Nešetrime na Ježišovi!
alebo blahoslavenejšie je dávať, ako brať..
V Biblii tvoria príbehy až 75 percent celkového jej posolstva. Sú to príbehy jedinečné a veľmi originálne. Mnohé nám prirástli k srdcu ešte z čias, keď sme na hodinách náboženstva kedysi mali jedinú žltú učebnicu s názvom „Biblické histórie.“ K tým „top“ príbehom patrí aj ten nasledovný. Z Písma svätého poznáme aj také príbehy, v ktorých sa rozhodne nešetrilo. Pri výnimočných chvíľach zvykneme byť veľkorysí! Nie, že by sme boli nejak márniví, ale jedinečnosť danej chvíle a sila prítomného okamžiku žiada štedrosť nášho srdca. A s veľkorysosťou ide ruka v ruke aj gesto, ktoré človek v danej chvíli urobí.. O tom je aj nasledovný biblický príbeh. Pán Ježiš je v Betánii šesť dní pred Veľkou nocou (J 12,1-8). Je krátko pred svojím vjazdom na Kvetnú nedeľu do Jeruzalema. Je sobota večer. Je na návšteve u svojich priateľov. Bol nimi vždy obklopený. A hlavne, idúc v ústrety utrpeniu a smrti – nie je sám! Aj On svoj krátky pozemský život žil v ľudských, veľmi intenzívnych láskavých vzťahoch. Oplýval nimi. Tak ľudsky mu mnohí prirástli k srdcu, ale nebola to žiadna „protekcia“ v tom dnešnom chápaní! Traja súrodenci v Betánii: Mária, Marta a Lazar. Tie sestry sa teraz aj v Jánovom evanjeliu prejavujú v tých svojich charakteristických črtách a pozíciách, ako ich poznáme u Lukáša (Lk 10, 38-40). Marta obsluhovala a Mária bola pri Ježišových nohách. Marta veľmi rada posluhuje. Vieme o nej aj to, že je „za sporákom“ doma. Čo pripraví, tým aj obslúži a vďačne poslúži. Robí to vždy s láskou, ako všetky naše mamy a staré mamy, ktoré v kuchyni strávia nemálo času. Robia tak aj ony – vždy s láskou, ako inak.. Mária je typ ženy, ktorá milujúc Pána chce Mu toho čo najviac odovzdať. Tak mnoho prijíma pri Jeho nohách. Našla si svoje miesto – ako jeho učeníčka! Vie tam sedieť, rozhodne nie pasívne.. Vie však aj razantne vstať!
Mária v danej chvíli urobí niečo výnimočné, skoro by sme povedali až bláznivé! Niečo, čo nikto neočakával! A všetkým to poriadne vyrazí dych. Nielenže vedela sedieť a počúvať, sústrediť sa na Pánovo vyučovanie, ale bola to aj žena činu. Poliaci svoje služby Božie nazývajú „naboženstvo“. My tak nazývame hodinové duchovné vyučovanie v škole. Mária po vyučovaní, po „hodinke náboženstva“ sa odhodlá k činu. Ten jej čin je jej náboženstvom, jej úprimnou bohoslužbou. Od slov, k činom! Viera bez skutkov je mŕtva, píše apoštol Jakub (2,17). Veľmi drahú nardovú masť venovala svojmu priateľovi Ježišovi, pomazala Mu nohy a poutierala mu ich svojimi vlasmi. A dom naplnil sa vôňou masti. Vôňa zaplavila celý príbytok. V Betánii to poriadne rozvoniava. V Betánii to predovšetkým vonia láskou. Nard má výrazné harmonizujúce účinky pre srdce a pečeň. Pôsobí proti nespavosti, úzkosti a nepokoji vnútra. Takú malú fľaštičku si už dlho opatrujem doma. Zatiaľ je nepoužitá. Je darom od našich priateľov, ktorí pred časom navštívili Izrael. A doniesli nám práve takúto veľmi milú pozornosť. Taká „voňavá“ môže byť aj naša Betánia. Aj v roku 2022, ako roky predchádzajúce – budeme mať na to veľmi mnoho príležitosti. Naša duchovná rodina, z ktorej idú Bohu príjemné obete – naše chvály, ale aj naše materiálne dary a obete. V našom cirkevnom zbore sme podporovali projekt: „milodar miesto ofery!“ Počas obdobia zatvorených chrámov sme neprispievali, môžeme tak urobiť opäť a nanovo touto formou. Kto chce a má v srdci túžbu podporiť svoj zbor, alebo nejaký projekt, ten si spôsob vždy nájde! Nemusíme šetriť našimi materiálnymi darmi a obeťami v tomto roku. Sú to aj naše obete chvály skrze Pána Ježiša Krista (Žid 13,15). Boh prijal Ábelovu obeť, Kainovu ale neprijal. A nadovšetko prijal obeť svojho Syna na Golgote, ktorá bola obeťou Bohu príjemnej vône (Ef 5,2). Do našej domácej duchovnej zborovej Betánie patrí Pán Ježiš Kristus, otvorené dvere pre Neho, príjemná atmosféra a „vôňa“ našej štedrosti. A to práve v čase, keď už druhým rokom platí nový model financovania cirkvi. Podpora cirkvi je vecou každého z nás..
