Je napísané
To sú slová Pána Ježiša Krista, zopakované až na tri krát počas jeho pobytu na púšti (Mt 4,1-11). Tieto jeho slová pochádzajú z Jeho ťažkých chvíľ, keď ho diabol trojnásobne pokúšal. Podčiarkujem a podotýkam hneď v úvode – trikrát povedal a zopakoval, že: „ je napísané“.. Musí to mať určite nejaký hlbší význam, nejaké veľmi dôležité posolstvo v potvrdení „na tretiu“! Niečo, čo je až tak dôležité, že to zopakujete až na trikrát. Zo skúseností vieme, že ak chceme niečo zvýrazniť a podčiarknuť jeho dôležitosť, tak to ešte raz zopakujeme. Ap. Pavel v nám známom odseku výzvu: „radujte sa“, zopakoval dvakrát.. (F 4,4-7) Mohlo sa kľudne stať, že ju prvýkrát aj prehliadli. Čo sa za tým skrýva, čo tým Pána Ježiš mienil – zopakovaním a citovaním až trikrát, tým sa budeme zaoberať na našich biblických hodinách počas januára a februára. Keď otvárame novú sériu, kratšiu, či aj dlhšiu, nikdy dopredu nevieme, čo nám všetko prinesie. Už teraz však vieme, že nám prinesie veľa požehnania, osohu a duchovného úžitku. Aj z tohto dôvodu, že ide o výsostne biblickú tému. Teším sa aj na to, že mnoho užitočného a prospešného pre nás všetkých spolu objavíme. Na túto tému bolo toho veľa už napísaného. Biblia má pre nás 31 173 veršov. Je to veľmi bohatá „stará“ kniha, ktorá rozhodne nepatrí do múzea ako nejaký muzeálny exponát. Ani to, aby zapadla u vás doma prachom. Je dobre ju oprášiť a dať sa do čítania. Je to jedno veľké dobrodružstvo. Odporúča sa začať Novou zmluvou, evanjeliami, ktoré nám môžu byť veľmi blízke. Neodporúča sa čítať ju od začiatku, ako román, či ako ktorúkoľvek inú knihu. Neraz bola spochybňovaná, mnohí tak robia doteraz. Dôvodom je vraj, že si na mnohých miestach odporuje. Pre nás je to čisté Božie slovo, ostrejšie než ktorýkoľvek dvojsečný meč (Žid 4,12) zaznamenané pre nás, aby sme mali z neho mali predovšetkým duchovný úžitok. Je to náš každodenný duchovný pokrm. Človek nie je živý iba chlebom. To budeme v našej téme ešte počuť. Pán Boh k nám už priamo nehovorí, ako hovoril kedysi skrze prorokov. Jeho slovo máme zaznamenané v Biblii. Pán Boh sa cez neho k nám prihovára. Ide o osobný príhovor živého Boha ku mne osobne – tak to vždy prijímam. Slovo Biblie beriem vždy osobne. Niekomu povieme: „Neber to až tak osobne..“ Je to neraz dobre mienená rada. Božie slovo máme však vždy brať veľmi osobne. Tak to vo svojom živote prežíval aj ap. Pavel, ktorý napísal:
„Lebo čokoľvek bolo napísané nám na poučenie, bolo napísané, aby sme skrze trpezlivosť a útechu Písme mali nádej.“
R 15,4
Nie je to zanedbateľný verš Biblie – z onoho veľmi významného listu apoštola, na základe ktorého vzniklo dielo obnovy cirkvi v reformácii. Mnoho krásneho bolo napísaného skrze Ducha Božieho. Ch. Spuergon povedal v kázni, či napísal v nejakej úvahe: „Keď nás Písmo vychováva a vzdeláva, sme pripravení pre časnosť, aj pre večnosť.“
Motivačným slovom k našej novoročnej sérii môže byť aj ďalšie jeho slovo, či citát v tomto znení: „Biblia nie je Kristus, ale ukazuje na Neho. Neodpočívaj si na Biblii, ako by ťa mohla zachrániť. Pre svoju spásu musíš ísť až ku Kristu samému. Ale keď už v Krista veríš, usiluj sa, aby si k Nemu privádzal aj iných. Ako? Vynalož všetko svoje úsilie na to, aby bola všade Biblia rozšírená. Skúšaj Božie slovo v dennom živote.“ O to nám vlastne ide.. Ako vlastne funguje a môže fungovať Božie slovo v našom všednom obyčajnom dni. A funguje, keď povieme príležitostne nejaký veršík? Božie slovo nie je len pre deň sviatočný nedeľný. Je do celého nového týždňa, ktorý sa nedeľou vlastne začína. Je do každého nového dňa v našom živote. To počuté z nedele môžeme rozmeniť na drobné hneď v nasledujúcom týždni. A určite máme k tomu mnoho príležitosti, ale aj dôvodov. Z tohto dôvodu máme denné čítanie Božieho slova. Toto slovo je naším základom, na ktoré sa môžeme postaviť práve tak, ako sa naň postavil Pán Ježiš Kristus. On sa postavil na stranu Božieho písaného slova. Pre neho bola Stará zmluva Bibliou. Božie slovo vždy prijímal veľmi osobne. Spomínam si na to, ako pred časom bol v dnes už neexitujúcich Podtatranských novinách