Deň otvorených dverí

     Je to akcia či podujatie nám všetkým všeobecne dobre známe. Má sprístupniť isté priestory pre väčšiu otvorenosť, prístupnosť a dostupnosť.. Kladie si za cieľ niečo viac aj spropagovať v očiach širšej verejnosti. Robí to tak televízia, robia to školy, ktoré svojím potenciálnym študentom umožňujú nahliadnuť do svojich inštitúcii, prehliadku tried, študovní a ostatných miestností. Podujatie takého charakteru  ponúka zároveň zber informácií ohľadom budúceho možného  štúdia pre potenciálnych záujemcov.  A k dispozícii sú takmer vždy poverené osoby, ktorých je možnosť opýtať sa na čokoľvek. Robí to aj naša Evanjelická bohoslovecká univerzita Komenského na propagáciu teologického štúdia. To za našich mladých čias nebývalo – to  pre úsmev. Študovali sme skoro „na kolene“, aj v zložitých podmienkach, na Panenskej, na Konventnej.. Dostali sme pre to povolanie od Pána ešte v čase socializmu. Dnes má fakulta vskutku reprezentatívne priestory, do ktorých možno nahliadnuť. O takých priestoroch sa nám počas štúdia pred rokom 1989  ani nesnívalo. V súčasnosti je, žiaľ, už ale slabší záujem o toto štúdium. Deň otvorených dverí  má za cieľ spropagovať o niečo viac toto štúdium a ho aj sprístupniť.   Iste, deje sa tak  aj na iných školách. Dnes, keď chýbajú mnohé remeslá, tak to robia rôzne a mnohé odborné školy. Na rôzny spôsob. Deň otvorených dverí – pre ilustráciu a premostenie. 

    Niečo na ten štýl a spôsob, povedané dnešnou rečou –  robí to aj Pána Boh, konštatujúc tak trochu odľahčene. Aj na  posledných stránkach Starej zmluvy, v knihe proroka Malachiáša (3,6-12). Končí sa Stará zmluva, sú to takmer jej posledné verše. Viete si predstaviť, že by sa Biblia končila touto knihou, že by neexistovala Nová zmluva? Posledný prorok, zaradený v kánone Starej zmluvy  kritizoval náboženskú ľahostajnosť. Keď čítame tieto riadky a poslednú 3. kapitolu, tak máme pocit, akoby písal do 21. storočia. Aj prítomnosť je plná takejto ľahostajnosti. Nič nové pod slnkom konštatujeme s múdrym Kazateľom. Tento prorok tlmočí posolstvo Božie: „vyskúšajte ma týmto..“  Skúste, za pokus to stojí! „Otestujme ma“, tlmočí Pán Boh cez proroka.. Neoľutujete to.. Neváhajte! Pán Boh robí „deň otvorených dverí“  svojej jedinečnej a exkluzívnej milosti. A prorok Malachiáš tlmočí dobrú správu:  Boh sa nezmenil, ani Izraelci neprestali byť synmi Jákobovými, teda Božími dietkami. Pán Boh je stále ten istý. V Novej zmluve to máme zaznamenané takto:

„Ježiš Kristus ten istý  včera, dnes i naveky.“

(Žid 13,8)

Všetko platí, nič nebolo zrušené, všetko je aktuálne a reálne. A všetko je dostupné! Kladieme si však nástojčivú  otázku aj dnes a nanovo, ako posolstvo o Božej láske z hlavy dostať kúsok nižšie, posunúť smerom k srdcu? Držíme to akoby stále v hlave, máme to v mozgu –  toľkokrát sme to už počuli v nedeľu. Už toľkokrát sme to čítali v Biblii. Na každej takmer stránke Biblie máme vyznanie lásky nášho Boha ku nám, ku všetkým. Biblia – to je vlastne zamilovaný list nášho Boha adresovaný všetkým nám.  A tak ťažko tomu uveriť. Nie a nie sa to usadiť v srdci.  Čo s tým? Ako na to? Ako docieliť, aby sme sa v tom všetkom našli, aby ste sa našli aj vy na nejakej stránke Písma svätého.  Osobný vzťah s Pán Bohom je rozhodujúci – a to je dielo Ducha Svätého.  O to viac s Ním, než s kostolnou lavicou, do ktorej pravidelne sadáme. Aj takýto komentár som nedávno čítal na jednom webe. Mnohí kresťania majú osobný vzťah k miestu, kde si pravidelne sadajú nedeľu čo nedeľu. Sú nahnevaní a namrzení, keď ich niekto podsadne, než aby mali osobný vzťah s Bohom, ktorého prišli uctievať do chrámovej lavice. A nehovoriac ani o tých viacerých zamračených tvárach. Zvesť o Božej láske z tých „vyšších partií našej hlavy“ potrebujeme  „stlačiť kúsok nižšie“, kde je centrum nášho bytia. V srdci sa o všetkom rozhoduje, tam je centrálna časť nášho bytia. Ak zvesť o Božej láske nezasiahne túto časť nášho tela, tak potom je to len nejaké „trápenie“, síce navonok kresťanský život s pravidelnou návštevou, ale bez osobného vzťahu s láskou.  

