Vianočný slno(z)vrat

     21. decembra sa konal  zimný slnovrat. Ten prináša tak dlho očakávaný zvrat.  Jeseň napevno končí a nastupuje zimné obdobie. Dni sa budú postupne predlžovať a noci skracovať. To je po krátkych novembrovo-decembrových dňoch vskutku dobrá správa.  Spočiatku je to neviditeľné a nebadateľné, ale už je to realita. Vždy o pár minút viac..  Poznáte to: „Na nový rok, o kurí krok, na Tri krále o krok dále, na Hromnice o hodinu více.“  Aj toto príslovie, či porekadlo podčiarkuje to, o čom spoločne uvažujeme.  Otáča sa to už smerom k lepšiemu, pretože krátke dni a dlhé noci na mnohé povahy pôsobia veľmi depresívne. Duchovne si užívame advent, v tomto roku maximálne dlhý. Po každej stránke – svetlo, hudba, koncerty a nadovšetko dobré a kvalitné slovo.  Tohto roku je maximálne dlhý, keď sme ho začínali už 27. novembra.  Advent, ktorý prináša tak potrebné  scitlivenie – a to v mojej reči znamená  – adventissimo.. Tak som to napísal v jednej úvahe, ktorú ste si mohli už začiatkom adventu prečítať.  Advent, ktorý  zahrňuje všetky dimenzie času:  

„Advent je tajomstvo Božej budúcnosti. Navzdory naším plánom vstupuje do našej prítomnosti, aby ju zmenil.“

D. Pastirčák

Toto predvianočné obdobie dáva zabrať aj našim peňaženkám. Nastal tam poriadny prievan. Pre ekonomiku je to najvýnosnejšie obdobie. Pamätáme si, že posledná nedeľa pred Vianocami niesla pomenovanie – zlatá nedeľa. Spomenul som si na dávny hit slovenského speváka P. Haberu, ktorý spieval: „Prievan v peňaženke mám.. “  Keď nad tým uvažujeme – veď peniaze sú aj na to – nech nám sprostredkujú niečo vyššie a ušľachtilejšie, než by sme ich mali hromadiť a netušiac, kto to všetko poberie. A hlavne iným urobiť radosť. 

     O dva dni neskôr, po slnovrate a zvrate slávime Štedrý večer, večer všetkých večerov v roku.  Aj ten prináša zvrat. Všetko je pripravené, niečo ešte  dobiehame na  celkom poslednú chvíľu. Doma to rozvoniava.  V tento jedinečný večer v roku sa spoločne chystáme  na služby Božie.  A takýto zvrat prežívame na službách Božích práve na Štedrý večer. Možno ste ho ani za tie roky nepostrehli. A je celkom možné, že práve na tento okamih sa tešíte. Príde chvíľa, že sa to tam „láme“.  Piesne v prvej polovici služieb Božích sú ešte  adventné, potom to však príde. Priam ako blesk z jasného neba. Ako vtedy tá správa pre pastierov na betlehemských stráňach. Odznie evanjelium Štedrého večera o narodení Pána Ježiša Krista (Lk 2,1-14), dôjde k zvratu a služby Božie ďalej pokračujú už vo vianočnom móde.  Po zvesti Božieho slova  vyvrcholia na záver vianočnou piesňou Tichá noc. Tá nikdy nesmie chýbať v závere. Bez nej by to nebolo ono. V niektorých zboroch dokonca  počas bohoslužieb práve pri tomto zvrate oblečie brat farár kamžu, aby  tento zvrat bol viditeľný ešte  aj navonok belobou slávnostnej kamže.. Od adventného očakávania prechádzame ku –  vianočnej radosti.  Advent sa transformuje do Vianoc. Advent rozhodne nemožno preskočiť. Ak tak urobíme, vianočná radosť nie je pravá a originálna. Nepreskočme advent  – hneď čím skôr ponáhľajúc sa ku Vianociam. Neznámy autor povedal: „Čakať máme len na toho, kto príde.  Hovoriť len s tým, kto počuje a mlčať s tým, kto tomu mlčaniu rozumie.“  Advent nie je čakaním na Godota, ako sa to píše v diele Samuela Becketta.  Počas celej hry sa čaká na Godota. Nikto nevie, kto to je.. Nikto o ňom nevie vôbec nič. Ale všetci na neho čakajú.  A nakoniec ani nepríde. Kristus však prišiel. Dočkali sme sa Toho, koho sme tak dlho očakávali. Adventné očakávanie sa mení na radosť. Radosť je najprirodzenejší stav nášho vnútra. Radosť je jedna z podôb Božej lásky. 

