Nesúďte
Len pred pár dňami ste si na našom webe prečítali podobenstvo o milosrdnom Samaritánovi.. Príbeh jedinečný a originálny, ktorý má nespočetne repríz aj v našom 21. storočí. Nič nové pod slnkom, povedané slovami múdreho Kazateľa. Dialo sa to pred vekmi, žiaľ, deje sa to aj dnes.. Tu vám ponúkam jednu reprízu tohto biblického príbehu – z tých premnohých, tak často sa opakujúcich. . Pred pár dňami to na sociálnej sieti uverejnila žena menom Monika: „Pri železiarňach v Podbrezovej sme išli v kolóne áut maximálne tridsiatkou. Zrazu som na chodníku vedľa cesty zbadala ležať nehybné telo. Predo mnou bolo asi šesť áut, ale nikto nezastal. Ja som musela, nedalo by mi to. V aute som mala tri deti. Dve boli moje a jedno cudzie. Odstavila som asi 15 metrov za telom, aby sa deti nedívali a bežala som k ležiacemu mužovi vytáčajúc 155. Muž bol pri vedomí, v šoku, vedel svoje meno a vek, akurát si necítil nohy,“ opísala nám dramatické chvíle Monika. A ešte dodala: Ľudia, prosím Vás, kedykoľvek uvidíte niekoho ležať na zemi, okamžite mu pomôžte. Sekundy rozhodnú o jeho živote.
Tento príbeh ňou veľmi otriasol.. Len pred pár dňami som prechádzal autom cez Podbrezovú, popri železiarňach a predstavoval som si to, kde sa to asi mohlo stať. Skutočný príbeh zo života, ktorý kopíroval ten biblický príbeh z dávnych čias. Nič nové pod slnkom.. Skutočný príbeh, ktorý má ozaj veľa repríz na každej časti našej modrej planéty. .. Je veľmi veľa nevšímavosti, veľa bezohľadnosti. Tak mnoho obchádzania a prechádzania na druhú stranu, aby sa dotyčný vyhol stretnutiu. Pokračuje to a napreduje v tom, ako aj po najťažšom období pandémie sa mnohí ľudia uzavreli do seba. Spoločnosť sa triešti a drobí a odborne sa tomu hovorí atomizácia. Narastá počet negatívnych javov. Tieto časy mi ozaj pripomínajú posledné časy. Pribúda a narastá mnohé odsudzovanie a pohŕdanie. A proti tomu Pán Ježiš hovorí slovo:
„Nesúďte a nebudete súdení, nepotupujte a nebudete potupení.. Dávajte a bude vám dané.“
Lk 6,37-40
Na túto tému máme zaujímavý odsek, doplnený opäť u evanjelistu Lukáša podobenstvom: „Či môže vodiť slepý slepého, či nepadnú obaja do jamy?“ Konkrétne slovo nášho Pána do konkrétnej situácie života, doplnené mini podobenstvom. Slovo zo života, slovo do života. U nášho Pána vždy a opakované zvestované a ponúkané. Inými slovami, povedané dnešnou rečou: neukazujte prstom na toho druhého, povyšujúc a vyzdvihujúc sa nad neho.. Vystríha nás pred tým už aj prorok Izaiáš: „Ak odstrániš jarmo zo svojho stredu, ukazovanie prstom, zlomyseľné reči..“ (58,9) Neukazujte prstom – otáča sa to všetko vlastne potom proti vám. Ten ukazovák nasmerovaný na človeka, aj na nášho blížneho, je v spätnej väzbe aj na našu vlastnú adresu v tom zmysle, že na seba ukazujeme až troma prstami. Vracia sa to ako čistý bumerang, dokonca až na tretiu. Pán Ježiš nikdy na nikoho neukázal prstom, nikdy nikoho neodsúdil. Razantne odsúdil hriech, ale nie nositeľa hriechu – človeka. Keď k Nemu priviedli ženu pristihnutú pri cudzoložstve, tak ju všetci chceli ukameňovať. On sa však zohol a začal písať po zemi (J 8,1-11). Ale predtým stihol povedať tie známe slová: „Kto je z vás bez hriechu, nech prvý hodí kameňom..“ A potom, keď sa dvihol, už tam nebolo nikoho. A dodal: „Žena, ani ja ťa neodsudzujem, choď a odteraz viac nehreš.“ To je príležitosť pre lásku. To je príležitosť prislúžiť lásku a milosrdenstvo človeku, mnohokrát aj úplne neznámemu. Láska blížnemu zle nerobí, tie známe slová napísal ap. Pavel. Poznáme tie slová: „Plnosťou zákona je láska.. Je nám čas prebudiť sa zo sna..“ (R 13,8-14) Tieto slová budeme už čoskoro počuť pri vstupe do adventu a do nového cirkevného roku. Pán Ježiš si vždy našiel príležitosť pre lásku. Nikdy žiadnu nepremeškal a ani nikdy žiadnu nezahodil. A čo my? Milosrdný Samaritán tiež našiel príležitosť pre lásku. Neuvažoval spôsobom: „Kto vie, aký to bol človek, keď ho niečo také postihlo.“ To je časté uvažovanie dnešného 21. storočia. Žena, menom Monika prechádzajúc cez Podbrezovú, našla príležitosť pre lásku. Nájdeme si ju aj my? Čokoľvek ste urobili jednému z mojich najmenších bratov, to ste mne urobili (Mt 25,40). Aj tieto slová počujeme na konci cirkevného roku. A počuli sme ich nedávno, v predposlednú nedeľu, keď sme mali tému nedele o poslednom súde. Tí všetci spomínaní a mnohí ďalší neboli ľahostajní voči blížnemu. Aj táto zvesť je posolstvom o tom, že budeme súdení z lásky a zároveň z nelásky. Je oveľa ľahšie poukazovať, ukazovať prstom. To nám ide veľmi dobre. Súdiť, posudzovať a odsudzovať. Vyjadrovať sa ku absolútne všetkému, pretože my všetkému veľmi dobre, ak nie najlepšie rozumieme. Do všetkému sa vyznáme, všetko komentujeme – a často aj odsudzujeme. Ježiš nás učí milovať, nie súdiť. Pred tým nás varuje aj Jeho dnešné slovo. Súd nad iným je vlastne súdom nado mnou, nad sebou samým. Nesúďte a nebudete súdení. Akou mierou meriate, takou aj vám bude namerané. Vráti sa vám to, ako bumerang. Vnímajme udalosti srdcom, nielen rozumom. Máme slobodu v Pánovi a túto slobodu doprajme aj iným.