uverejnený inzerát: „Zakladám stranu Božieho slova“. K tomu bol pridaný telefonický kontakt. Hneď ma napadla otázka: a vôbec potrebujeme takú stranu? Či? Možno by práve nás kresťanov, aj nekresťanov oslovila, keď neraz vravíme, že nemáme koho voliť. Kto vie, ako to myslel onen inzerent. Ani neviem, ako to skončilo, či sa mu vôbec niekto ozval. My takúto stranu nie že nepotrebujeme, my sa v našom každodennom živote, po vzore Pána Ježiša, v tých našich najpestrejších životných situáciách potrebujeme postaviť na stranu Božieho slova. On tak pravidelne a opakovane robil. Urobil tak na začiatku svojho verejného účinkovania. Bola to „generálna línia“ jeho života. Bolo to slovo Jeho nebeského Otca, ktoré tak miloval a bolo Mu veľmi blízke. Je to zároveň slovo nášho nebeského Otca, ktorého oslovujeme v modlite: „Otče náš, ktorý si v nebesiach.“ Keď prichádzali pokušenia, on ich odrážal Božím slovom, tým, čo bolo „už“ dávno napísané.. Vyskúšané a osvedčené. A hlavne – nadčasové slovo. Mohol iste aj On niečo „svoje vlastné“ povedať, mal predsa autoritu Božieho Syna. Urobil to inak, citoval časti, ktoré boli v minulosti „už napísané“ a boli pre Neho Bibliou. Tým ukázal, že Stará zmluva je aj pre Neho záväznou knihou, Bibliou, Písmom svätým. Je to osvedčené slovo a každý verš tam má svoje jedinečné miesto. A mnohé sú nám blízke a známe. Pripomeňme si niektoré.
Tak napríklad – prvý verš v Biblii: „Na počiatku Boh stvoril nebo a zem.“ (1 M 1,1) Posledný verš Biblie: „Milosť Pána Ježiša Krista so všetkými svätými.“ (Zj 22,21) Evanjelium v kocke je nám veľmi blízke z nočného rozhovoru s Nikodémom : „Lebo tak Boh miloval svet, že svojho jednorodeného Syna dal, aby nezahynul, ale večný život mal každý, kto verí v Neho.“ (J3,16) Suma zákona sa nám stala známou od konfirmácie : „Milovať budeš Pána svojho Boha – z celého srdca, z celej duše, z celej mysle, z celej sily – a blížneho, ako seba samého.“ (Lk 10,27) Pridajme ešte aj stred a srdce Biblie: „Je lepšie utiekať sa k Hospodinu, ako dúfať v človeka.“ (Ž 118,8) A tento verš dostala ku konfirmácii aj naša členka, sestra Emília Marušiaková, ktorá mi ho poslala v kraličtine: „Lépe jest doufati v Hospodina, nežli naději skladati v člověka.“ K tým najznámejším biblickým veršom, ktoré boli napísané aj k nášmu ponaučeniu – môžete pripojiť aj svoj konfirmačný verš. Ten môj je nasledovný:
„Nauč ma plniť Tvoju vôľu, veď ty si Boh môj. Tvoj dobrý Duch nech sprevádza ma po rovnej zemi.“
Ž 143,10
A čokoľvek bolo napísané pre nás – môže to mať pre náš život veľký význam. Ako slovo na cestu – do života, do manželstva, či aj pri iných príležitostiach.
Naša novoročná séria motivovala niektorých prítomných, že si svoj konfirmačný verš vyhľadali a po rokoch sa k nemu aj vrátili. A je to určite veľmi obohacujúce. Urobila tak aj sestra Beatka, keď mi poslala ten svoj: „A každý, kto vzýva meno Hospodinovo, bude zachránený.“ (Joel 3,5a) A tento verš bol tak dôležitý aj pre ap. Pavla, že ho citoval aj vo svojom dôležitom liste Rímskym kresťanom (10,13). Kontext, v ktorom ho použil, je veľavravný. Veď čokoľvek bolo napísané, bolo napísané nám na poučenie do nášho života. Skúste siahnuť po tom vašom.. Váš konfirmačný verš je veľmi osobný. Skúste sa tak k nemu aj postaviť. V plnej zodpovednosti, že to je osobný príhovor nebeského Otca k vám, na základe textu, ktorý ste dostali na „prahu dospelosti.“ Akoby bol napísaný iba pre vás, aby vás sprevádzal počas celého vášho života. Ja osobne tak rozumiem tomu môjmu vlastnému, ako heslu pre môj život.. Jeho hĺbku som objavil až neskôr. Nestalo sa tak hneď 21.mája 1978 v Prešove. Ale ten čas prišiel neskôr. Radšej neskôr, ako nikdy.. A som za to veľmi vďačný. Akoby bol napísaný špeciálne naozaj iba pre mňa. A veľmi ma to potešilo, keď v roku minulom práve tento text sa dostal na misijnú pohľadnicu, ktorú vydala Bratislavská tlačová misia. Sme veľmi vďační za heslo pre tento rok. Je v mnohom pozoruhodné. Som osobne veľmi vďačný aj za heslo pre moju žitia púť a cestu. Boží dobrý Duch ma sprevádza po rovnej ceste už takmer 59 rokov od môjho narodenia. Haleluja.