Adventissimo
V hudobnej reči sa veľmi často používajú rôzne slovká z taliančiny, kolísky opery.. Piano, či pianissimo v preklade ticho alebo veľmi ticho hrať alebo aj spievať. Forte, či fortissimo znamená silno a veľmi silno. Poznáme aj crescendo (zosilovať) a decrescendo (zoslabovať), mezzoforte (stredne silno) atď .. Napadá ma myšlienka, že takto by sme mohli naložiť aj so slovom advent. Dá sa to? Stojí to za pokus pohrať sa s týmto pozoruhodným slovom. Opäť ho používame často v rôznych slovných spojeniach – adventný veniec, adventné sviece, adventný kalendár atď atď. Slovo advent má v sebe hĺbku, tajomno, priam až mystično.. A my vieme, že advent je tiež latinské slovo, znamená príchod Pána. Tohto roku budeme mať maximálne možný dlhý advent, keď ho začíname nedeľou už 27. novembra. Výnimočný čas – štyri týždne adventu. To je len raz, za 5, či 6 rokov. Na budúci rok, ak dá Pán, že dožijeme, bude zase rekordne krátky. Využime čas očakávania na príchod nášho Pána. Nepreskočme advent – hneď ku Vianociam. Neznámy autor povedal: „Čakať máme len na toho, kto príde. Hovoriť len s tým, kto počuje a mlčať s tým, kto tomu mlčaniu rozumie.“ Advent, ktorý zahrňuje všetky dimenzie času:
„Advent je tajomstvo Božej budúcnosti. Navzdory naším plánom vstupuje do našej prítomnosti, aby ju zmenil.“
D. Pastirčák
Advent je aj budúcnosť, je to však sprítomnená aj minulosť. Advent je aj našou budúcnosťou. Ap. Pavel napísal: „A tak stále s Pánom budeme. Tak sa potešujte vospolok týmito slovami.“ (1 Tes 4,17) To je naša budúcnosť, ktorá sa anticipuje už v tejto aj pre prítomnosť v tejto časnosti. Ďakujeme za všetko to, čo nám Pán pripravil (1 K 2,9) a čím všetkým nás hostí už v prítomnosti.
Potrebujeme akútne adventné stíšenie, v zmysle slov piesne Jána Kollára, ktorú máme aj v našom spevníku v pokračovaní: „..Preč od hluku sveta..“. (ES 231) Ak slovu advent dáme tiež hudobný rozmer a význam, tak ho môžeme po vzore slova piano-pianissimo tlmočiť v stíšení ako advent – adventissimo. Stíšenie – scitlivenie. Je to pre nás pre všetkých odporúčanie na partitúre nášho života, ako žiť, ako spievať, či hrať melódiu vlastného života. Niekedy je potrebné zosilniť, inokedy stíšiť.. Odporúčanie pre „partitúru nášho života“ pre predvianočné ticho, nie hluk, zhon a naháňanie. Pozýva nás pre „scitlivenie“ nášho vnútra. Aj takto by som slovu adventissimo rozumel. Pozývam aj vás k úvahám na túto tému. Urobte si adventné ticho na rôzny spôsob, zrežírujte si ho doma. S hudbou, kde je piano, neraz aj forte, či crescendo. Advent je vlastne reklama na ticho – v zmysle slov známej piesne P. Haberu. Aj ticho počuť, aj ticho má svoj prenikavý zvuk. Ešte si pamätám, ako bolo kedysi napísané na stenách v liečebnom dome „Penzák“ v blízkosti fary v Novom Smokovci: Ticho lieči! Dnes už taký nápis takmer nikde nenájdete. Ani v kúpeľoch. Je považovaný za anachronizmus, niečo spiatočnícke, ak by ste od niekoho to ticho dnes požadovali. Dnešná doba je v mnohom hlučná. Vy si to ticho však môžete dopriať sami pre seba. Advent – „to sú kúpele vášho srdca.“ V stíšení – a v tichu. A naplno sa vykúpete počas Vianoc v zvesti milosti Božej o narodenom Spasiteľovi sveta Pánovi Ježišovi Kristovi.