Minulý týždeň som sa ocitol na Bibliotéke v Bratislave a prešiel som si aj Zámockú, aj Zochovu. Veľa kvetov, veľa sviec – ľudia spomínajú. Chodia okolo, mnohí sa už ani nepozrú. Chodia okolo vlastne každý deň. Akosi im to zovšednelo. Každý sa kdesi ponáhľa, každý za čímsi beží a uteká. Zabudli sme, čo sa tam stalo. Voči šoférovi auta sa zdvihla obrovská vlna odsúdenia a pohŕdania. Jeho už netreba súdiť a verejne pranierovať. Je iste pravdou, že ho čaká ešte „pozemský“ súd. On už je ale „odsúdený“ aj svojimi vlastnými výčitkami a svojím svedomím do konca svojho života. On už má svoj trest. Na Zámockej smrť dvoch mladých ľudí vyvolala mnohé emócie a tiež komentáre: „Keby neboli tam, nebolo by sa im to stalo.“ Tiež sú za to súdení a odsúdení, že v konečnom dôsledku si za to môžu sami. Môže sa to stať aj našim deťom. Či? Nemali by sme byť až takí rýchli a uponáhľaní k súdu. Ap. Pavel opäť napísal:
„Nič nesúďte predčasne, dokiaľ nepríde Pán.“
1 K 4,5
Mnoho súdenia a odsúdenie za všetko to, čo sa deje aj na východ od nás, že Ukrajinci si za to vlastne môžu sami. A onen mladý strelec sa tiež odsúdil už sám. Je až šokujúce, že jeho vlastný otec opísal svojho syna ako obeť, nie ako útočníka. Ako si to človek všetko vie sám pre seba „ospravedlniť“..
Pán Ježiš je Sudca živých a mŕtvych, ako to vyznávame vlastne na každých službách Božích formou piesne, či slovne. Odtiaľ príde súdiť živých a mŕtvych, teda Zhora. Kam vstúpil po vykonanom diele – na nebesá a posadil sa na pravici svojho Otca. Odtiaľ sa vráti a príde súdiť. Teda nič nesúďme predčasne. Náš súd môže mnoho pokaziť. Nemáme všetky potrebné informácie, aby sme všetko mohli objektívne vyhodnotiť. Ježišov prvý príchod nám priniesol tak potrebné odpustenie, Jeho 2. príchod, Jeho parúzia prinesie – súd. Už čoskoro začne advent – budeme si pripomínať Jeho prvý príchod do Betlehema. Nech nám neujde ani ten druhý, ktorý je dôležitý, pretože zlo s konečnou platnosťou bude potrestané. Satan bude na nás síce žalovať, bude nás obviňovať z „toho“ a aj „onoho“, bude na nás všeličo hádzať, ale máme skvelého advokáta, ktorý vôbec nie je drahý. Je ním Pán Ježiš Kristus. On sa Ťa, aj mňa zastane, On je ti na pomoci. On je Tvoj priateľ (J 15,14.15). On vie, ako to bolo vtedy, keď.. Pozná Tvoj život lepšie, ako Ty sám. On má všetky potrebné informácie a pozná všetky okolnosti a detaily. Neboj sa, neobávaj sa. Tebe nehrozí odsúdenie. Tebe nehrozí trest. Nesúď a nebudeš súdený. Najprv vytiahni brvno z vlastného oka a potom uvidíš, ako môžeš vybrať smietku, ktorá je v oku bratovom. A si aj medzi tými, ktorí budú počuť: „Poďte , požehnaní môjho Otca a prijmite dedičstvo, ktoré je vám pripravené od stvorenia sveta.“ (Mt 25,34) Už tak dlho na nás čaká ono dedičstvo. Alebo slovo: „Správne, dobrý a verný sluha, nad málom si bol verný, nad mnohým ťa ustanovím, vojdi v radosť svojho Pána.“ (Mt 25,21) Vojdi.. neváhaj.. Budeme súdení z lásky, alebo z nelásky.. Čokoľvek ste urobili, čokoľvek ste neurobili.. A na záver myšlienka, ktorá všetkým vetám a písmenkám v tomto texte dáva spoločného menovateľa: „To, čím ste, je Boží dar pre vás. To, čím sa stanete, je váš dar pre Boha.“ (Ulrich Urs von Balthasar)