Skutočný biblický pôst II.
Pre osvieženie spomeňme si čas, keď sme s napätím očakávali nejakú poštu. Idúc k poštovej schránke sme sa tešili, kto nám napíše list, či pozdrav z prázdnin a dovolenky. Teraz nám do našich schránok chodia väčšinou akciové letáky o akciovom tovare. Tej klasickej pošty ubudlo. Jedna rodina z Košíc je veľmi vďačná, keď im občas niečo pošlem poštou pre posilnenie vo viere. Mamka Alenka v tej rodine mi potom napíše: „Pán farár, ďakujeme za poštu.. Ak Ty nám niečo nepošleš, tak nám chodia iba samé akciové letáky..“ Pristavme sa teda pri tom slove a obraze. Použime aj tento príklad s akciovým tovarom. Pôst nám teda ponúka super „akciu“. Platí to o tomto čase, že je to „super akciový čas – pôstny čas!“ Boh nám pripravil nevídanú ponuku skrze „akcionára“ Ježiša Krista. Jeho ponuka je viac, ako ponuka na akciovom letáku. Jeho ponuka nie je pre žalúdok, pre telesné nasýtenie. Jeho ponuka je aj pre časnosť, aj pre večnosť. Ježiš Kristus dáva do hry celý svoj život. Nevyhľadáva svoj vlastný prospech, ale tvoj úžitok a tvoje blaho. Aby si sa Ty mal dobre. Cieľom jeho snaženia je tvoje blahoslavenstvo pre dni tvojho pozemského života, ale aj pre večnosť.
Pán Ježiš na Kvetnú nedeľu vstúpil do Jeruzalema. Vie, že tam prehrá „voľby.“ Ľudia mu tam svoj volebný lístok a hlas totiž neodovzdali. Zvolili si Barabbáša. Poznáme ten známy text, že ľud si od Piláta práve vypýta tohto zločinca (Mt 27, 20-26). Ježišovi vo „všeobecnom hlasovaní“, či v tom pomyselnom referende hlas počas Veľkého týždňa vôbec neodovzdali. Zvolili si zločinca. Volia si nespravodlivosť. Natíska sa aj nám otázka: „Kedy už konečne svoj hlas odovzdáme pravde a spravodlivosti?“ Veď stále platí to Pánovo slovo:
„A poznáte pravdu a pravda vás vyslobodí.“
J 8,32
Aby sme sa pre ňu rozhodli a jej odovzdali svoj vnútorný hlas nášho srdca, potrebujeme ju ozaj najskôr osobne spoznať a zblížiť sa s ňou. Tak často sa to opakuje v dejinách, že sa nevieme stále poučiť z histórie. A pritom už Cicero dávno povedal, že „história je učiteľkou života.“ V tomto roku sa budú konať parlamentné voľby.. Rôzne pnutia badať však už teraz. Myslíte si, že tí, ktorí by vedeli, že prehrajú voľby, investovali by tisíce, či milióny eur do svojej kampane? Pán Ježiš investuje všetko, aj keď vie, že v tomto smere v Jeruzaleme „prehrá“. Aj keď sa tak stane a On o tom vie vopred – napriek tomu všetkému nás obdaruje najviac. Ježiš dáva a investuje všetko, aj keď vie, že voľby „prehrá“..
V 58. kapitole proroka Izaiáša ďalej čítame, že k opravdovému pôstu patrí dať chlieb hladnému a priodiať nahého (v.7). Tu myslíme na slová nášho Pána:
„Čokoľvek ste urobil jednému z mojich najmenších, mne ste urobili a čokoľvek ste neurobili, mne ste neurobili..“
Mt 25, 31-46
Je otázne, či sme utečeneckú krízu spred niekoľkých rokov ako kresťania správne uchopili a pochopili? Dať hladnému jesť a smädnému sa napiť.. Nie je nám bližšie si to všetko zľahčiť tým, že táto kríza je trójskym koňom terorizmu? A máme to vo svojom vnútri vybavené! Také myšlienky sme pred pár rokmi často počúvali. Ku kresťanskej viere patrí aj solidarita. Je toľko hladných ľudí. Aj nekresťanov. A nehovoriac o Ukrajine! A čo Turecko a Sýria? Dáme sa najesť iba kresťanom? Ostatných už neriešime. Môj starý otec Jozef, iste ako kresťan, odišiel za prácou najprv do Ameriky a potom do Kanady. Verím, že sa ho „niekto“ niekde určite ujal a dal sa mu najesť. Mnohokrát si na to pomyslím pri búrlivých diskusiách práve na túto tému.