Advent je čas na „oprášenie“ Božích sľubov daných nám ľuďom. Parabolou adventu sa spájame s dobou tak dávnou. Ten oblúk sa dotýka aj môjho srdca a smeruje až do Betlehema, až k jasličkám. Tam v jasličkách na slame – nie niekde inde v šírom svete, niekde v obchode a supermarkete! Vo večernom, či rannom tichu ku mne preniká večná hudba adventu. Vychutnávam si notovú osnovu adventu a ďakujem za naplnenie Božích sľubov v plnosti času (G 4,4). Ak používame slovník z oblasti hudobnej vedy, tak môžeme v tom aj pokračovať. Notová osnova a noty neodmysliteľne patria k sebe.. Geniálne dielo, ktoré doma počúvame po skončení adventu je: Bachovo vianočné oratórium. Nota k note položená na notovú osnovu a je z toho geniálne dielo. Bach je neprekonateľný. Dať ich však k sebe, aby to harmonizovalo, to je to umenie. Bachovi sa to jedinečne podarilo. Beethoven odporúčal, či navrhoval, aby Bach (potok) bol premenovaný na Meer (more). More tónov, kde nájdete aj stíšenie, aj zosilnenie. Použime tento obraz – notová osnova je vždy daná – to je čas, to sú roky nášho života. Ale aké noty budeme klásť do času a rokov, to už záleží na každom jednom nás. A potom je to priam geniálne dielo skrze Ducha svätého v prežitom živote, alebo iba zhluk nôt, ktoré spolu vôbec neladia. Ako to napísal nemecký teológ : „To, čím ste, je Boží dar pre vás. To, čím sa stanete, je váš dar pre Boha.“ (Hans Urs von Balthasar)
Notová osnova a samotné noty – to je jedinečný obraz pre náš život. Zhromažďujúce sa lastovičky na drôtoch pred odletom do teplých krajín pre mňa osobne je naplnením tohto obrazu. Tá ostatná jeseň bola jedinečná. Vo Vysokých Tatrách vďaka inverzii je takmer neopísateľná.. Nedáme na ňu dopustiť! Dlhá inverzia trvala až do polovice novembra. My si ju v horách vieme poriadne, ale najmä vďačne užívať. Aj ja osobne. Inverzia rozhodne nahráva horám. Niekde je celodenná hmla, u nás čas dlhého slnečného „výslnia“. Sme ozaj na výslní! Kúpeme sa v slniečku, od jeho východu – až k jeho úplnému západu. Sme na výslní tom Božom, tom hlavnom a tom najpodstatnejšom! To potvrdzuje aj príbeh o človeku v strede, v mojom ponímaní – o človeku na „výslní“ (Mk 3,1-6). Podľa mňa je to príbeh o Božej inverzii, ktorú pocítil človek priamo na svojej koži. Sme v Božej priazni – aj v ťažkej po-pandemickej situácii, zmietaní vojnou v susednej krajine.. Každý z nás je v epicentre Božej lásky – v každej našej žitia chvíli. To je tá inverzia Božieho záujmu – aj o moju, neraz aj veľmi ubolenú dušu. Zaplavuje ma to radosťou a opätovnou vďačnosťou. Aj v čase, keď inverzné dni sa už skončili a sú minulosťou. Prišli tie hmlisté, sychravé a tak trochu aj depresívne. Tá novembrová hmla sa valí svojím tempom. Vo viacerých vlnách, ako pandémia. Niekedy u nás v horách je ju možné pozorovať práve v novembri, ako sa valí zdola smerom nahor. Vytvára priestor niečoho tušeného, aj netušeného zároveň. Aj priestor pre to – prísť majúce.. Novembrové neisté kroky sú ako kroky aj naším životom. Niekedy aj zakopneme, potkneme sa a aj padneme.. V rúškach na tvárach (ešte aj dnes) nespoznávame inšpiratívne momenty v našom okolí. Nanovo sa však uisťujeme, že aj za hmlistou clonou chceme kráčať po cestách – s vedomím istoty a zodpovednosti a predovšetkým Božej milosti. Veď sme na výslní a v strede Božej pozornosti. Sviece na cintorínoch už dávnejšie dohoreli, budeme zapaľovať už len tie adventné. Aj na spomienku na tých, ktorí predčasne odišli kvôli korone. My si však môžeme aj naďalej navzájom svietiť a hlavne slúžiť. Do ďalších, aj hmlistých, aj upršaných dní – v Božom objatí..
Spolu s vami intenzívne prežívam, že tajomstvo adventu je nevyčerpateľné, ako je nevyčerpateľná Božia láska. Je aj v nasledovných slovách:
„Čím užšie sa vierou spojíte s Pánom Ježišom Kristom, ako jednotlivci, aj ako národ, tým lepšie zvládnete všetky situácie života.“
Ján Pavol II
To je jasný odkaz nám všetkým do týchto dní na konci kalendárneho roku. Napriek všetkému, čo sa dnes deje – oddanosť a vernosť. Oddanosť je perla medzi zrnkami a vidia ju len tí, ktorí skutočne rozumejú jej významu a posúvajú ju ďalej.. Adventným svetlom sme presvecovaní v tme tohto sveta, spomeňme si na nie ľahké pandemické obdobie.. Stále platí slovo neznámeho autora: „Keď pre druhého rozsvietiš svetlo, bude ono svietiť aj Tebe.“ I toho nám veľmi známeho v nasledovnom výroku: „Úsmev je lacnejší, ako elektrina a dáva viac svetla.“ (Archibald Joseph Cronin) Advent je obdobím svetla. Aj napriek energetickej kríze sa mnohé, najmä väčšie mestá rozhodli nešetriť svetelnou výzdobou. Niekde ju obmedzia z pochopiteľných dôvodov. Energiou a mocou Ducha svätého naplnení úsmevom šetriť nemusíme.. Veď ide o to scitlivenie.. Adventissimo.. A to nielen v advente..