Maranatha

    Je celkom možné, že ste sa s týmto slovom ešte nikdy nestreli, je možný aj pravý opak. Ide totiž o aramejské slovo z Písma Svätého, ktoré sa v ňom spomína iba raz – a to na konci 1. listu Korinstkým 16,22. Ide vlastne o  pozdrav zaužívaný v prvotnej cirkvi, ktorý ap. Pavel už, ako v tom čase používaný –  zahrnul do svojho listu v jeho závere celkom na konci. Ide teda o aramejské slovo zaznamenané v Biblii v pôvodnom jazyku – nie však jediné. Poznáme napr. nám blízky výrok Pána Ježiša pred vzkriesením Jairovej dcéry: Talitha kumi!  V  preklade: „Dievčatko hovorím ti – vstaň!“ (Mk 5, 21-43) Tento aramejský výrok je nám v Tatrách obzvlášť blízky, pretože nám ho pripomína aj oltárny obraz v Novom Smokovci.  Maranatha nám  poskytuje dve možnosti čítania a výkladu. Ten prvý možný je v tom, že to jedno slovo rozdelíme na dve a to takým spôsobom: marana – tha. Je to túžba, je to volanie,  v preklade do nášho slovenského jazyka: „ Príď Pane Ježiši.“ Tak sa modlili prví kresťania, tak túžobne volali. A to aj na základe Pánovho slova, ktoré zaznamenal :

„Ajhľa, prídem čoskoro a moja odplata je so mnou, aby som odplatil každému, podľa jeho skutkov.“

Zj 22,12

Prešli však už dve tisícročia a Pán stále ešte neprišiel. Mám však pre vás dobrú správu – Jeho príchod sa  blíži každým naším novým dňom, nami prežitým. Každým novým ránom, do ktorého sa z milosti nášho Pána prebúdzame a každým večerom, keď po prežitom dni líhame na svoje lôžka.  A práve v  súčasnosti máme pocit, akoby sme žili naozaj posledné dni. Nemusím detailne rozpisovať, čím žijeme práve počas týchto dní, keď sa cirkevný rok pomaly končí. Rastie, kulminuje a vrcholí zlo, bujnie a rastie ako rakovinotvorné bunky. Kto tento veľmi rýchly rast zastaví?  Môže to rásť do nekonečna? Vieme o tom, ako rýchlo rastie rakovina, preto operácia je tak akútna, že sa už neraz nedá odkladať. Voláme: „Príď Pane Ježiši“ – do toho všetkého, čo prežívame. Tvoj Pane, opätovný príchod by bol jedinečným  riešením a východiskom vyhrotených mnohých situácii v našej spoločnosti, vôbec aj na  celom svete. Svet je celkom hore nohami vo všetkom, v zmýšľaní aj v  konaní. Zamýšľame sa, kde to všetko speje a nie je nám to celkom jedno. Či to už je sprievodný znak Pane, Tvojho príchodu? Láska chladne naozaj a neprávosť vrcholí. Vidíme to aj v cirkvi, ako mnohí odišli, ako ich spoločenstvo už neláka a nepotrebujú byť aktívnou súčasťou a zložkou vlastne svojej vlastnej duchovnej rodiny.  Mnohých sme stratili, čo je iste aj sprievodným znakom, že Tvoj príchod Pane sa blíži. Láska mnohých ochladla – k Tebe Pane, k cirkvi, k Tvojmu svätému slovu. Ty si to Pane aj predpovedal a zasľúbil : „Pretože neprávosť vyvrcholí, ochladne láska mnohých.“ (Mt 24,12). Je tam však aj dodatok v ďalšom verši: „Ale kto vytrvá až do konca, bude spasený.“  Pane, daj nám ostatným  vytrvať..  Pane, daj nám zostať Ti vernými, napriek všetkému, čo sa deje v tomto svete  – čomu aj nerozumieme.  A ozaj mnohému nerozumieme. Keby si prišiel, bolo by nám už oveľa lepšie. Už by bol koniec tohto trápenia. Aj keď vieme, že mnohí trpia ešte viac, ako my. Myslíme najmä na stále ťažko skúšanú Ukrajinu. Keby si už prišiel Pane,  nastala by úľava  –  a nastalo by tisícročné kráľovstvo nášho Pána. My vieme, že všetko má svoj čas. Ale voláme: marana – tha!  Tak to opisuje aj prorok Izaiáš: „Vlk bude hosťom u baránka a leopard bude ležať s kozľaťom. Teľa, levíča a kŕmny dobytok budú spolu a malý chlapec ich poženie.“  (Iz 11,6) Netúžite po takomto svete, nechceli by ste už žiť v takomto svete? Aby prestalo zlo a skončila akákoľvek neprávosť?  To, čo sa deje v tomto svete – má vplyv aj na nás. Sme v tomto svete, ale nie sme z tohto sveta, tak sa modlí Pán vo svojej arcipastierskej modlitbe (J 17,16).  Aj my sme proti všetkým, sme proti všetkému. Duch doby pôsobí aj na nás. Nemalo by to takto byť, ale nevyhneme sa tomu neraz. Ktosi raz úsmevne povedal – sme protestanti, tak protestujeme! Je ale celkom správne, že sme proti všetkým? Kedy však budeme „za niečo?“ A kedy budeme za „Niekoho?“ 

