. (Ž 51,17-19) Ako ich Pán prijíma? Prorok Ámos bol veľkým kritikom nepravej bohoslužby: „Nenávidím, zavrhujem vaše sviatky, neznášam vôňu vašich zhromaždení.“ (5, 21-27) Nie je teda vôňa ako vôňa. Napadnú nás rôzne myšlienky, máme rôzne asociácie. Ako duchovne voniam, ako Pánovi vonia môj kresťanský život? Preskočila na mňa Jeho vôňa? Nešírim občas okolo seba iba zápach? Tak odľahčene, ale aj zodpovedne môžeme uvažovať aj počas leta, keď sme konfrontovaní okolo nás toľkými vôňami leta. Nech nás tie mnohé k tomu motivujú a aj inšpirujú.. Počas korony mnohí stratili čuch. Uvedomili sme si, že aj to, že ho máme, nie je úplná samozrejmosť. Uvažujme, či aj moje a naše kresťanstvo nestratilo tento veľmi dôležitý a nepostrádateľný rozmer?