Prvá adventná pieseň
Aj vy máte svoje obľúbené adventné piesne. Pospevujete si ich, pohmkávate.. Všetky sú jedinečné a obsahovo veľmi bohaté. A predsa je možné, že niektoré sú srdcu ešte bližšie. Tak napr. Rosu dajte nebesá zhora.., či – Ó príď, o príď Imanuel.., alebo Príď spasenie pohanov.., Bože Otče láska večná.. Je ich celá rada, ktoré spievame.. A radi ich spievame. Počas tohto adventu ich hádam aj vyspievame všetky, pretože po 4. adventnej nedeli máme ešte jeden celý adventný týždeň. To sú naše piesne zo Spevníka. Spievame z neho už 30 rokov. Ani sa nám to nezdá.. Napadla vás myšlienka, ktorá je ale prvá adventná pieseň z Biblie? Vieme, že aj v Biblii máme mnohé piesne. Zbierka 150. žalmov je vlastne Spevníkom Starej zmluvy. A na žalmy nedáme dopustiť. A žalmy sú opäť v móde. Tie naše nám srdcu blízke, ale aj iné ne-adventné piesne máme v našom jubilujúcom Spevníku. Radi po ňom siahame. Iste, najmä tí starší. Naša v súčasnosti najstaršia členka zboru má ten svoj už dlho, ale na Vianoce by mala rada celkom nový. Pripravuje sa do večnosti, v novembri sa dožila svojich 96. narodenín. Ja narodená práve v ten istý deň, ako náš reformátor Martin Luther, teda 10. novembra. Hľadáme teda v Biblii prvú adventnú pieseň. Hľadáme a aj nachádzame. Pán hovorí:
„Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá – nájde, a kto klope, tomu bude otvorené.“
Lk 11,10
Prvú pieseň o príchode Pána Ježiša Krista máme zaznamenanú v knihe proroka Izaiáša 9, 1-6 . Prvé zasľúbenie o Jeho narodení pochádza však zo slova, ktoré bolo Hospodinom povedané a vyrieknuté hadovi – ako trest. To je to známe: „Potomstvo ženy ti rozmliaždi hlavu a ty mu schvatneš pätu.“ (1 M 3,15) V teologickej reči sa to nazýva ako „proto-evanjelium“ ako vôbec prvé evanjelium na úvodných stránkach Biblie o príchode Mesiáša.. A roky šli, stáročia sa míňali. Až prišla na rad aj prvá pieseň. Smieme sa aj takto na tento text pozerať. Začína slovami: „Ľud, ktorý chodí vo tme, uzrie veľké svetlo, nad tými, ktorý bývajú v temnej krajine, zažiari svetlo.“ Bola to veľmi ťažká doba, do ktorej odzneli tieto slová. Nám sa zdá, že táto doba je najťažšia zo všetkých, tak ju už aj pomerne dlho označujem. Neraz si poťažkáme, že žijeme totiž veľmi ťažké časy. Nesúhlasím s tým, pretože ťažké časy tu boli vždy. Napr. za socializmu, len si spomeňme.. Za Slovenského štátu, to vedia naši rodičia a starí rodičia. Bolo tak ešte skôr – v čase prenasledovania našich predkov, v čase rekatolizácie atď atď. Ešte by sa dalo pokračovať aj ďalej. Asi aj stačí, aby sme si príliš nepokazili náladu. V čase proroka Izaiáša tá „temnosť“ obdobia bola v tom, že žili v dobe vojen, hladu, biedy, strádania a mnohého strachu. A do tejto doby tmy vtedajšieho temna sveta Boh dáva svoje sväté slovo cez proroka. Pán Boh dáva dobrú správu, dáva ľudu víziu. A ona môže priniesť optimizmus do prítomného mnohého pesimizmu. Urobíme parabolu a skonštatujeme, že toto posolstvo je určené aj nám rovnako – do dnešnej doby. Nie sme na tom o nič lepšie, ako tí mnohí pred nami. Bieda a hlad, vojny, stavy úzkosti. Najmä u detí, pre ktoré nie sú voľné termíny na odborné vyšetrenia, je veľmi málo odborných detských lekárov psychiatrov. Podľa často medializovaných správ rodičia ani vôbec nedostanú termín k takej návšteve. A mohli by sme opäť pokračovať.