     Čakať máme len na toho, kto príde. Kristus sa narodil, aby ten zvrat vykonal. V myslení, v konaní.. Úplne vo všetkom. Nastal ten zvrat? Určite áno. S Pánom Ježišom Kristom prišlo to nové do tohto sveta. Ap. Pavel to pomenoval takto: „Kto je v Kristu, je nové stvorenie. Staré veci sa pominuli a hľa nastali nové.“  (2 K 5,21) S Božím Synom  prišiel do tohto sveta bod zlomu. Prišiel nám ukázať, v čom je zmysel života. Prišiel náš život naplniť. Ako to Goethe vystihol: „Nenaplnený život je predčasná smrť.“  Prišiel nám ukázať, že pravá radosť je viac, ako nejaká zábava. Je pravdou, že radosť nemôže byť na povel. Sú situácie, v ktorých je veľmi ťažké sa radovať. Tak sme to neraz zažívali aj počas celého tohto roku. Musíme však rozlišovať medzi tým, čo sa myslí radosťou v Biblii  a to, čo si dnes ľudia našli ako náhradu radosti. Ľudia, ktorí nie sú schopní skutočnej radosti, si vymysleli  – zábavu. Priemysel zábavy profituje. A stále naberá na obrátkach.  Je to však také „šidítko“, ako to nazýva Tomáš Halík. V jednej z mnohých úvah počas pandémie sa zamýšľal, že toto nie ľahké obdobie bolo skúškou, či naša viera v Boha nespočíva len v chodení do kostola.. Odpoveď si musí dať každý z nás.  A ďalej dodáva: „Zábava rozptyľuje, radosť spája. Cez Vianoce si vyskúšame, že často máme najväčšiu radosť, keď ju urobíme druhým  ľuďom.

   V našej spoločnosti sme postrehli bod zlomu, nie však k lepšiemu. Krajina, nielen naša naberá kontroverný kurz. Odkláňa sa od pravdy.  Covid neprestal útočiť. My si kladieme otázku : kedy sa to už zlomí a obráti k lepšiemu?  Skôr sa nám zdá, že tu prišiel tragický rozvrat. Je toľko ľudí, ktorí veria konšpiračným teóriám.  Trápi ma a verím, že nielen mňa, stav spoločnosti. Pred časom to vystihol veľmi trefne Róbert Bezák, keď povedal: „Niektorí majú covid v tele, niektorí v hlave.“  

    Podobný motív nájdeme už v spomínanom 39. Žalme.  Dávid v ňom hovorí o márnosti, o pominuteľnosti., akoby ho ovládla depresia: „Len ako tôňa chodí človek, len pre márnosť sa vzrušuje, hromadí, ale nevie, kto to poberie..“ Približne v polovici tohto textu však prichádza iný motív. Dávid sa pýta: „A teraz na čo očakávať Pane?  K tebe sa nesie moja nádej..“  V tomto žalme je zvrat a láme sa k lepšiemu. So všetkým tým, s čím si nevie  rady, prichádza k Pánovi. K Nemu sa nesie opäť aj jeho nádej.  To je to najlepšie, čo môže urobiť. A to mu do srdca privodí celkom nové myšlienky.  Niečo podobné nájdeme aj v žalme 73, ktorý nesie nadpis: Víťazstvo viery nad pochybnosťami. Aj tam približne v polovici žalmu píše a vyznáva Ásaf: „Keď som sa to snažil pochopiť, zdalo sa mi to trápením.“  A dodáva: „..kým som nevošiel do Božích  svätýň“.. Tam sa to všetko zlomilo v jeho vnútri. Príduc do Božej svätyne všetko pochopil. Božia svätyňa obráti pohľad zdola smerom hore. Človek sa môže povzniesť a oslobodiť od trápenia. To je možný návod aj pre nás. Božia svätyňa sa nám ponúka nielen počas Vianoc, ale na úplne celý aj budúci Pánov rok. 

     Prichádzajú Vianoce, najkrajšie sviatky v roku. Môžu priniesť zvrat v živote človeka, keď rodiny pôjdu spolu na služby Božie. Keď sa bude viac hovoriť o Ježišovi. Max Lucado to vysvetľuje asi takto: 

„Milujem Vianoce, pretože niekto niekde položí vianočnú otázku: prečo je dieťatko v maštali také dôležité?“ 

Ozaj prečo je tak dôležitý? My odpoveď už poznáme, ale nie ešte všetci doteraz. Je však pravdou aj to, že počas mojich  33 rokov služby som nezaznamenal správu, že by sa niekto obrátil v kostole práve napr. na Štedrý večer. Mnohí túto atmosféru milujú. Semienko je však zasiate aj na Vainoce. A ono časom vzklíči. Spôsobia to pohnuté okolnosti života. To všetko ostatné je už v Božej réžii. Vianoce – to je viac, ako dátum v kalendári: „Vianoce, to nie je len dátum v kalendári. Je to stav v myslení.“ (Mary Ellen) A môj obľúbený autor, francúzsky spisovateľ a nositeľ Nobelovej ceny konštatuje:  „Lebo i uprostred zimy môžeme objaviť  večné leto.“ (Albert Camus) U Boha je všetko možné to, čo nie je možné v našej réžii. Urobiť aj zo zimy leto Jeho milosti – aj po Vianociach.  Tak sa pozerám, vnímam a prežívam  tieto milostiplné vianočné sviatky. Prinášajú zvrat už len tým, že svet celkom stíchne. To sa nepodarí žiadnym sviatkom, iba týmto na konci roku.  A ideálne by bolo, keby sa naplnilo to, čo Charles Dickens napísal vo svojej Vianočnej kolede: „Budú sláviť Vianoce vo svojom srdci.. A snažiť sa ich udržať po celý rok.“