„Srdce, v ktorom prebýva Ježiš, je plné dobročinnosti.“
E. Whiteová
Máriino srdce je rozhodne také. Synoptici (okrem Lukáša) ju vo svojich evanjeliách vôbec nemenujú. Mária je v tej chvíli veľmi veľkorysá. Na Ježišovi nebude rozhodne šetriť. Mária je obrazom ženy prijímajúcej, ale aj dávajúcej. Kde sa toto deje, tam je úžasná atmosféra, ktorá by sa dala priam krájať. Zloprajníci sú vždy „nablízku“, reprezentuje ich samotný Judáš. Načo bola táto strata masti!? Nešlo mu rozhodne o chudobných, bola to tak ľahko čitateľná jeho zásterka. On sám a jeho prívrženci sa sami odhalili, o čo im naozaj ide. Starali sa do toho, do čoho ich vôbec nič nebolo. Mária nikoho o nič neprosila. Bolo to jej vlastníctvo, čo Ježišovi dala a dobrovoľne sa toho vzdala. Mohla s tým naložiť, ako sama uznala za vhodné. Možno to bolo aj jej dedičstvo, ktoré roky opatrovala pre špeciálnu chvíľu. A tá chvíľa nastala práve teraz. Judáš reprezentuje tých, čo sa nemôžu pozerať na skutky lásky. Ježiš, kade chodil, iba dobre robil (Sk 10,38). Obišiel zbožných, išiel k hriešnikom. Mnohí žiarlili na dobrotu Jeho srdca tak práve, ako na dobrotu srdca Márie. Je až márnivá v láske. T.Halík povedal:
„Veľká láska je vždy spojená s veľkou obeťou a dáva slobodu.“
Indiánske príslovie konštatuje: „Všetko to, čo nepodarujete, sa stratí.“ Dva pohľady. Inak sa díva milujúce srdce, inak sa díva srdce, ktoré je chamtivé a egoistické. Nie to, čo si ponechám, si uchová hodnotu, ale to, čo obetujem, hodnotu dostáva. Hodnota daru daná Ježišovi sa darovaním z lásky ešte znásobí. Človek dostane iba to, čo rozdal. „To, čo dokáže naplniť celé srdce, nie je ani túžba, dokonca ani neha, ale obeť.“ (F.Kozik, český spisovateľ) Obeť chudobnej vdovy je nám tiež veľmi dobre známa (Mk 12,41 – 44). Ani tá nešetrila, keď vychádzala z chrámu dala úplne všetko čo mala. Z tohto dôvodu neušla pozornosti nášho Pána. Ľudia s dobrým a štedrým srdcom sú vždy darom pre našu dušu. Poznáme tie vzácne slová nášho Pána Ježiša Krista, ktorý povedal: „Blahoslavenejšie je dávať, ako brať.“ (Sk 20,35)
Tento príbeh z Betánie sa často zamieňa s tým, ktorý spomína evanjelista Lukáš príbeh ženy hriešnice (Lk 7,36-50). Tá sa vrhla k Ježišovým nohám v dome Šimona farizeja. Pán dobre porozumel jej skutku. Žena rozhodne nešetrila svojou láskou! Pán jej odpovedal svojou jedinečnou odmenou – prepustil ju v odpustení a v pokoji. „Nešetrime“ na Ježišovi ani finančnými darmi, ani láskou (Rim 13,8). Pán aj nás obdarí štedrou láskou – v nej je to odpustenie a večné spasenie. To je naša minulosť a prežité roky doteraz. To je naša prítomnosť a rozhodne aj naša budúcnosť.
Všimli sme si mini-galériu veľmi štedrých ľudí. Akoby vycítili, že aj Boh bude aj k nim, aj k nám až márnivý v láske. Jednali nielen intuitívne, ale Duch svätý ich viedol k tomu, čo Boh urobil s nami a pre nás na Golgote – neušetril svojho Syna. Akoby nám s Ním nedaroval všetko? Rozhodne nemožno šetriť, lebo ani Boh nešetril na svojom Synovi ( R 8,32). Priam spriateliť sa s tým veršom odporúča jeden nemenovaný teológ a odporúča farebne si ho zvýrazniť a nechať tento veršík na seba pôsobiť. Boh svojmu Synovi dal piť kalich horkosti až do dna. Ušetril ho snáď jedine toho, že dlho netrpel na kríži – „iba“ šesť hodín. Vieme, že zomieranie na kríži vo veľkých mukách trvalo aj niekoľko dní.
Ako ste za tie roky svojho života určite postrehli – ani Boh na nás rozhodne nešetrí. Dáva nám hojnosť všetkého v každom novom dni. Nič nám nechýbalo ani v dvoch rokoch korony (ak niečo – tak spoločenstvo), hlavu mi a nám pomazáva olejom (Žalm 23). Som pomazaná hlava Božími mnohými dobrodeniami, Jeho láskou odpustením a milosťou. Je v každom našom novom dni. Prečo dávame Pánu Bohu iba centy, keď On nám dal svojho Syna? Vystihol to aj doteraz jediný slovanský pápež Karol Wojtyla týmto výrokom:
„Tajomstvo príťažlivosti a obdivu, ktorú Kristus, večne Mladý, vyžaruje okolo seba spočíva v jeho dokonalom spojení s Otcom a dokonalej obete Jeho života.“
(Ján Pavol II)
Tam, kde je dokonalé spojenie, tam sa nešetrí, tam sa dáva. Tam, kde je dokonalé spojenie – tam sa ani nevie šetriť. Zuzana Vaľovská konštatuje pri výklade tejto biblickej postavy: „Občas jednoducho treba plytvať – peniazmi, časom, pozornosťou, úsilím, čímkoľvek. Občas treba urobiť veľké gesto. Lebo aj Boh urobil veľké gesto. Nepoznám nič väčšie ako Syna, s čím by sa Otec mohol podeliť.“