Podľa slov proroka Izaiáša sa máme taktiež vystríhať ukazovať na niekoho prstom a mať zlomyseľné reči (v.8). To veľmi radi robíme. To pravdepodobne urobil aj farizej v podobenstve o farizejovi a publikánovi (Lk 18,9-14). Tento príbeh ukazuje, že keď dvaja robia to isté, nie je to vždy to isté. Veľa mali spoločného – vstúpili do chrámu, aby sa modlili. Mali však aj veľmi veľa rozdielneho. Publikán sa modlil k Bohu. Farizej sa modlil k sebe. „Bože, ďakujem Ti, že nie som ak ostatní ľudia.. Ako tento publikán.“ Pri slove „tento“ mohol ukázať aj prstom. Asi to aj spravil. Tak rád sa nad neho povýšil. Som lepší, ako on! Prevyšujem ho. Pôst dvakrát do týždňa bral ako zásluhu. Ako svoj výkon. Ako svoj „schod“ do neba. V tomto zmysle môže byť pôst aj nebezpečným, keď sa k nemu staviame, ako k svojmu dielu a zásluhe! Farizej bol so sebou veľmi spokojný. Honore de Balzac nám všetkým odkazuje: „Tí, ktorí sú spokojní sami zo sebou, majú zlý vkus.“ V cirkvi sme totiž veľmi so sebou spokojní. Naše výkony sú obdivuhodné, priam do neba volajúce! A robíme si schodíky do neba. O nich sme si čítali aj v dnešnej Tesnej bráne (24. 02. 2023). Sme iste radi a veľmi vďační za každý prejav viery. Viera bez skutkov je mŕtva, píše apoštol Jakub v tom známom odseku (2,14-26). Radi však pritom povýšenecky niekedy ukazujeme aj prstom! Nezabúdajme, že pri tomto úkone sú až tri prsty otočené k ukazovateľovi. Akoby nám chceli povedať: „Pozri sa radšej na seba!“ Nerieš iných, rieš v pokání v tomto smere v prvom rade seba samého! Publikán je žiarivým príkladom aj pre tento pôstny čas. Ten pravý a skutočný pôst ozaj nie je o našich výkonoch a skutkoch. Skutočný pôst je o niečom celkom inom! O tom, čo Boh pre nás v Kristu vykonal. Nanovo si s láskou a vďačnosťou pripomeňme, čo všetko Ho to stálo. Ak však ten tradičný pôst znamená menej jedla, tak ten biblický pôst znamená: menej mňa. Rozhodne viacej Krista! Žiarivým príkladom v tom je nám Ján Krstiteľ, ktorý na adresu Krista povedal tie známe slová: „On musí rásť – a ja sa umenšovať.“ (J 3,30). Zasľúbenie proroka Izaiáša je v tejto kapitole pozoruhodné: „Budeš ako zavlažovaná záhrada, ako vodný prameň.. pomenujú ťa opravovateľom trhlín, obnoviteľom ulíc na bývanie..“ (v.12) Je mnoho trhlín na hradbách aj našej cirkvi. Zdá sa, že sme pozabudli na to, aké je to byť vo svojom vnútri zavlažovanou záhradou, kde všetko kvitne. Ako to dosiahnuť? Ako k tomu prísť? V úprimnej modlitbe a v pokání. Luther čím viac práce mal, tým viac sa modlil. Jeho myšlienka hovorí za všetko:
„Mám dnes ešte veľa práce.. Musím stráviť hodinu na kolenách.“
M. Luther
Čím viac práce máme my, tým menej sa modlíme. Viac sa modliť, menej sa deliť. Apoštol Jakub nám opäť odkazuje (5,16): „Mnoho zmôže v účinkoch modlitba spravodlivého (opravdová).“ Neviem inak zakončiť, než len pokornou a opravdovou modlitbou publikána: „Bože, buď milostivý mne hriešnemu.“ Nám všetkým.. Pozývam Vás k takémuto celoročnému biblickému pravému pôstu, ktorý vrcholí vo Veľkej noci. A pokračuje aj po nej.