Pane, uč nás počítať dni života III.
Nedele po Zjavení Krista Pána mudrcom (06. 01.) majú veľmi pozoruhodnú štruktúru a skladbu. Mám toto obdobie veľmi rád. Je síce zima, konečne bielo, poriadne mrzne, ale cirkevný rok vo vianočnom kruhu postupne graduje. Východiskom sú staro-cirkevné evanjelia týchto nedieľ, ktorých je maximum v počte šesť. V tomto roku sme ich mali len o dve menej. Fašiangy sú pomerne dlhé, pôst začína až koncom februára. Na otázku istej redaktorky istého respondenta, ako prežíva plesovú sezónu, veľmi pohotovo odpovedal: „Plesám na Štrbskom plese!“ Sledujme prosím to stupňovanie počas fašiangov tak, ako sú koncipované tieto nedele špecifickým výberom evanjelií. Prídeme na niečo veľmi jedinečné a pozoruhodné. A zároveň sme spočítali päť januárových nedieľ, ktoré sú vždy prvými v novom roku. A vlastne akoby celý január bol rámcovaný nedeľami. Rok 2023 sme začínali nedeľou, čo považujem za veľmi dobré znamenie – práve pre tento rok, o ktorom sme toľko počuli nie najlepších správ. Sám pre seba som si to vyhodnotil veľmi pozitívne. A január sme vlastne zakončili len dva dni po 4. nedeli po Zjavení Krista Pána.. Náš rámec: krst Pána Ježiša Krista v rieke Jordán – až po Premenenie Pána na vrchu Tábor. V poslednú nedeľu sme vystúpili ozaj na vrchol vianočného obdobia, keď sme naposledy spievali predspev: „Ó, Ježiši, Tvoje narodenie..“ V rámci cirkevného roka je na to veľmi vhodné obdobie – práve počas nedieľ „po Zjavení“ Krista Pána mudrcom. To gradovanie vidno na výbere evanjelií: 1. nedeľou krst Pána Ježiša, 2. nedeľa – svadba v Káne Galilejskej, 3. nedeľa – uzdravenie stotníkovho sluhu na diaľku, 4. nedeľa – utíšenie búrky na mori, 5. po Zjavení – podobenstvo o kúkoli medzi pšenicou, 6. nedeľa – Premenenie Pána na vrchu Tábor. Ako to postupne narastá, vždy vyššie a vyššie, až vystúpime na vrch Tábor. To je vrchol vianočného obdobia. Nedeľu, čo nedeľu stúpame, ako kedysi, keď si pamätáte súťaž: „10 stupňov ku zlatej.“ Súťažiaci, ktorí postúpili ďalej, vždy postúpili o schod vyššie na ceste ku zlatej. . Aj toto obdobie má takýto „stúpajúci trend“.. Sú to zároveň prvé novoročné nedele, v chrámoch nás nie je až tak veľa. Po Vianociach a prelome rokov prichádza istý útlm. Ale Boží ľud sa naďalej schádza a stretáva – aj ten tatranský a podtatranský. Tak, ako nám to tlmočil v jednej básni venovanej našim tatranským kostolom, v roku minulom zosnulý náš slovenský dramatik Ján Solovič: „..v pohode leta, či v závejoch zimy.. “
Nový rok je vlastne stále ešte ako „batoľa“ – je malý, je krehký. Spomeňme si, ako sme aj našim deťom po ich narodení počítali najprv týždne, potom mesiace – a to až do dvoch rokov ich života. Potom sme s mesiacmi prestali a začali sme počítať už iba roky. A potom neskôr, keď je tých tokov viac, v dobe zrenia pre večnosť počítame už nie roky, ale opäť už dni. Je to pozoruhodný fenomén, čo sa týka času. Určite ste to aj vy postrehli. V susedstve našej fary bývala jedna pani, ktorá sa vždy tak túžila dožiť toho ďalšieho dôchodku. Tak počítala už iba dni, súc už v pokročilom vyššom veku. Túžila, aby jej dôchodok „neprepadol“, tak mi to takto vždy s úsmevom povedala, aby som na ňu myslel. Možno videla vo mne nejakú poistku, ktorá jej to má umožniť. Už si to ale nepamätám, ako to bolo s jej odchodom do večnosti a tým jej celkom posledným dôchodkom, či jej to vyšlo. Už tu nie je. Bola známa tým, že všetkým pochovávaným na cintoríne v Novom Smokovci išla vždy na pohreb. Obliekla sa do smútočného, dala si svoje smútočné čierne náušnice – klipsne a išla. Aj keď nie všetkých poznala.
Dni, mesiace a roky – a náš systém ich počítania. Niečo podobné nájdeme aj v tom známom 90. žalme. Mojžiš, ako autor známeho „pohrebného“ žalmu spomína priemerný vek ľudského života. Často sa ma tí skôr narodení pýtajú, v ktorom je to žalme. Dávam im aj „mnemo“ pomôcku – 90. žalm. Stúpa to postupne (ako zvesť nedieľ po Zjavení) 70-80 rokov pri dobrej sile a je to v žalme 90. (70-80-90). Pozoruhodné je, že v tomto žalme Mojžiš vyslovil prosbu, modlitbu: uč nás počítať nie roky života, ale dni. Spomína najprv roky, ale potom prechádza na dni. Čo mohlo spôsobiť tento zvrat a túto zmenu? Možná odpoveď je v tom – už predtým napísanom. Od rokov – po čase – prechádzame „iba“ k dňom. Keď je tých rokov už viac, keď prinášajú aj ťažšie chvíle, tak tí skôr narodení sa tešia každému novému dňu, do ktorého sa zobudia. Nie je to samozrejmosť. Mnohí odídu aj v spánku. V životoch mnohých sa Boží plán už zavŕšil. My sme sa aj dnes ráno zobudili, Boží plná s nami pokračuje. Uč nás počítať nielen roky, ale aj dni. Je to pozvanie aj pre nás „neskôr“ narodených, aby sme si vedeli vychutnať každý nový deň, ktorý je nám darovaný z milosti Božej.