    Možno tak to nejak bolo aj za čias Malachiáša. Je poslom Božím. Malachiáš znamená: môj posol, alebo posol Boží a ide s touto zvesťou k Božiemu ľudu, ktorý je v mnohom ľahostajný. A prosím všimnite si, že táto kniha začína vyznaním lásky Boha k svojmu ľudu!  A tomuto ľudu je ľúto  odvádzať celé desiatky, šetria na Pánu Bohu ako sa len dá. Zdalo sa im to asi až príliš veľa. Desatina pre Pána Boha. A dnes? Často počujeme: čo si s tým počneme v tejto drahote? Táto otázka sa opakuje na rôzny spôsob a v nespočetných variáciách. Božie slovo hovorí –  desiata časť patrí Bohu. Nie je to žiadne zákonníctvo, je to spôsob, ako sa učíme dávať Pánu Bohu a splácať Jeho požehnanie. Môžeme v tom pokračovať ďalej, ako sa učíme v škole kresťanského dávania.  V našom zbore už od roku  2006 existuje klub pravidelných prispievateľov. Začali sme vtedy, keď sme stavali náš Zborový dom Eben-Ézer. Nikto v tejto ťažkej dobe energetickej krízy nepovedal, že z Klubu vystupuje. Sú tam aj dôchodcovia, ktorí naozaj žijú len a len zo svojho dôchodku.  Môžeme ísť ďalej a pokračovať v tom, že keď Pánu Bohu dáme aj odrobinky, On ich vie pri nás  predivne rozmnožiť. Takýchto príbehov je Biblia plná! Veď Pánu Bohu dávame len to, čo máme z jeho požehnania. Dávame, čo sme dostali a  – iba jednu desatinu. Nie je to veľa. Pán Boh od nás nechce všetko. Aj keď niekedy Jeho požiadavka môže byť radikálna, ako napr. na bohatého mládenca (Mt 19,16-22). Ten mal mnoho majetku. Mal s ním problém. Všetky prikázania od mladosti plnil, ale niečo ho blokovalo. Bol to jeho majetok, jeho imanie. Pán Ježiš  mu hovorí: predaj a rozdaj. Neurobil tak, odišiel od Božieho Syna  so zvesenou hlavou. A bol tak veľmi blízko. Pána Ježiša mal na dosah. A ? 

    Za čias Malachiáša vládla ľahostajnosť. A dnes? Príkladov by bolo zaiste dosť. A stále platí, že Pánu Bohu patrí to, čo je Jeho. Ježišovi neprajníci Ho chceli podchytiť v reči a položili mu otázku: slobodno platiť cisárovi daň a či nie. Pán Ježiš  si vypýtal mincu, (ani tú nemal pri sebe) a položil otázku. Otočil to na tých, ktorí Ho prišli pokúšať: „čí je ten obraz a nápis?“ A jednoznačne povedal: „ Čo je  cisárovo, dajte cisárovi, čo je Božie Bohu.“ (Mk 12,17)  Veď Pánu Bohu dávame iba to, čo máme z Jeho hojného požehnania. Nič nie je naše, mnoho sme toho už dostali. A má pre nás pripravený ešte aj nadbytok svojho nebeského požehnania. Znamená to asi aj  toľko, že dnes ešte nie je strop Jeho požehnania. Nie je to maximum požehnania, aj keď v Jeho Synovi sa nám dostalo maximum všetkého možného duchovného bohatstva. Platí to, že v Kristu sú skryté všetky poklady múdrosti a známosti. 

     Platí to, čo čítame v tomto texte: vyskúšajte ma týmto..  Pán Boh nám ponúka každý deň „deň svojich otvorených dverí.“  Ešte sú stále otvorené. Tie boli otvorené aj v čase zatvorených kostolov. Spomeňme si, tá doba nebola až taká dávna. Neprepočujme – prinášajte celé desiatky. Na Pánu Bohu nemožno šetriť. Ušetriť sa  dá stále inde. A ozaj musíme šetriť v tejto dobre. Doba blahobytu sa už skončila. Doba plytvania sa skončila. Veľa sa toho vyhadzovalo do kontajnerov. Až príliš dobre sme sa mali. Kde sa mali tak dobre, ako my.. Iste, v západnej Európe ešte lepšie. Záleží  na tom, s kým sa takto porovnáme. My nariekame, že chlieb nám dražie a všetko ostatné.. Ale iní plačú, že stratili svojich blízkych pri tragédiách, v nezmyselnej vojne na Ukrajine. A už aj tí odvedení zomierajú. Plače sa na Ukrajine, plače sa aj v Rusku. Mladí ľudia, mnohé zmarené mladé životy. A úplne zbytočne.. 

      Plače sa aj na Slovensku – tí mladí, ktorí zomreli na Zochovej a na  Zámockej. Jedna sestra mi napísala, že tam je  nejaká zlá energia. Je to aj blízko pri sebe. Je to ozaj vďaka iba zlej energii? Tá zlá energia je predsa v ľuďoch, v nás. Ten mladý človek zverejnil 65. stranový manifest plný zloby a nenávisti! Kde sa to naaukumulovalo počas 19-stich rokov v jeho živote?  Aká je dôležitá výchova, poznať 10. Božích prikázaní. A medzi nimi –  Nezabiješ!  Dobre robíme, keď to naše deti a  vnúčatá učíme. Je ešte stále deň otvorených dverí milosti Božej. Ešte je čas vrátiť sa k Bohu. Ako to tlmočí Malachiáš:

„Navráťte sa ku mne  a ja sa navrátim k vám..“

Pán Boh  garantuje, že po takomto návrate – keď sa istota Božej lásky presunie z mozgu do srdca –  pole vydá úrodu, vinič bude rodiť, kobylky nezožerú úrodu. Nebude neúroda, Pán Boh požehná polia a všetkého bude hojnosť a dostatok. Vyskúšajte to.. Oplatí sa to. Nie je to zanedbateľná zvesť na konci Starej Zmluvy. A po Starej zmluve prichádza Nová zmluva – čas plnosti, čas naplnenie Božích sľubov..