 Voľby nás rozdelili, niekde aj celkom rozoštvali  – sme proti všetkým. Neraz dokonca aj proti Bohu s tvrdením : „Ako toto Boh mohol dopustiť?“ Veď zlo vo svete je z moci človeka, ktorý sa rozhodne ísť proti Bohu. Boh ho môže obrátiť na dobré. „Nedaj sa premôcť zlému, ale dobrom premáhaj zlo“, píše ap. Pavel v liste Rímskym 12,21.  A predsa je realitou aj to, čo vyspievali sestry Royové: „Všetkým vládneš, na zemi však miesta Tebe niet.“ (ES 233,3)

     Voláme a modlíme sa:  marana – tha!  A môžeme sa aj týmto slovom pozdravovať: „Pán Boh daj dobrý deň“, ako veľkonočný pozdrav:  „Pokoj Vám“, ako iné pozdravy, tak aj tento môžeme vysloviť v zbožnej túžbe po Pánovom  opätovnom príchode. Aby bolo viac lásky. Viac lásky k duchovným veciam, viac lásky k Pánovi a Jeho mocnému živému slovu (Žid 4,12). Aby bolo menej prekliatia:  „Kto nemiluje Pána, nech je prekliaty.“  Toto slovo napísal ap. Pavel tesne pred naším citovaným slovom. Príď  Pane, k svojim, k nám.. Vyzeráme Ťa..  Ty prídeš vieme, v čas na to určený. To je dobrá správa pre nás pre všetkých, Ty prídeš. Tvoja nevesta, cirkev volá: Duch a nevesta volajú: „Príď!“  Aj ten, čo počúva nech volá: „Príď!“ kto je smädný, nech príde a kto chce, nech si naberie zadarmo vody života.“ (Zj 22,17) 

     Ten druhý možný výklad je nasledovný: maran-atha! V preklade do našej reči: „Pán Ježiš  už prišiel.“ Stalo sa tak na prvé Vianoce. A my teda žijeme medzi prvým a druhým príchodom Pána Ježiša, teda Jeho parúziou, Jeho návratom. Jeho prvý príchod priniesol odpustenie, Jeho druhý príchod prinesie posledný súd.  Prišiel ako betlehemské dieťa, na konci vekov príde ako Sudca živých a mŕtvych. Tak to spievame v piesni sestier Royových „Kráľu nebies“:

„Ty ešte raz pohneš nebom, zeme základmi, dych úst Tvojich bezbožníka razom zahladí.“  

ES 233

On napokon celkom premôže zlo, pretože Jeho príchod bude viditeľný všetkým.  Pre vyvolených tie dni budú skrátené (Mt 24,22). Uvidí Ho každé oko, aj tí, ktorí Ho prebodli (Zj 1,7). Náš život je teda v rozmedzí „UŽ“ a „EŠTE NIE.“ Náš život, tých pár rokov, sedemdesiat, či osemdesiat, podľa žalmu 90. Čím naplniť tento život? To je vždy otázka a výzva zároveň, aby keď Pán príde, aby sme celkom nepohoreli so stavbou nášho života! Pevným základom je Ježiš Kristus, tá Skala vekov..  Musíme byť obozretní, či staviame na tom základe zlato, striebro, drahokamy, drevo, seno slamu (1 K 3,11.12) Každého dielo vyjde najavo, ukáže sa totiž súdny deň.. A preto musíme byť v strehu.. 

    Ap. Pavel v liste Efezským (2,11-18) píše, že náš Pán svojim dielom, vykonaným pre nás, zboril priehradný múr, keď „dvoch spojil v jedného.“  Je to veľmi dôležitý odsek, v ktorom čítame, že Boh v Kristu odstránil akékoľvek nepriateľstvo. Zlo nás rozdeľuje, názory na politickú situáciu, názory na vojnu na Ukrajine. Veľa nás toho rozdeľuje – Kristus nás však spája. To je veľmi dôležitý rozmer všetkých protikladov medzi nami. Tak nám to tlmočil Karol Wojtyla, že nás s Poliakmi  Vysoké tatry nerozdeľujú, ale naopak – spájajú! Tak sa teda opäť  pozrime  na naše majestátne horstvo. Spája nás v jeden celok, sme susedia! Sme susedia aj s Ukrajinou, vojna nás nemôže rozdeľovať. Kristus nás spája. Aj s tými, ktorým sme mali u nás na fare z Bilej Cerkvi. Majú sa oveľa hrošie, ako my. Nemajú elektrický prúd natrvalo, deti sa učia online, len vtedy, keď majú prúd, prudké zdražovanie majú aj oni  a nedostupnosť základných potrieb pre život.  Sme aj s nimi spojení. Sme jedno, jeden celok, žijeme v jednote. Akékoľvek nepriateľstvo je  už odstránené! Tak nejako  v tom duchu to napísal aj ap. Pavel: „Nie je ani žid, ani Grék, ani je ani otrok, ani slobodný, nie je ani muž, ani žena, lebo všetci ste jedno v Kristu Ježiši.“ (G 3,28). To je jednota, ktorú nik nedokáže utvoriť. To je jednota, ktorú dokáže utvoriť iba Boží Syn Ježiš Kristus. To sa nikomu inému nepodarilo! Je to možné iba u nášho Pána.  Sme pozvaní byť za „Neho“ v tomto svete. Všetkým nám vládne v tomto svete. Jeho vláda je vládou Jeho lásky, Jeho sily a moci v náš prospech.