Od jasieľ ku krížu III.

Pokračujeme v našej téme ďalšou časťou. Uvažujeme ďalej, aké je prepojenie medzi adventom a pôstom. Nájdeme ho aj v pôstnych piesňach. Skúsme napr. pieseň z nášho Spevníka 111,v 1: „..Kristus Pán trpel mnohé rany, od narodenia až do skonania bez spočívania..“ Je tam veľmi úzka spojitosť medzi narodením a utrpením. Niečo podobné nájdeme aj v ďalšej piesni: „Z neba prišiel, ponížil sa, keď z Márie panny narodil sa, tri a tridsať liet pracoval, kým na dreve kríža v mukách skonal.“ (ES 109,2) Vieme, že pôst je oveľa náročnejší, ako advent.  A je zaujímavé, že pred Pontským Pilátom hovorí  Boží Syn o svojom narodení. Nenašiel som nijaké iné miesto, v ktorom by náš Spasiteľ hovoril priamo o narodení. Stalo sa tak práve v pašiovom príbehu  – a tak opäť advent a narodenie Božieho Syna je prepojené Jeho utrpením. Ten rozhovor je vedený veľmi zaujímavým spôsobom. Priam nás vťahuje do pašiového deja, textu, ktorý budeme už čoskoro opäť počuť v pašiách. V pôste teda čítame a počujeme o Ježišovom narodení. O Jeho dôvode príchodu na tento svet. Sú texty v Jánovom evanjeliu, ktoré nespomínajú priamo Ježišovo narodenie, ale príchod. Tak uveďme aspoň dva texty. Ten prvý je v 10,10:

„Zlodej prichádza, aby kradol, hubil, zabíjal. Ja som prišiel, aby život mali a hojne mali.“  

Aj tu by mohlo byť uvedené: ja som sa narodil. Ján zaznamenal: Ja som prišiel.. Ten, ktorý sa narodil, prišiel do tohto sveta. Tak aj my, ako aj náš Spasiteľ. Stal sa nám podobným vo všetkom, okrem hriechu. Druhé zaujímavé miesto je  opäť u Jána 15,22, kde sú uvedené Ježišove slová: „keby som nebol prišiel..“ (keby som sa nebol narodil.)  Apropo – akú by mal svet podobu, keby neprišiel Ježiš do nášho sveta – keby sa nebol narodil. Skúsme aspoň niečo – tak napr. Biblia by skončila Malachiášom, nepoznali by sme J 3,16 – evanjelium v kocke, nevzniklo by Bachovo Vianočné oratórium.. Čo všetko by neexistovalo, keby sa Ježiš nebol narodil. Nechcem ďalej domýšľať..  Bola by to hrôza a des, akú by mal podobu svet bez Krista. Iste, bez adventu by nebolo ani pôstu. A nepoznali by sme ani Händlovo oratórium Mesiáš.  

Pred Pontským Pilátom Pán Ježiš  exkluzívne hovoril o príčine svojho narodenia – aby vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počuje Jeho hlas. Dôvod Jeho narodenia  je –  Pravda. Pravda najpravdivejšia. Poznávame ju v Písme svätom. Ježiš  je sám  – cesta, pravda a život. (J 14,6) A Pilát položí tú otázku všetkých čias: „Čo je pravda?“  Otázka, ktorá má dnes nespočetne repríz. Dnes ju často opakujeme: Čo je pravda? Aká je napr. pravda o vojne na Ukrajine? Aká je pravda o svete, v ktorom žijeme?  Aká je pravda o mne samom? Kde je pravda? Bol náš štát ozaj tak mafiánsky, ako to vyšlo na svetlo Božie po vražde Martiny a Jána? A kladieme si ďalšie a ďalšie otázky. Na tieto otázky nám dáva odpoveď náš Spasiteľ: On je pravda. Nakoľko máme blízko k Nemu, máme blízko k pravde. V duchovnom živote platí matematická priama úmera – čím bližšie a tesnejšie pri Kristovi, tým bližšie pri Jeho pravde. On ju nám dá poznať. Každý, kto je z pravdy, počuje môj hlas. A Židom pri inej príležitosti povedal: „Poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“ (J 8,32) Pravda vyslobodzuje a zachraňuje.. Sme v zajatí bludov a hoaxov, rôznych konšpiračných teórií. Táto doba je označovaná už nielen ako doba post-moderná, ale aj post-pravdivá. Vedie sa informačná vojna. Do nej sme vstúpili asi najviac koronou. Bolo to aj predtým, ale korona to ešte viac prehĺbila. 