Mojžiš prosí, aby ho Hospodin naučil počítať. Ale ako? Vieme predsa počítať – a to veľmi dobre. Napr. čo sa oplatí, a čo nie. Zobrať výhodný úver, či odísť do predčasného dôchodku, pred časom sa oplatilo ísť na nákup do Poľska a tankovať tam. Je akcia v obchodnom reťazci, tak neváhame. Ideme, veď prečo nie! Veľa sa toho oplatí. Je to ponuka pre nás ľudí a my to smieme využiť. Vieme takto počítať. Ale vieme aj inak počítať? A na to myslí Mojžiš! Vieme však počítať v „ekonómii“ ducha? Každý nový deň je originálny a neopakovateľný. Už sa nikdy nezopakuje v takej podobe, ako sme ho prežili – čím všetkým sme boli v daný deň konfrontovaní. Zameškané sa ťažko dobieha, ale dá sa ešte stále. Podvodom na ľudstve je učenie o reinkarnácii, keď si mnohí myslia, že prežijú ešte ďalej x – životov – a dobehnú to, čo zameškali teraz. Božie slovo však jednoznačne hovorí, že uložené je ľuďom raz umrieť a potom príde súd (Žid 9,27). Raz, nie násobne niekoľkokrát.
V matematike som bol slabší, neraz konštatujem úsmevne. Vôbec mi nešla. Na Bohosloveckej fakulte sme matematiku našťastie nemali, ale nie preto som išiel na teológiu.. Matematika nie je mojou silnou stránkou – tak preto o to viac chcem pestovať ekonómiu ducha! Bedlivo počítať dni života. Takéto počítanie môže do ľudského srdca privodiť múdrosť. Tú potrebujeme mnoho aj v tomto roku. Tešiť sa z každého nového dňa, zimného, či aj prichádzajúceho pôstneho. S vďačnosťou za teplo domova a svetlo to fyzické, ale aj duchovné. A vychutnávať si každú nedeľu v duchovnej rodine. Tak, ako sa rodina stretáva pri nedeľnom obede, tak trochu slávnostnejšie, ako cez všedné dni. Tak sa stretáva aj duchovná rodina v priebehu nedeľného dňa.. Tak tomu bolo počas januára. Nedeľou sme tento rok začínali, nedeľou ho tak trochu aj končíme. Január bol „zarámovaný“ nedeľami v pošte 5 a štyri z nich boli po Zjavení. Rok 2023 je ešte stále malým dieťaťom, preto tie všetky ďalšie nedele a týždne môžeme kľudne takto „počítať..“ V januári sme si mohli pripomenúť svoj vlastný krst. Nepamätáme si ho. Sprítomniť si ho môžeme, ako to často robil Martin Luther, keď si v ťažkých chvíľach na svoj pracovný stôl písal: „Baptisatus sum“ – som pokrstený. Ten jeho stôl musel byť ako tabuľa, na ktorý často písal a potom aj mazal. Jeden otecko mi na otázku, keď som sa ho opýtal, prečo krst dieťaťa – dlhšie nevedel odpovedať a zdôvodniť. Po chvíli nášho spoločného uvažovania to prišlo: aby jeho dcéra bola zapojená „do systému“. Duchovná rodina je duchovný systém a v ňom sa snažím počítať dni môjho života. Som v systéme Božieho ľudu, som ohnivkom v reťazi mnohých tých, ktorí pred mnou žili a tých, ktorí prídu po mne. V nedeľu si môžem uvedomiť, aké je dôležité pozvať Pána Ježiša nielen na svadbu, ale aj do manželstva. Ježišova prítomnosť posväcuje aj moju domácnosť. Pán má moc aj diaľku. Vidí a počuje ma „na diaľku“, lebo On je Ten, ktorý ma vidí, čo nám pripomína heslo 2023. Pán má moc aj nad živlami prírody – utíši búrky z celého týždňa. Nedeľa je prístav, do ktorého s radosťou vojdem, vlastne vplávam – po rušnom týždni. Prídem na iné myšlienky. Chytím sa „slova“ a prídem na „chotár Božieho slova“, ako nám to tlmočila naša bývala najstaršia členka Jolana Rothová, ktorá do večnosti odišla na jeseň 2022 vo veku 101 rokov. Božie slovo mi zjavuje, že aj kúkoľ má svoje miesto medzi pšenicou. A to slovo ma premieňa do takej podoby, že aj ja môžem dnes duchovne žiariť, ako Pán na vrchu premenia. Aj to všetko a mnoho ešte iného nám pripomenul prvý kalendárny mesiac január. A tešíme sa na február. A ďakujeme za všetky prichádzajúce dni a nedele predpôstne a pôstne.