Nech by bola doba akákoľvek zložitá a ťažká, Boh dáva svoje slovo. Aj dnes, keď sa opäť schádzame k Nemu. V ňom sú odpovede na mnohé naše otázky. Aj my môžeme očakávať dobrý Dar, pretože aj my máme dobrého Dárcu. Máme svetlo do tmy. Svieti nám slovo na ceste nášho života. Tak to vyznáva žalmista v tom najdlhšom žalme:
„Sviecou mojím nohám je Tvoje slovo a svetlom mojím chodníkom.“
Ž 119,105
V biblickej dobre nemali žiadne čelovky, aby si posvietili na cestu, keď kráčali tmou mnohí po rôznych cestách. Nebolo ani verejné osvetlenie. My ho aj máme, ale na mnohých miestach nesvieti, pretože sme v energetickej kríze. Potrebujeme aj vnútorné svetlo, aby sme sa dokázali zorientovať na zložitých cestách nášho života a vedeli sa správne rozhodnúť na mnohých križovatkách života. Na nohách, na obuvi mali špeciálne držiaky, kde sa upevňovali svieca – a tá svietila na cestu. Nič lepšie v tej dobe nebolo. Muselo to byť aj dosť nepraktické, ale tak to fungovalo. Máme svetlo evanjelia, ono stále svieti. Tak to píše aj evanjelista Ján: „To svetlo svieti v tme, ale tma ho nepohltila.“ (J 1,5) A v žalme 139, 5 v ktorom čítame o Božej všadeprítomnosti, kráľ Dávid vyznáva: „Ani tma nie je temnou pred Tebou, noc svieti ako deň, tma je ako svetlo.“
Nie všetkému v našom dnešnom texte rozumieme, sú tam aj komplikované vety a zložité súvetia. Tie vynechávame, ale konštatujeme, že aj náš text odzrkadľuje zložitosť a komplikovanosť vtedajšej doby. Tomu podstatnému však rozumieme – príde svetlo do tmy. Príde pre neho čas. Treba si počkať, ale stane sa tak! Ani doba temna nebude trvať naveky. Nie je to však iba utópia, alebo zbožná túžba, či vízia? Kto tomu uverí? Nie je to iba nádherný sen? Izaiáš sa pýta na inom mieste: „Kto uverí našej zvesti..? (53,1) Je tomu ozaj možné uveriť. Uverili by ste, keby ste žili v tej dobe? Uverili by ste, že raz potomok ženy rozmliaždi hadovi hlavu? My vieme, že Pán Boh nikdy nedával lacné sľuby! A príde čas, že naplní všetky svoje zasľúbenia. My to vieme, pretože to hodnotíme s odstupom času.. Ale čo tí, ktorých uši toto počuli? Často na to pomyslím, ako by som práve ja reagoval na danom mieste, žijúc v danej dobe..
Priblížme si to aj na tomto výstižnom obraze: niekto vám povie, že zajtra, alebo o týždeň na váš účet pribudne milión. Uverili by ste tomu? Neboli by sme skeptici? Ja asi áno, dodal by som: „Neuverím, pokiaľ tam ten milión nepribudne!“ Tak sa v mnohom podobáme Tomášovi a jeho pochybnostiam. Takí sme skeptici. Neveríme, lebo tá tma je hrozná, tlačí nás a zráža až k zemi. Nedá nám priam dýchať a niekto si tu tak fantazíruje a píše básničky o svetle a jeho príchode.. To je ale opis toho, čo Boh zaľubuje. Je to až také neuveriteľné, ako naozaj s tým miliónom. Ťažko tomu uveriť! A pritom Božie sľuby sú reálne, len my im neveríme. Ten milión tam ozaj pribudol, dobrý Darca nezabudol naplniť to, čo zasľúbil. Svetlo prišlo do tmy..
A to je tá druhá polovica prvej adventnej piesne: „Lebo dieťa sa nám narodilo, syn nám je daný. Na Jeho pleciach spočinie kniežatstvo, jeho meno bude: Predivný Radca, Mocný Boh, Otec večnosti, Knieža pokoja.“ Povedané slovami nášho obrazu: Pán Boh ten milión, ak sa k tomu výstižnému obrazu opäť vraciam, nám na účet poslal. Takýto obnos na našom osobnom konte pristál. Táto čiastka je reálna na našom osobnom účte srdca.. Over si to teda. Odčerpaj z neho aj počas tohto adventu. Dnes napr. prvú 500-stvoku, alebo rovno 1000! Alebo aj viac, ako chceš.. Ako zatúžiš.. Záleží s akou veľkou nádobou prídeš k Bohu. Záleží len a len na tebe, koľko si naberieš plným priehrštím svojich prázdnych dlaní. Skús.. Máme na to štyri týždne adventného času a obdobia. Ponuka adventu je vskutku bohatá a jedinečná. Priam exkluzívna.. Na budúci rok to budú iba tri týždne.
S radostným srdcom si spievaj túto prvú adventnú biblickú pieseň. Pripoj k nej aj tie tvoje srdcovky zo Spevníka. Ešte je ich tam stále dosť. Počas dlhého adventu prídu ešte iné a ďalšie biblické piesne. To bude naša adventná téma. Štyri adventné piesne. A to nie preto, že máme štyri adventné nedele. Ide o piesne „spievané“ pred narodením Pána Ježiša. Je ich v Biblii dosť. Spievali ich tí, ktorí žili pred príchodom Spasiteľa. A potom sa stali Jeho súčasníkmi. Spievala ich aj Ježišova rodina, spievali ich anjeli, nebeské bytosti. Môže ich spievať aj dnes Ježišova duchovná rodina cirkvi a zboru. Máme sa na čo spoločne tešiť..