Pred Ponstkým Pilátom hovorí nielen o svojom narodení, ale aj o svojom kráľovstve, ktoré nie je z toho sveta. Ježiš nehovorí o republike, ale o kráľovstve. Ale nie o takom, o akom počúvame v rozprávkach: „Kde bolo, tam bolo, za siedmimi horami a siedmimi dolinami, kde sa voda sypala a piesok sa lial, žil raz jeden kráľ. Bol veľmi dobrý a spravodlivý, všetci si ho vážili a žili v jeho kráľovstve šťastní a spokojní. .“  Ďalej už ani nemusím pokračovať, ďalej to už iste dobre poznáte a iste ste sa pri týchto slovách vrátili do svojej mladosti. Príbehy o kráľoch sú nám  dosť vzdialené, v súčasnosti je kráľovstiev málo a kráľ tam obyčajne zastáva iba čestnú funkciu. Pred nedávnom Slovensko navštívil kráľovský pár z Holandska a ja som myslel o to viac na náš partnerský zbor v holandskom Almen. Jedna z mála monarchií. Tieto naše predstavy ale prudko mení Ježiš, ktorý jasne o sebe hovorí: Som kráľ! Ale jedným dychom k tomu dodáva: Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta.

Pre Židov to bol úžasne vhodný tromf, ako dostať Ježiša na kríž. Vedeli, že ten, kto sa vyhlasuje za Syna Božieho, musí nutne zomrieť. Bolo to ale treba veľmi šikovne zahrať na Piláta, aby vydal rozsudok smrti. Pilát bol pohanom a keby mu aj tvrdili, že Ježiš sa vyhlasuje za Boha, nebol by nič urobil. Veď pohania uctievali mnoho božstiev a mal by pocit, že je to nejaké nové náboženstvo. Židia ale oponovali práve tým, že Ježiš sa vyhlasuje za kráľa – a to už Pilátom otriaslo. Veď ten, kto sa vyhlasuje za kráľa, je proti cisárovi, zrejme sa ho teda snaží zvrhnúť a uchopiť moc. Vieme, ako Pilát napokon rozhodol, ale vieme aj to, že obvinenie Ježiša bolo krivé. On neprišiel na svet kvôli Židom, prišiel kvôli všetkým, kvôli celému ľudstvu. Vieme, že Ježiš mal právo vyhlásiť sa za kráľa svojho nebeského kráľovstva. Svedčia o tom skutky, ktoré konal. Spomeňme si, ako zázračne nasýtil tisícové zástupy a ako ho vtedy chceli ľudia vyhlásiť za kráľa, ale on pred nimi zutekal (J 6,1-15). Nevyužil jedinečnú príležitosť. Nechce byť kráľom nad jedným malým národom, nechcel veliť jednej malej armáde. On chce byť kráľom nad našimi srdcami.

Ježiš – kráľ Ježiš – aký je to vlastne kráľ? Nenarodil sa v paláci, ale v maštali. Nenarodil sa v prepychu, ale v chudobe. Nespal v prekrásnej kolíske, ale v špinavých jasliach. To je advent a Vianoce.  Poznal iba chudobu a keď dospel, povedal, že nemá kde hlavu zložiť. Jeho trónom je kríž. Na hlave nemal zlato, ale tŕnie. Ruky mu nezdobili  drahé prstene, ale klince. Náš kráľ trpí. Trpí za nás. Aj za mňa. Trpí pre našu spásu v budúcnosti, pre hodnotnejší a krajší život. Pre život s Ním v Jeho kráľovstve. A to je pôst. Od jasieľ – ku krížu. Od adventu – ku pôstu.   Chápeme, že chce vládnuť  predovšetkým nášmu srdcu? Kde vládne Ježiš, tam je láska, radosť, svornosť, pokoj. Kde vládne Kristus, tam je to citeľné, tam človek dokáže robiť divy.

Počas prenasledovania kresťanov v Japonsku sa istý katolícky kňaz nezľakol a ochotne chodil po domoch, slávil bohoslužby, spovedal, krstil, sobášil..  Ktosi ho však udal, chytili ho a za protištátnu činnosť odsúdili na smrť. Poprava bola verejná, na odstrašenie iných. Kňaz si pred popravou kľakol, zdvihol ruky k nebu a zvolal: Nech žije Kristus Kráľ! Po týchto slovách ho zastrelili. Jeho  srdce patrilo úplne Kristovi Kráľovi. Povzbuďme sa jeho vernosťou, láskou a oddanosťou. Otvorme svoje srdcia  Kráľovi  a dovoľme Ježišovi narodiť sa v kolíske nášho srdca, dovoľme Mu bývať v paláci nášho srdca, ovešajme Mu ruky pokladmi našich ušľachtilých činov a  skutkov, ozdobme Mu hlavu korunou našej lásky! Buďme oddaní Kristovi Kráľovi, aby úvodné slová z rozprávky neboli pre nás iba výmyslom, ale krásnou skutočnosťou, v ktorej raz uvidíme nášho Majstra na kráľovskom tróne a prežijeme s ním celú večnosť. 

 Na posmešnú otázku Piláta: Si židovský kráľ?, Ježiš odvetil:

„Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Moje  kráľovstvo nie je odtiaľ.“  

A na prosbu lotra, aby si naňho spomenul vo svojom kráľovstve povedal: „Veru, hovorím ti: Dnes budeš so mnou v raji.“  Keď však porovnáme Ježiša  –  Kráľa z dnešného evanjelia s inými kráľmi, zistíme, že sa od nich úplne líši. Je kráľom bez armády, bez zbraní, bez poddaných, bez paláca, bez zemepisného územia, bez žezla, bez zlatej koruny, ba aj bez šiat. Má len 33 rokov a zomiera tou najpotupnejšou smrťou. Nad hlavou má nápis: Ježiš Nazaretský, židovský kráľ. Možno nás napadne myšlienka, že Ježiš ukončil život tak, ako aj mnohí iní králi na tomto svete. Dejiny nám potvrdzujú množstvo zákerností a intríg, ktoré sa popáchali na kráľovských trónoch. Preto možno ani neprekvapuje, že Ježiš skončil na kríži. Ale naozaj skončil? Dajme pozor! Ježiš na kríži rozhodne neskončil, ale naopak, úplne začal. Jeho ukrižovaná láska získava pre nebeské kráľovstvo všetkých tých, ktorí po tom a aj po Kristovi  túžia.

Filmový režisér De Mille pripravoval film o Ježišovi Kristovi. Dlho rozmýšľal, komu zverí hlavú postavu. Napokon sa rozhodol pre herca Warnera. Keď mu rozprával o svojom zámere, povedal: „Som presvedčený, že túto úlohu veľmi dobre zvládnete, ak budete mať Ježiša v srdci.“  A naozaj. Herec sa zmenil – prestal navštevovať nočné podniky, piť alkohol, nefajčil, veľa čítal a rozjímal nad Svätým písmom. Všetko urobil preto, aby dobre zahral Ježiša. My všetci od krstu nosíme Jeho meno, nemali by sme tiež tak urobiť z lásky k Ježišovi, ktorý chce byť kráľom aj našich sŕdc?

Usilujme sa mocou Ducha Svätého mať Ho v srdci a nebojme sa svojím životom prihlásiť sa k nášmu Kráľovi.  Zakončime dnešné  uvažovanie  slovami Mikuláša Kopernika:

„Nehľadám takú istú milosť, s akou si sa zjavil Pavlovi, ani si nežiadam tú láskavosť, s akou si odpustil Petrovi, ale o to, čo si doprial na dreve kríža lotrovi, o to veľmi prosím.“